Fico obral ľudí o miliardy, Krajniak to ide opraviť. Škodlivosti ale v dôchodkovom systéme nechal

Keď zhruba pred 10 rokmi zaviedol zmeny v II. pilieri vtedajší predseda vlády za Smer Robert Fico, prehodil desiatky tisíc sporiteľov z negarantovaných do garantovaných fondov. Vtedy ešte nikto nemohol vedieť, ako sa budú vyvíjať finančné trhy. Avšak dnes je už jasné, že tento Ficov zásah pripravil sporiteľov v druhom pilieri o niekoľko miliárd eur.

13.11.2022 00:00
SR vláda 77. schôdza rokovanie krajniak milan Foto: ,
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina)
debata (68)

Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) tento nešťastný krok opravila a ide prehodiť tisícky sporiteľov naspäť do akciových či indexových fondov. Zmeny v druhom pilieri z dielne ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) schválil parlament minulý týždeň a od 1. januára 2023 začnú platiť prvé úpravy.

Odborníci, ktorých denník Pravda oslovil tvrdia, že v rámci druhého piliera je veľa dobrých zmien. Avšak aj niekoľko škodlivých noviniek.

Aké sú najväčšie zmeny v II. pilieri

1. Predvolená investičná stratégia

Po novom štát určí predvolenú investičnú stratégiu. Dostane ju automaticky každý nový sporiteľ. Každý však dostane možnosť vystúpiť z tejto stratégie, ale aj vrátiť sa do nej naspäť. Zo začiatku by mali mladí ľudia sporiť v rizikovejších fondoch – akciových alebo indexových. Postupne by sa mali potom peniaze presúvať do konzervatívnejších fondov – dlhopisových.

2. Presúvanie miliárd z dlhopisov do akcií a indexov

Všetci súčasní sporitelia v druhom dôchodkovom pilieri narodení po roku 1968, teda do veku 54 rokov, ktorí na penziu sporia v inom ako indexovom dôchodkovom fonde, sa začnú od júla budúceho roka presúvať do indexových fondov. Týchto sporiteľov budú dôchodkové spoločnosti postupne presúvať do konca roka 2025. Ide približne o 567-tisíc sporiteľov s viac ako tromi miliardami eur. Peniaze by sa mali presúvať od 1. júla 2023.

3. Automatický vstup

Ak sa mladý človek zamestná a začne platiť poistenie a má do 40 rokov, automaticky začne sporiť aj v druhom pilieri. Súčasný stav dovoľuje sporiteľom vstúpiť len do 35. roku života. Účasť pritom nebude povinná, sporiteľ bude mať možnosť z tohto systému do dvoch rokov od vstupu vystúpiť. Novinka začne platiť od mája 2023.

4. Vyplácanie úspor sa zmení, jednorazový výber sa zdaní

Od 1. januára 2024 sa zmení aj spôsob, ako sa ľudia budú dostávať k svojim úsporám z druhého piliera. Od dosiahnutia dôchodkového veku sa nasporená suma rozdelí na dve polovice. Jednu polovicu bude dôchodková spoločnosť vyplácať v priebehu asi desiatich rokov programovým výberom alebo v období odvíjajúcom sa od strednej dĺžky života v čase požiadania sporiteľa o dôchodok. Druhá polovica nasporenej sumy sa bude naďalej priebežne zhodnocovať fondoch a po skončení vyplácania prvej polovice sa použije na zakúpenie doživotného dôchodku. Ak si však bude chcieť niekto tieto peniaze vybrať naraz, tak sa jeho suma zdaní.

5. Upravia sa poplatky pre dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS)

Zmenia a znížia sa aj poplatky pre DSS. Ruší sa napríklad poplatok za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Dôchodkové spoločnosti tiež stratia nárok na poplatok za vedenie osobného dôchodkového účtu sporiteľa. Správcovia úspor v druhom pilieri však budú mať nárok na vyšší poplatok za správu dôchodkového fondu.

6. Zruší sa akceptačný list

Od 1. januára 2023 sa ruší akceptačný list, ktorý si ľudia pýtali od Sociálnej poisťovne, keď chceli prestupovať od jednej DSS do druhej. Prestupovanie bude po novom jednoduchšie.

7. Individuálna garancia vkladov

Po novom sa zavedú aj individuálne garancie. Tie majú ľuďom zaručiť, aby na konci sporenia v dlhopisových fondoch nemali menej peňazí, než tam vložili. Ak na konci budú mať viac peňazí, ako tam vložili, vyplácať sa bude z tejto nasporenej sumy. Ak tam budú mať menej peňazí, výplata sa bude počítať zo sumy, ktorú si tam vložili.

8. Nové príspevky sa zmrazia

Príspevková sadzba do druhého piliera zostane v rokoch 2023 a 2024 na úrovni 5,5 percenta. V rokoch 2025 a 2026 bude na úrovni 5,75 percenta. A až v roku 2027 sa bude odvádzať 6 percent.

Ide o peniaze: O reforme II. piliera s Pavlom Škriniarom (Swiss Life Select). Je správne vybrať si peniaze z II. piliera aj za cenu zdanenia? Premiéra 12. 11. 2022.

Najpozitívnejšou zmenou je, že novým sporiteľom štát povie, do akých fondov majú ukladať svoje úspory. Nový sporiteľ začne v rizikových fondoch a v staršom veku bude presúvaný do menej rizikových. Druhou novinkou, ktorú odborníci vítajú, je automatický vstup do sporiacej schémy. Tretie pozitívum vidia v presune miliárd eur, ktoré majú „pasívni“ sporitelia v garantovaných (dlhopisových) do negarantovaných (akciových či indexových) fondov.

Práve správne rozložené peniaze majú zaručiť vyššie dôchodky. „Správne zvolená investičná stratégia založená na postupnom presune majetku z akciových do dlhopisových investícií dokáže zvýšiť nasporenú sumu, resp. dôchodok sporiteľa po 40 rokoch sporenia v priemere o 50 percent v porovnaní s alternatívnou investičnou stratégiou založenou výlučne na dlhopisových investíciách,“ argumentujú predkladatelia novely z ministerstva prá­ce.

Chýbajúce miliardy

Až 55 percent sporiteľov má majetok výlučne v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde. Ďalších približne 15 percent má aspoň časť svojich úspor v dlhopisovom garantovanom dôchodkovom fonde v kombinácii s jedným z negarantovaných penzijných fondov.

O tom, že kvôli Ficovmu zásahu za posledné roky ľudia prišli o veľa peňazí, a prichádzajú stále kvôli zle rozloženým úsporám, hovoria aj analýzy. Ak by mali ľudia viac peňazí v akciách, teda aspoň 60 percent, tak by od roku 2005 až 2015 nasporili o 5,3 miliardy eur viac. Vypočítal to viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor a ekonóm Pavol Povala. Ak by mali sto percent v akciách, tak by za toto obdobie nasporili o približne osem miliárd viac.

„Najlepšia je realizácia dlhoročnej požiadavky na presun sporiteľov z garantovaných fondov do akciových. V garantovaných fondoch majú pri desiatkach rokov dlhých horizontoch garantovanú iba stratu ****kúpnej sily. Rovnako dôležité pre udržanie multipilierového dôchodkového systému je automatický vstup do druhého piliera,“ hodnotí pozitívne zmeny Pavel Škriniar, finančný odborník zo spoločnosti Swiss Life Select.

Iba za rok 2021, kedy sa finančným trhom výrazne darilo, prišli Ficom presunutí sporitelia o skoro 1 600 eur. „Ak by boli úspory „neaktívnej“ skupiny sporiteľov v roku 2021 alokované do fondu, ktorý dosiahol priemerné zhodnotenie indexových dôchodkových fondov v roku 2021 (čo bolo 27,5 percent) a v závislosti od veku postupne presúvané do dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu, bola by nasporená suma sledovanej skupiny sporiteľov vyššia o viac ako 1,1 miliardy eur. Nasporená suma každého „neaktívneho“ sporiteľa by sa tak zvýšila v roku 2021 v priemere o viac ako 1 594 eur,“ vypočítalo Krajniakovo ministerstvo.

„Neaktivita sporiteľov je problém, a preto predvolená stratégia, a presúvanie sporiteľov majú svoje miesto v zákone,“ hodnotí zmenu Radovan Ďurana z inštitútu INESS.

V roku 2022 sa však situácia otočila a pri prepadoch na trhoch už nezarábajú ani akciové alebo indexové fondy. Od začiatku tohto roka všetky negarantované fondy poklesli v priemere o 13,7 percenta. Na druhej strane, dlhopisové fondy si neviedli o nič lepšie – v priemere prerobili 8,3 percenta.

Podobne pozitívne to vidí aj Maroš Ovčarik z Partners Investments. „Predvolená investičná stratégia a postupný presun úspor ľudí z garantovaných fondov do predvolenej stratégie je rozumný krok, ktorý má potenciál v dlhom horizonte zabezpečiť rozumné výnosy. Nízka finančná gramotnosť a nedostatočný záujem ľudí o svoje dôchodky potvrdil, že zodpovednosť za správne nastavenie dôchodkov, konkrétne druhého piliera musí na seba prevziať čiastočne aj štát,“ hovorí.

Presun z dlhopisových do rastových fondov je „mimoriadne dôležitý krok, po ktorom finanční odborníci volali už veľa rokov,“ tvrdí Marián Búlik zo spoločnosti Allfinanz Slovensko.

„Týmto presunom sa konečne po takmer desiatich rokoch podarí aspoň čiastočne napraviť nesprávne rozhodnutie Ficovej vlády o nútenom presune sporiteľov do garantovaných fondov. Bohužiaľ, týchto 10 rokov obralo sporiteľov v druhom pilieri na úsporách o miliardy eur, a to ani táto reforma nezmení. Avšak presunom do akciových fondov, ktoré majú potenciál prinášať 3–4 krát vyššie ročné zhodnotenie ako dlhopisové fondy, majú sporitelia šancu získať zo svojich úspor do budúcnosti výrazne viac,“ komentuje zmenu Búlik.

Prezidentke Konfederácie odborových zväzov sa pozdáva predvolená investičná stratégia. Nepovažuje však za správny automatický vstup do druhého piliera. Upozorňuje nad presunom úspor z garantovaných do negarantovaných fondov. „Existuje odôvodnená obava, že plošný presun dôchodkových aktív môže mať za následok ich výrazné znehodnotenie, ktoré nedokáže v budúcnosti nahradiť ani optimálna predvolená stratégia,“ hovorí Monika Uhlerová.

Zmrazené príspevky a zdanenie výberu

V reforme druhého piliera však Krajniak urobil aj škodlivé veci, zhodujú sa oslovení odborníci. Kritickí sú najmä k zmrazeniu príspevkov, ktoré si tam sporitelia posielajú a zdaneniu úspor, ktoré si budú chcieť penzisti vybrať naraz.

„Obmedzenie možnosti programového výberu je zbytočné zníženie úžitku sporiteľov z úspor. Vláda aj parlament odmietajú prijať skutočnosť, že seniorské potreby nie sú len pravidelný nákup mlieka, ale aj financovanie investícií, či zbavovanie sa dlhov. Návrh na zdaňovanie výberu úspor nie je ničím iným, len trestom. Pravdepodobne v rozpore s ústavou,“ kritizuje novinku Ďurana.

„Nevidím dôvod, prečo by mali byť z pohľadu zdaňovania znevýhodnení ľudia, ktorí siahnu po jednorazovom výbere za podmienky, že majú zabezpečený priemerný dôchodok, vyplácaný z prvého aj druhého piliera. Do systému prispievali rovnako, preto by mali mať rovnaký prístup k svojim úsporám aj z pohľadu vyplácania či už vo forme renty, alebo čiastočne vo forme jednorazového výberu,“ kritizuje zdanenie, ktoré začne platiť až od roku 2024 Maroš Ovčarik.

Jozef Mihál Čítajte viac Mihál kritizuje Krajniakovu dôchodkovú novinku. Peniaze z rodičovského bonusu nedostane každý penzista

Druhým škodlivým zásahom je zmrazenie nových príspevkov, ktoré bude znamenať, že najbližšie štyri roky nedosiahnu šesť percent. A to bude znamenať desiatky až stovky eur nasporených peňazí menej. Exminister práce za stranu SaS Jozef Mihál prepočítal, že ak niekto zarába 600 eur v hrubom, vinou zmrazenia príde od roku 2023 až po rok 2026 dokopy o 90 eur. Ak niekto zarába 1000 eur v hrubom, za štyri roky príde dokopy o 150 eur. Ak niekto zarába 1800 eur v hrubom, stratí 270 eur. Ak niekto zarába 2 500 eur, príde pre zmrazené odvody spolu o 375 eur.

Zmrazenie príspevkov kritizuje aj Uhlerová. „Neprináša riešenia pre samotný druhý pilier, iba obmedzí výšku povinných príspevkov sporiteľov do neho, pričom vzniknutá „rezerva“ v priebežnom, teda prvom dôchodkovom pilieri, bude spotrebovaná na realizáciu opatrení vo vzťahu k rodičovskému dôchodku,“ tvrdí.

© Autorské práva vyhradené

68 debata chyba
Viac na túto tému: #II. pilier #dôchodky #Milan Krajniak
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy