Aké ste mali vzťahy s vaším nadriadeným, ministrom financií Igorom Matovičom?
Máme pracovný vzťah a vykáme si.
Ako reagoval, keď ste mu dávali rady, respektíve niečo pripomienkovali?
Bavili sme sa o rôznych témach, o politike aj o rozpočte. Našou úlohou ako kariérnych úradníkov je aj nastavovať zrkadlo, teda pomenovať kritiku a robiť v prvom rade interne. Asi najväčšie rozdielne pohľady sme mali na niektoré opatrenia v čase pandémie. Asi najväčší rozpor bol v téme očkovacích voucherov. Ja som mal silný názor v téme očkovanie. Celkový postoj politikov k očkovaniu ako takému mi prišiel extrémne cynický. Bolo pre mňa zarážajúce, ako sa k tejto téme stavali top politici na Slovensku, a nemyslím tým extrémistických politikov.
Čo budete robiť v Progresívnom Slovensku?
Moja pozícia je garant pre ekonomiku a verejné financie. Ponuka od predsedu PS Michala Šimečku bola: prinášať ekonomické témy. Tieto témy musia osloviť širokú populáciu. Platí však, že PS naďalej kladie dôraz na menšiny všetkého druhu a slabších občanov.
Dá sa vaše vymenovanie chápať ako ťah PS osloviť oveľa širšie masy ľudí, ako sú iba mestskí liberáli?
Táto motivácia tu je. Bola veľmi zreteľne komunikovaná Michalom Šimečkom na stretnutí, kde mi dal ponuku.
Aké témy chcete otvárať?
Rozdelil by som ich na tri okruhy. Prvým sú akútne problémy – zdražovanie, najmä vysoké ceny energií. Toto musíme ako krajina vyriešiť hneď. Na túto tému netreba vymýšľať koleso nanovo. Riešenie sa volá všeobecný hospodársky záujem, pomocou ktorého môžeme ako členská krajina Európskej únie poskytnúť domácnostiam elektrinu za nízke ceny. Prvý rámec bol už schválený, no potrebujeme doriešiť samostatne plyn, elektrinu a kúrenie. Je treba aj naučiť ľudí primerane šetriť. Cez leto sme však riešili politickú krízu, a nie problémy ľudí. Horšie je tiež to, že táto nálada preniká do celej spoločnosti.
Kritizujete teda pomalosť vlády. Čo by ste robili lepšie?
Lepšie by som to zmanažoval. Všetko si vyžaduje dobrý manažérsky ťah na bránu, teda riadiť ľudí dovnútra štátu a technické kapacity na realizáciu riešení. Viac by som sa zameral na šetrenie a lepšie by som manažoval dialóg s občanmi, firmami i so štátnymi inštitúciami.
Čo to znamená viesť dialóg s občanmi?
Štát sa má venovať komunikácii toho, aby sa riešenia udiali a aby sa spravili dobre. Ako napríklad primátor Bratislavy Matúš Vallo. Minule mi na ulici dali z jeho tímu vrecko na bioodpad. Ja by som si ho sám asi nešiel kúpiť, no keď som ho dostal, doma som zaviedol separovanie bioodpadu.
Čítajte viac Krajniak zreformoval celý dôchodkový systém. Sľubuje viac peňazí penzistom, komu pomôže najviac?
Čo by ste robili inak?
Prvý okruh riešení som už spomínal. Druhý okruh je viac systémový okruh riešení: školstvo, zdravotníctvo a sociálna inklúzia. Toto sú naše priority. Potrebujeme dosiahnuť, aby školstvo malo oveľa viac peňazí aj reforiem.
Tretí okruh vašich riešení je aký?
Treba vybudovať pevné základy vo finančnej a v environmentálnej udržateľnosti.
Čo to znamená?
Slovenské verejné financie sú vo veľmi zlom stave. Ak rýchlo nepredstavíme plán, ako ich ozdraviť, vypýta si to svoju daň. Predstavte si hypotéku, ktorej rastie čoraz viac mesačná splátka, ktorú si čoraz menej môžeme dovoliť.
Čo znamená environmentálna udržateľnosť?
Predstavte si les, ktorý celý vyrúbeme, narastie HDP vďaka predaju dreva a ešte si drevom môžeme aj zakúriť. Ale zničíme si životné prostredie. Je to rozumné? Z dlhodobého hľadiska určite nie.
Foto: Ivan Majerský
Kľúčovou ekonomickou témou je rozpočet na rok 2023. Koalícia musí nájsť dosť hlasov, aby ho pretlačila v parlamente. SaS mu vyčíta, že budeme mať vysoký deficit a že sa prudko zadlžujeme. Ako sa na to pozeráte?
Nedá sa na to odpovedať jednoducho. Na tomto rozpočte som sa ešte podieľal a spolupracoval. Veľa vecí ako Útvar hodnoty za peniaze sme tam zlepšili. Na druhej strane, mohol by byť lepší. Samotná rezerva na nepredvídateľné veci je najväčšia v histórii. Má päť miliárd eur na všetko, čo nás čaká – energie, COVID-19, zdravotníctvo či investície. Mala by byť ale menšia a mala by mať pravidlá, ako by sme mali s ňou narábať. Po druhé, mal by byť vypracovaný ozdravný plán pre verejné financie. Slovensko má veľký problém – populácia rýchlo starne a z toho vyplýva veľmi ťažká pozícia pre verejné financie. Po tretie, nevieme, ako budú naplnené ciele, ktoré si rozpočet stanovuje. Vláda by mala predstaviť opatrenia, ako by mala splniť svoje ciele v horizonte troch rokov.
Keby ste boli poslanec parlamentu, hlasovali by ste za rozpočet?
Neodpoviem, či áno, alebo nie. Moje želanie je, aby demokratická časť poslancov parlamentu schválila čo najlepší rozpočet a nedostali sme sa do rozpočtového provizória.
Čítajte viac Presun miliárd eur z fondov, automatický vstup a napravenie Ficovej zmeny. Krajniak presadil reformu II. piliera
Čo by znamenalo rozpočtové provizórium?
Nebolo by toľko peňazí, ako by mohlo a malo byť. Pocítime to všetci.
Ako to pocítia občania?
Napríklad nebudú kvôli provizóriu jazdiť vlaky.
Predstavitelia koalície tvrdia, že aj v provizóriu sa dá fungovať. Tak ako to je?
Niekde bude treba ubrať. Napríklad mohlo by byť na všetky vlaky len v takom prípade, že by zrušili nejaké ministerstvo. Mohlo by byť aj na nejaké kompenzácie pre drahé energie, no v nejakej inej oblasti by sme museli ubrať. A kde by sa uberalo, to by v provizóriu bolo rozhodnutie rezortu financií. Zároveň rozpočtové provizórium je archaická legislatíva.
Prečo?
Lebo tento zákon vznikol dávno, dnes nie je dobrý a ani s ním nikto nemá skúsenosť.
SaS argumentuje, že sa veľmi veľa zadlžujeme, máme vysoký dlh aj deficit. Ako sa na to pozeráte?
V súčasnosti čelíme viacerým vážnym krízam, ktoré treba riešiť premyslene a efektívne. Ak budeme na budúci rok rozhadzovať peniaze krížom-krážom, stav verejných financií nás neskôr dobehne. Nemôžeme sa zadlžovať donekonečna, pretože splátky nášho dlhu budú potom omnoho vyššie a stav verejných financií bude už neudržateľný.
Ministerstvo financií počíta s deficitom na rok 2023 vo výške 6,4 percenta. Mal byť nižší?
Otázka dnes nestojí tak, že či mal byť o dve či tri desatinky nižší.
A ako má byť postavená otázka?
Dôležitá je dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Použijem analógiu s hasením. Ako som spomínal, treba hasiť akútne problémy, no naše verejné financie vyzerajú tak, akoby sme problémy aj uhasili, no nechali pustenú vodu.
Čítajte viac Mihál o zmenách v penziách: Rodičovský bonus a 14. dôchodok. Všetko príde naraz, budú to pekné Vianoce
V súvislosti s dlhom nám hrozí zapnutie dlhovej brzdy. Prečo je to dôležité?
Tu zase platí, že nevieme politicky zmanažovať riešenie. Po pandémii COVID-19 sa ukázalo, že je nemožné udržať verejné financie vo výške dlhu tak, ako boli stanovené v dobrých časoch. A to si autori tohto pravidla vôbec nevedeli predstaviť zlé časy, ktoré zažívame teraz. Potrebujeme ho aktualizovať, lebo ak to neurobíme, pri súčasne platnej legislatíve v máji na budúci rok by musela vláda znížiť výdavky približne o tri percentá HDP. To je viac ako tri miliardy eur, čo sú obrovské peniaze.
V súčasnosti ľudí trápi najviac inflácia a zdražovanie. Vláda vyplatí 14. dôchodky, ohrozeným skupinám obyvateľstva vyplatí stoeurovky, plus plánuje rodinný balíček. Je táto inflačná pomoc dostatočná?
Ako prvá pomoc tieto opatrenia boli do určitej miery dostatočné. No platí, čo sme si už hovorili, mešec s verejnými peniazmi nie je nafukovací.
Objem peňazí rozdaný ľuďom je dostatočný?
Obzvlášť pre najslabších to určite nebude stačiť. Ako prvá pomoc je to všeobecne v poriadku. No či je to dosť a či to dostanú najohrozenejšie skupiny, to už treba brať v kontexte všetkých opatrení.
Poslanci pretlačili tzv. rodinný balíček v objeme 1,2 miliardy, ktorý sa skladá zo 140 eur na dieťa a 60 eur v prídavkoch na dieťa. Ako sa pozeráte na tento krok?
Demokratickí zvolení poslanci majú nárok na to, aby sa rozhodli nakladať s peniazmi, ako uznajú za vhodné. Po druhé, tieto rodinné prídavky sú príkladom toho, že z dlhodobého hľadiska zhoršujú udržateľnosť verejných financií. Mne na tom prekáža spôsob, akým bolo opatrenie presadené. Obišiel sa legislatívny proces, ten v normálnej krajine nie je na to, aby veci brzdil, ale aby návrhy zlepšoval.
Ktorý ekonóm vám viac vyhovuje Hayek, alebo Keynes, alebo ste pragmatický centrista?
Som stredový ekonóm. Hayekovci sú pre mňa extrém, marxisti tiež. Extrémny pravičiar by dal obranu do súkromných rúk. Alebo školstvo a zdravotné poistenie by nechal na trh. Toto neuznávam.
Na Hayekovi ste nevyrastali?
Začínal som od Ivana Mikloša trochu naľavo. Na Hayekovi som nevyrastal. Ekonomickú ľavicu a pravicu považujem dnes za tak trochu prekonaný koncept. Ilustrujem to na príklade. Zoberte si napríklad úrady práce. Ľavičiari by povedali, urobme si to sami. Pravičiari by úrady práce vytendrovali na trhu. Len čo, keď to nebude fungovať stopercentne a príde tam nejaká skupina supov a začnú si vyťahovať rentu? Dôležité je, aby štát fungoval ako dobrý správca svojich peňazí. Štát musí byť jednoducho dobrý manažér.
Budete na kandidátke PS do parlamentu?
Tak ďaleko nie sme, ale budem mať takúto ambíciu.
Štefan Kišš bol zakladajúci riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstva financií.
Foto: Ivan Majerský
Bol zodpovedný za plnenie programu hodnota za peniaze, ktorý je zodpovedný za hodnotenie investičných projektov a analýzy verejných sektorov ako zdravotníctvo alebo doprava. Predtým pôsobil na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli a na Inštitúte finančnej politiky kde mal osem rokov na starosti výdavkové a štrukturálne analýzy. Študoval medzinárodnú ekonómiu na Erazmovej univerzite v Rotterdame a medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Začínal ako redaktor Hospodárskych novín počas štúdia. Rozhovor vznikol po jeho ohlásení vstupu do Progresívneho Slovenska.