Extra lacnému nakupovaniu u našich susedov môže byť koniec, pretože vláda vo Varšave sa bojí, že ich dlh sa vymkne spod kontroly. Inflačnému štítu, ako svoje opatrenie na zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) či spotrebných daní, Poliaci nazvali, môže byť teraz koniec.
Začiatkom tohto roka zaviedla Varšava opatrenia, ktoré majú ľuďom pomôcť vyrovnať sa s vysokou infláciou, vrátane zníženia DPH a spotrebných daní. Od februára tam začala pre základné potraviny platiť nulová DPH.
Čítajte viac Analýza: Putin zahodí zábrany. Ešte viac priškrtí dodávky plynu a zacieli na infraštruktúru v EÚ, ukazuje najhorší scenár
Okrem toho poľská vláda znížila sadzby daní z pohonných hmôt z 23 na 8 percent, čo pomohlo zlacniť ceny motorových palív v prepočte o 15 centov na liter. Pre rastúce ceny energií skresali DPH z plynu z 23 na 8 percent a z elektriny z 23 na 5 percent. Opatrenia boli niekoľkokrát predĺžené a platia do konca roka.
Rozpočet bez zdrojov na štít
Ludwik Kotecki z bankovej rady poľskej centrálnej banky uviedol, že v zákone o rozpočte nie je na protiinflačný štít vyčlenený ani jeden zlotý. Správu priniesla agentúra Reuters.
Bez inflačného štítu môže podľa neho inflácia v budúcom roku dosiahnuť 23 až 24 percent. V októbri dosahovala inflácia u našich susedov úroveň skoro 18 percent. Zrušenie daňových úľav sa následne prejaví v zdražení príslušných produktov a prispeje tak k ďalšiemu nárastu inflácie.
Pawel Borys, ktorý je poradcom poľského premiéra Mateusza Morawieckého, uviedol, že Varšava naozaj môže pristúpiť k ukončeniu daňových úľav už tento rok. Núti ju k tomu stále problematickejší stav poľských verejných financií.
Najväčšie výdavky v budúcom roku budú podľa neho smerovať do kompenzácií za drahé energie a do výdavkov na obranu. Ešte v lete Varšava avizovala, že ide budovať najväčšiu pozemnú armádu v Európe. Poliaci už skôr začali vo veľkom investovať do armády. Ako jedna z mála krajín NATO napĺňali záväzok dať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), ale teraz ich plány siahajú až k piatim percentám HDP.
Obsluha dlhu sa predraží
Úrok na desaťročnom dlhopise poľskej vlády sa v októbri dostal cez úroveň deviatich percent, teda najviac od roku 2001. Pre porovnanie, Česko si teraz požičiava na desať rokov iba za 5,85 percenta, teda o zhruba tri percentuálne body lacnejšie, poukazuje na situáciu český ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity bank.
Slovensko pre porovnanie si požičalo na desať rokov ešte lacnejšie, konkrétne za štyri percentá. Na vyššie úroky pri dlhopisoch Slovenska upozorňuje aj strana SaS. „Posledná emisia slovenských dlhopisov bola pri úrokovej sadzbe štyri percentá, čo je viac ako sa aktuálne financuje napríklad Španielsko,“ tvrdí poslanec Marián Viskupič (SaS). Inými slovami na obsluhu nášho dlhu pôjde oveľa väčšia čiastka. Poliaci kvôli vyšším úrokom budú na obsluhu dlhu vynakladať omnoho viac.
Kovanda upozorňuje, že daňové úľavy v Poľsku budú stáť tento rok štátnu kasu u susedov v prepočte 200 miliárd korún, čo je skoro 8,2 miliardy eur. Ak úľavy zrušia a inflácia vyskočí nad 20 percent, tak to bude vlastne znamenať, že si Varšava teraz horko priznáva, že si za viac ako osem miliárd eur kúpila vlastne len odsunutie inflácie v čase, dodáva Kovanda.