Vládni predstavitelia tvrdia, že kompenzácie pre podnikateľov vo forme cenových stropov sú podmienené schválením štátneho rozpočtu. Strana SaS nesúhlasí a tvrdí, že túto pomoc môže štát vyplácať aj v prípade rozpočtového provizória. V utorok liberáli zvolali tlačovku, kde vysvetľovali svoje argumenty proti rozpočtu. V skratke hovoria, že firmám sa dá pomôcť aj v prípade, ak sa rozpočet neschváli a krajina by bola v rozpočtovom provizóriu.
Otázne je, či za rozpočet, a teda aj pomoc podnikateľom, bude hlasovať aj opozičná strana Hlas či Smer. Pellegriniho Hlas na otázky denníka Pravda reagoval len tým, že v stredu k tomu budú mať samostatnú tlačovú konferenciu. Predseda Smeru Robert Fico vyhlásil, že rozpočet na budúci rok podporia len s dvomi podmienkami. „Kľudne môže vládna koalícia počítať s našimi 27 hlasmi za predpokladu, že do 30. júna 2023 sa budú konať predčasné parlamentné voľby a v rozpočte urobíme nejaké úpravy,“ vyhlásil v utorok šéf Smeru Robert Fico.
Čítajte viac Prvý vládny balík pomoci: ceny elektriny zastropujú na 199 eurách, ceny plynu na 99 eurách, SaS rozpočet nepodporí
SaS: podnikatelia sú rukojemníkmi
Poslanec Karol Galek (SaS) tvrdí, že vláda si týmto krokom berie podnikateľov za rukojemníkov. „Ide o Matovičove alibi voči jeho vlastným poslancom a ministrom, aby mu u nich prešlo to, že za jeho rozpočet v konečnom dôsledku zahlasujú aj fašisti,“ vyhlásil poslanec. Strana SaS podľa neho súhlasí s pomocou pre podnikateľov, a preto hlasovali aj za navýšenie rozpočtu na tento rok. „Je paradoxné, že s čerpaním týchto prostriedkov sa ešte ani nezačalo a Matovič žiada o ďalšiu polmiliardu eur,“ dodal.
Podnikatelia budú môcť získať kompenzácie za drahú elektrinu ešte tento rok. Celkovo chce vláda podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) vyčleniť do konca roka 300 miliónov eur na pomoc firmám. Umožňuje jej to schválenie novely rozpočtu, vďaka ktorej sa uvoľní dodatočných 1,5 miliardy eur, z toho 900 miliónov je vyčlenených pre firmy. „Chceme vedieť, na čo bude využitých 900 miliónov, ktoré sú schválené. Ak dôjde k rozpočtovému provizóriu, tak tieto peniaze budú k dispozícii aj na budúci rok,“ povedal na margo pomoci firmám poslanec Marián Viskupič (SaS).
Heger: SaS šíri populistický naratív
Od 1. januára do 31. marca budúceho roku budú mať firmy zastropované ceny silovej zložky elektriny a plynu. Na prvé tri mesiace je pre firemný sektor vyčlenených 500 miliónov eur. „Pomoc vie byť realizovaná, aj keď bude provizórium,“ tvrdí Viskupič s tým, že vláda má k dispozícii aj nevyčerpané eurofondy v objeme 1,5 miliardy eur, na ktoré sa takisto podľa Viskupiča nevzťahuje rozpočtové provizórium. To, že si Matovič zobral podnikateľov za rukojemníkov, je podľa Viskupiča forma politického terorizmu.
VIDEO: Vláda predstavila sociálnym partnerom kompenzácie pre firmy:
Podľa SaS je rozpočet tak, ako bol schválený vo vláde, nepodporiteľný a nebudú zaň hlasovať. Jedným z hlavných dôvodov je aj výška deficitu. Návrh rozpočtu počíta na budúci rok so schodkom na úrovni 6,4 percenta hrubého domáceho produktu. „Deficit je taký výrazný, že takýto rozpočet je z tohto pohľadu nepodporiteľný,“ dodal Viskupič.
Čítajte viac Ako budú fungovať energošeky? Krajniak vysvetľuje, komu prídu peniaze na účet
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) upozornil, že ak SaS tvrdí, že pomoc na zmiernenie dosahov energetickej krízy vieme ľuďom a zamestnávateľom doručiť bez schváleného rozpočtu, tak je to hlboký omyl. „Kto chce vidieť v tomto rozpočte len výšku deficitu, tak ju tam vidí a môže šíriť tento populistický naratív, ale nesmie opomenúť fakty, že nás čakajú náročné časy a my musíme byť pripravení,“ napísal na sociálnej sieti. Rozpočtové provizórium je teda podľa premiéra pre krajinu najhorším riešením a zjednodušene dôjde k zmrazovaniu výdavkov.
Odborníci si pomoc pochvaľujú
Zatiaľ čo sa politici sporia o tom, či podporia pomoc, ktorú vláda podmieňuje prijatím rozpočtu na rok 2023, denníkom Pravda oslovení energetickí špecialisti pomoc vítajú. Analytik spoločnosti JPX Ján Pišta si myslí, že na prvý pohľad sa to zdá ako celkom slušná pomoc. „Rozhodne je to oveľa viac, než o čom sa hovorilo pred časom,“ pokračuje Pišta. Štedro znie podľa neho aj konštatovanie, že podmienkou nie je, aby firma bola v strate. To by mohli niektoré firmy využiť a dostať peniaze aj napriek tomu, že neboli v strate.
Napriek pomoci však pripomína, že mnohé firmy, ktoré nakupovali energie pred rokom a pol, mohli zohnať elektrinu za cenu okolo 70 eur a plyn za 30 eur. To znamená, že aj napriek stropu, ktorý im určite pomôže, im náklady aj tak narastú približne na 2– až 3-násobné úrovne. Ďalej upozorňuje aj na to, že pre niektoré veľké závody nemusí stačiť limit 100-tisíc eur na mesiac. „Ide o cementárne, oceliarne, hlinikárne, železiarne, chemické podniky a rôzne iné podniky s vysokou spotrebou energií. Tu bude potrebný individuálny prístup,“ hovorí Pišta.
„Navrhované zastropovanie cien prišlo neskôr ako v iných krajinách EÚ, ale je to krok správnym smerom. Pozitívne vnímam možnosť žiadať o pomoc aj spätne, za posledné štyri mesiace tohto roka,“ hovorí konateľ spoločnosti Prvá energetická Andrej Lednár. Pripomína, že stále čakáme na celoeurópske riešenie, ktoré sa stále dolaďuje. Dobrou správou však je, že ceny plynu a elektriny na trhoch reagujú na plánované zásahy.
Za rozumný a „prepracovaný“ návrh to považuje aj predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Miroslav Rimár. Aj keď mohol podľa neho prísť skôr. Samotné hľadanie takejto zhody považuje za umenie. „Je umením nájsť zdravú rovnováhu medzi možnosťami štátneho rozpočtu a výškou štátnej pomoci, tak, aby z dôvodu zvýšenej ceny výrobku v dôsledku premietnutých cien energií naše podniky nestrácali konkurencieschopnosť,“ hovorí Rimár. Pochvaľuje si aj to, že štát nebude uhrádzať celú sumu nad stropy, čím núti firmy šetriť.
„Čo sa týka samotného cenového stropu, považujeme túto formu štátneho zásahu za vhodnú. Nesie totiž v sebe solidárny prístup, po ktorom voláme už dlhšie (pomáha sa viac tým, ktorí na prudké zdraženie elektriny a plynu doplatili vo väčšej miere) a zároveň sa nezabúda ani na to, aby sa samotné firmy snažili správať zodpovedne – tým, že štát preplatí 80 % rozdielu, mali by byť firmy motivované, aby sa samy snažili zabezpečiť si energie za čo najvýhodnejších podmienok. Ak by štát preplatil 100 % rozdielu, mohlo by im byť jedno, akú (ne)výhodnú zmluvu uzavrú,“ hodnotí návrh Martin Ondko, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Magna energia.
Pýta sa však, ako sa bude pomoc vyplácať, keďže EÚ podľa neho povoľuje posielať peniaze až spätne. „Mesačná báza priznávania pomoci by sa mala týkať aj tých klientov, ktorí nemajú energie zazmluvnené za fixné, ale odoberajú ich za spotové ceny. Tu by mal do výpočtu, za akú cenu firma energie odobrala, vstupovať vážený priemer spotových cien,“ pokračuje.
„Je teda možné povedať, že celý proces nastavenia štátnej pomoci je na dobrej ceste, no ešte treba dotiahnuť viaceré technické otázky, bez ktorých nebude v praxi dobre a spravodlivo fungovať,“ myslí si šéf Magna energia.
Vládou predstavené riešenie považujeme za správny krok, tvrdí hovorca U. S. Steelu Košice Ján Bača. Ich sa to však nedotýka, keďže fabrika spadá do špeciálnej kategórie – energeticky náročný priemysel. Víta však, že sa o pomoci bude rokovať v stredu. „Rokovania o energeticky náročnom priemysle ešte budú pokračovať, pretože to, čo bolo doteraz dohodnuté, je z hľadiska celkových objemov energií pre hutnícky priemysel len veľmi malá časť spotreby,“ dodáva hovorca košických oceliarov.