Sú to napríklad veľké zmeny v druhom pilieri, kde si odkladá svoje peniaze vyše 1,7 milióna sporiteľov. Po novom by sa mali presunúť miliardy eur z dlhopisových do akciových alebo indexových fondov, mladí by mali automaticky vstupovať do druhého piliera. Na stole je aj zdanenie časti úspor, ak si ich budú chcieť ľudia vybrať naraz.
Poslanci môžu odklepnúť aj návrh ministerstva financií, ktoré plánuje hradiť ľuďom časť účtov za zaplatené účty v reštauráciách. Návrh bez konkrétnych detailov predpokladá vytvorenie novej aplikácie takmer za pol milióna. Štát takto chce motivovať ľudí, aby platili dane. Zákon však neuvádza žiadne detaily a prešiel takpovediac potichu a bez diskusie medzi odborníkmi.
Čítajte viac Mihál o zmenách v penziách: Rodičovský bonus a 14. dôchodok. Všetko príde naraz, budú to pekné VianoceNa stole je aj zdanenie bratislavskej rafinérie Slovnaft. Tá momentálne čerpá výhodu z lacnej ruskej ropy Urals, ktorej cena spadla po vpáde Ruska na Ukrajinu. Štát by takto firmu zdanil a zisky by mal prerozdeliť medzi domácnosti a firmy.
Všetky predložené zákony budú závisieť nielen od podpory koaličných zákonodarcov, ale aj tých opozičných. Koalícia totiž v pléne nemá väčšinu a bude musieť vybaviť hlasy pre jednotlivé návrhy z opozície. Napríklad strana SaS nechcela odpovedať, ktoré zákony podporí. Pred rokovaním parlamentu v utorok doobeda bude mať tlačovú konferenciu.
Denník Pravda pripravil prehľad kľúčových ekonomických zákonov, o ktorých budú poslanci v utorok rokovať.
1. Druhý pilier čakajú zásadné zmeny
Najzásadnejšou zmenou, ktorú majú poslanci na stole, sú zmeny v druhom pilieri. Aktuálne si tam sporí vyše 1,7 milióna ľudí a celková nasporená suma presahuje 11,6 miliardy eur. Mladí ľudia, ktorí vstúpia na trh práce a nemajú ešte 40 rokov, pôjdu automaticky do druhého piliera. Následne budú mať dva roky na to, aby sa rozhodli, či tam chcú zostať.
Ďalej by mali noví sporitelia dostať predvolenú investičnú stratégiu. To znamená, že štát by im určil, v akých fondoch si budú sporiť. Aj toto budú môcť ľudia odmietnuť. Ďalšou zmenou je presun peňazí z dlhopisových fondov do akciových alebo indexových, keďže prvé menované fondy neprinášajú dobré výnosy a dôchodky sú potom nižšie. Výraznou zmenou bude aj to, že počas prvých 10 rokov na dôchodku sa vyplatí prvá polovica úspor. Druhú si budú môcť ľudia vybrať naraz, ale za cenu, že sa ich peniaze zdania. O definitívnom znení novely zákona z dielne ministerstva práce by sa malo hlasovať v utorok.
2. Skenovanie bločkov
Definitívne môžu poslanci odhlasovať aj návrh ministerstva financií o skenovaní bločkov z reštaurácií, ktorý však predkladá poslankyňa OĽaNO Anna Andrejuvová. Ten hovorí o tom, že keď prídete do reštaurácie a zaplatíte za pokrm, následne si naskenujete do novej aplikácie mobilu QR kód. Ten sa pošle Finančnej správe, ktorá vám vráti časť sumy. Mohlo by ísť o 20 percent z celkovej sumy. Zmena má motivovať podnikateľov, aby priznávali dane a vystavovali bločky. Nevie sa však, koľko má štát vybrať. Všetky detaily má spresniť až nariadenie vlády.
Čítajte viac Mihál ukázal, koľko peňazí dostanú rodičia z daňového bonusu. Budú to stovky eur, no nie pre každéhoVytvorenie aplikácie má stáť 458-tisíc eur, jej prevádzka 298-tisíc ročne. Tento návrh tvrdo skritizovali zástupcovia hotelierov aj podnikateľov. Tí volajú po znížení DPH v gastrosektore, nie po ad hoc neprediskutovaných riešeniach.
3. Príplatky za nadčasy a vyššia minimálna mzda
Významnú zmenu navrhujú aj poslanci Smeru a týka sa nového výpočtu minimálnej mzdy a vyšších príplatkov za prácu cez sviatky. Poslanecký návrh prešiel prvým čítaním a poslanci ho môžu v utorok posunúť do druhého. Zmena hovorí o tom, že od januára 2023 by sa znovu príplatky nadviazali na minimálnu mzdu. A keďže tá rastie, zvýšili by sa aj príplatky. Pre zamestnancov je to dobrá správna, no zamestnávatelia sa veľmi hnevajú.
Podľa návrhu opozičných poslancov by sa však mali stupne minimálnej mzdy opäť počítať ako násobok základnej sumy minimálnej mzdy. V praxi by to znamenalo, že napríklad druhý stupeň by bol 1,2-násobok minimálnej mzdy, čo by zo súčasnej sumy 816 eur zvýšilo sumu na 840 eur. V šiestom stupni minimálnej mzdy by sa suma zvýšila z 1 280 eur na 1 400 eur.
Príplatok za prácu v sobotu by sa mal podľa navrhovateľov zvýšiť minimálne o 50 percent minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej, aby bola vo výške 45 percent minimálnej mzdy za hodinu. Okrem iného chcú, aby sa príplatok za nedeľu zvýšil v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, no najmenej na 90 percent minimálnej mzdy za hodinu. Tieto návrhy sa pravdepodobne budú ešte v druhom čítaní meniť.
4. Daň pre Slovnaft
Poslanci budú v druhom čítaní tiež rozhodovať o návrhu zákona, ktorým by sa zaviedla mimoriadna daň z výhody pri nákupe ruskej ropy. Rozdiel medzi ruskou ropou Urals a severomorskou ropnou zmesou Brent vznikol po ruskej agresii na Ukrajine. Ruskú ropu štáty nechceli nakupovať, dopyt sa znížil, a tak cena klesla. Rozdiel v cene bol v máji na úrovni 35 dolárov, v súčasnosti je to 24 dolárov. Tým, že bratislavská rafinéria Slovnaft nakupuje lacnú ruskú ropu a predáva drahšie pohonné hmoty, vzniká jej veľký zisk.
Čítajte viac Veľké zmeny v minimálnej mzde a príplatkoch. Platy by od januára výrazne narástli, Smer novelu pretlačil cez koalíciuA práve na ten sa chcú poslanci zamerať. V doložke vplyvov zákona sa píše, že tento rok by vďaka mimoriadnej dani mohlo pritiecť do rozpočtu takmer 58 miliónov eur, v budúcom roku vyše 24 miliónov eur a v roku 2024 viac ako 23 miliónov eur. Ak by sa rozdiel v cene medzi ropou Urals a ropou Brent zachoval počas celého roka na úrovni 35 dolárov, výnos by mohol byť až 250 miliónov eur, píše sa v dôvodovej správe.
inister financií pri predstavovaní dane odhadoval, že vďaka novej dani pribudne v budúcom roku do rozpočtu 300 miliónov eur. Nakoniec to zrejme bude len desatina z tejto sumy.
Strana SaS sa postavila proti tejto dani. Sulíkovci sú totiž proti akejkoľvek novej dani a zároveň veria, že v tomto prípade by to viedlo k zvyšovaniu cien pohonných hmôt. Poslanec Marián Viskupič (SaS) do parlamentu preto priniesol pozmeňujúci návrh, ktorým by ako kompenzáciu zvyšovania jednej dane znížil sadzby na pohonné hmoty od januára 2023 do decembra 2023.
5. Prídavky na deti a daňový bonus
Prídavky na deti by sa mohli od januára zvýšiť na 60 eur. Navrhuje to v pozmeňujúcom návrhu zákona Petra Krištúfková (Sme rodina). Ide o súčasť zmien v Matovičovom rodinnom balíku, ktorý začne platiť od januára 2023. Pôvodne sa počítalo s príspevkami na dieťa v sume 40 eur, daňovým bonusom v rozmedzí 50 až 100 eur a takzvaným krúžkovným pre deti v sume 60 eur. Zmeny by mohli poslanci definitívne odklepnúť v utorok.
Po novom krúžkovné od januára 2023 nebude a presúva sa až na január 2025. Zvýšia sa spomínané prídavky na deti a daňový bonus. Zmeny v daňovom bonuse presadzuje poslanec Milan Kuriak (OĽaNO) cez svoj pozmeňovací zákon. Tieto zmeny majú podľa neho rozšíriť možnosť mať 200 eur na dieťa na všetky deti od 0 do 18 rokov. 140 eur by bolo z daňového bonusu a 60 z prídavkov na dieťa. Obidve opatrenia by mali stáť 1,2 miliardy ročne.
Exminister práce za SaS a daňový expert Jozef Mihál upozorňuje, že na plnú sumu daňového bonusu nedosiahne každý. Zároveň prepočítal, koľko musia rodičia zarobiť, aby dostali plný daňový bonus na nezaopatrené deti. Ako ukázal Mihál, najviac dostanú ľudia s najvyššími mzdami. Napríklad človek, ktorý zarába 700 eur v hrubom a má jedno dieťa, dostane iba 121 eur.
Čítajte viac Desať najväčších noviniek v Zákonníku práce. Od novembra sa mení viacero vecí pre zamestnancovO niektorých častiach Matovičovho rodinného balíka sa ešte rozhoduje na Ústavnom súde. Prezidentka Zuzana Čaputová na Ústavnom súde napadla sporné časti balíčka v rámci novely zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Prezidentka balíčku vyčítala, že bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, hoci na to podľa nej nebol dôvod. Bol takisto podľa nej prijatý bez rozpočtového krytia či vyčíslenia dosahov.
6. Daň z regulovaných odvetví
Štátu vznikajú v dôsledku nepredvídateľných okolností spôsobených pandémiou koronavírusu a vojnovým konfliktom na Ukrajine značné hospodárske škody. Z toho dôvodu koaličný poslanec Milan Vetrák (OĽaNO) predložil do parlamentu návrh zákona, v ktorom takmer trojnásobne stúpne osobitný odvod firiem v regulovaných odvetviach. Poslanec chce týmto spôsobom tiež získať peniaze napríklad na rodinný balíček ministra financií Igora Matoviča.
Na aktuálnej schôdzi je návrh zákona ešte len v prvom čítaní. Novinkou sa tiež rozširuje okruh firiem, ktorých sa má odvod týkať. Na novú povinnosť upozorňujú napríklad finanční sprostredkovatelia, poisťovne či lízingové spoločnosti. Odvod by sa mal týkať aj rádií a televízií, no tie by sa napokon mohli z novely zákona o špeciálnom odvode vynechať. Odvod by sa mal týkať firiem, ktoré dosahujú celoročný zisk nad úrovňou troch miliónov eur.