Môžu za to zmeny na trhu práce, ktoré sa udiali za posledné dva roky a to vrátane pandémie. Údaje zbierali v období od 9. do 31. augusta 2022 na vzorke 113 firiem a 4910 zamestnancov. Profesia a Slovenská sporiteľňa uvádzajú, že doteraz nikdy nebolo zvykom, aby sa za také krátke obdobie prejavilo toľko nových trendov.
Čítajte viac Veľké zmeny v minimálnej mzde a príplatkoch. Platy by od januára výrazne narástli, Smer novelu pretlačil cez koalíciu
„Zamestnávatelia na Slovensku pozorujú na svojich ľuďoch za posledné dva roky zmeny v správaní. Vo väčšine prípadov ide o mierne negatívne dopady. Najhoršie dopadla spokojnosť ľudí v práci, jej zníženie spozorovalo až 75 % firiem,“ komentujú svoje zistenia.
Skoro tri štvrtiny zamestnávateľov uvádzajú, že spozorovali nižšiu motiváciu pracovať. „Presne 70 % firiem pozoruje na svojich ľuďoch stratu nadšenia a angažovanosti. Poklesla aj lojalita, pracovná morálka, práca v tíme či produktivita,“ informujú.
V práci sú Slováci čoraz viac nespokojnejší, chýba im motivácia a zmizlo nadšenie. Dobrou správou však je, že dve tretiny ľudí po pandémii zmenili svoje životné priority. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý realizovala spoločnosť Profesia v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.
„Výsledky firemnej časti prieskumu nám vlastne len potvrdili to, o čom sa rozprávam so zástupcami spoločností dlhší čas. Teraz to máme aj v konkrétnych číslach a ide o mimoriadne dôležité zmapovanie situácie, ktoré prináša zamestnávateľom nové povinnosti, aby tento vývoj dokázali zastaviť,“ zdôraznila riaditeľka Profesie Ivana Molnárová.
Prenastavenie hodnôt
Prieskum priniesol aj dobré správy. Sú nimi zmeny v nastavení hodnôt. „Budovanie vzťahov s priateľmi a rodinou je dnes dôležitejšie pre 29 % respondentov a respondentiek, približne štvrtina ľudí venuje viac času sebe a 13 % vyhľadáva možnosti kariérneho rastu,“ uvádzajú autori.
S tým súvisí aj motivácia hľadať novú či inú prácu. Potvrdzujú to aj samotní zamestnanci. „Až 45 % ľudí priznalo zníženie motivácie a 39 % dnes pracuje s menším nasadením. Väčšina ľudí je dokonca otvorená zmene práce. Či už ide o aktívne hľadanie alebo aspoň príležitostné sledovanie ponúk na pracovnom portáli, uvažovanie o novom pracovisku priznalo až 68 % ľudí,“ tvrdia autori.
Na tieto nálady nadväzuje aj vysoká fluktuácia – čiže častá zmena pracovného miesta. „Problémom je nedostatok kandidátov na trhu práce vyplývajúci z akéhosi geografického a kvalitatívneho nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci. Viac než 50-tisíc ľudí nepracuje viac než štyri roky, takmer polovica nezamestnaných nepracuje viac než dva roky. Pandémia priniesla nárast dlhodobej nezamestnanosti, prácu si skôr nachádzali tí, čo ju stratili tesne predtým,“ hovorí Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Dokonca iba každý tretí opýtaný neuvažuje o zmene práce. Aj keď ľudia o zmene uvažujú, ešte pracovné miesto nemusia zmeniť, lebo ich brzdia záväzky a splácanie účtov. „Naše dáta pravidelne ukazujú, že keď menia ľudia na Slovensku prácu, dôvodom býva najmä nespokojnosť s platom. To, že najčastejšie dva dôvody v tomto prieskume sa viažu práve na finančné ohodnotenie, preto nie je prekvapením. Na ďalších miestach však vidíme nespokojnosť s manažmentom a stratu zmysluplnosti práce. Toto sú veci, ktoré môžu byť špecifikom postcovidovej doby. Hybridná práca či trvalý home office kladie na manažérov iné nároky a podceňovanie tejto situácie nemôžeme považovať za profesionálny krok,“ zdôrazňuje Molnárová.
Firmy málo motivujú svojich ľudí
Z prieskumu vyplynulo, že firmy robia iba málo pre to, aby svojich zamestnancov motivovali. Až 73 % ľudí uviedlo, že vo svojej firme nezaznamenalo žiadne aktivity, ktoré by mali podporiť lojalitu, motiváciu či prácu v tíme. Presne 12 % potvrdilo, že ich zamestnávatelia sa snažia mapovať aktuálnu situáciu, no iba desatina ľudí vníma konkrétne aktivity, ktoré by mali priniesť zmenu.
„Už viac ako dva roky žijeme v dobe, ktorá prináša mimoriadne veľa stresu zo zmien v spoločnosti. Máme v rukách dáta, ktoré nám ukazujú, že tieto zmeny majú, samozrejme, vplyv nielen na osobný, ale aj na pracovný život ľudí. Ak chcú mať zamestnávatelia fungujúce pracovné prostredie a spokojných ľudí, musia na tieto situácie reagovať. Oddeľovanie pracovných tém od tých životných a spoločenských by mala byť naozaj už záležitosť minulosti. Sme ľudia, ktorí majú zamestnanie nielen ako nástroj kariéry a zárobku, je v tom omnoho viac,“ dodala Ivana Molnárová.