Experiment spustili na začiatku tohto júna pod hlavičkou novozélandskej neziskovky 4 Day Week Global, inštitútu Autonomy a výskumníkmi Cambridge University, Boston College a Oxford University. Priebežné výsledky po 3 mesiacoch ukazujú, že produktivita pracovníkov vo väčšine firiem zostala buď zachovaná alebo sa dokonca zlepšila, píše portál BBC.
Čítajte viac Pracovať iba 4 dni v týždni ako chce Fico? Vykopáva otvorené dvere, na Slovensku to už funguje
Na priebeh experimentu odpovedalo 41 spoločností. Až 88 percent respondentov uviedlo, že takáto forma pracovného času funguje pre ich podnikanie dobre. 46 percent tvrdí, tvrdí, že pracovná produktivita sa udržala na približne rovnakej úrovni, zatiaľ, čo 34 percent uvádza, že sa mierne zlepšili a 15 percent hovorí, že sa zlepšili výrazne. Dokopy tak 95 percent firiem nepocítilo pokles produktivity.
Aj keď zmeny v organizácii práci nemusia ísť vždy ako po masle, 29 percent respondentov naň nabehlo úplne bez problémov, pre 49 percent to bolo skoro bez problémov a ďalšia pätina mala s nábehom na nový systém problémy.
Čítajte viac Belgicko robí revolúciu. Štvordňový pracovný týždeň s rovnakou mzdou aj objemom práce
Dokonca až 86 percent respondentov uviedlo, že v tomto bode skúšania by bolo extrémne pravdepodobné uvažovať o zachovaní tejto formy pracovného týždňa aj po skončení skúšky.
Firmy, ktoré sa experimentu zúčastňujú, pôsobia v bankovníctve, marketingu, zdravotníctve, finančných službách, maloobchode či v službách.
Vedúci 4 Day Week Global Joe O'Connor komentoval výsledky pozitívne. „Vidíme, že pre mnohé spoločnosti je nábeh na nový systém veľmi pohodlný. Pre niektoré to predstavuje určitú skúšku, najmä pre tie, ktoré majú dané či neflexibilné praktiky, systémy alebo kultúry siahajúce do minulého storočia,“ hovorí.
Jednou zapojenou firmou je aj Trio Media. Jej šéfka Claire Daniels hovorí, že s prebiehajúcim testom sú zatiaľ extrémne spokojní. „Produktivita zostala na vysokej úrovni, spokojnosť sa zlepšila a zaznamenali sme o 44 percent lepšie finančné výsledky,“ cituje jej slová oficiálna stránka 4 Day Week Global, ktorá zverejnila výsledky.
Nicci Russell zo spoločnosti Waterwise, ktorá učí ako šetriť s vodou, tvrdí, že zatiaľ to u nich prebieha hladko. „Zo začiatku to nebola prechádzka ružovou záhradou, no to nie je žiadna veľká zmena,“ tvrdí. Aj keď spúšťali jeden väčší projekt, popasovali sa s ním a teraz sú spokojní. „Všetkým sa nám páči byť v práci o deň menej, vraciame sa do nej späť viac oddýchnutí. Jednoznačne sme viac produktívnejší,“ pochvaľuje si zmeny.
Zákazníci anglickej firmy Allcap nepocítili žiadnu zmenu, povedal pre The New York Times šéf strojárenskej firmy Mark Roderick. Viac času mu umožnilo trénovať na súťaž Ironman. Na druhej strane však povedal, že 4 dňový pracovný týždeň si niekedy vyžiadal viac úsilia splniť požadované úlohy.
Rovnaké testy rozbehla 4 Day Week Global v Severnej Amerike, na Novom Zélande, v Írsku či v Austrálii. Riaditeľ think tanku Autonomy Will Stronge pre BBC povedal, že takýto model by sa mohol stať budúcnosťou pre mnoho firiem.
Nikolu Richterovú z Profesie.sk pozitívne výsledky štúdie neprekvapili. Hovorí, že mnoho štúdií poukazuje, že veľké množstvo zamestnancov zažíva veľkú dávku stresu a má viac povinností ako v minulosti. „Aj z tohto dôvodu sa snažia firmy často ľuďom prispôsobovať a nastavovať pracovný režim podľa potrieb,“ vysvetlila.
Samozrejme, nie všetky môžu skracovať pracovný týždeň z piatich na štyri dni. Napríklad pracovníci vo výrobe alebo za montážnou linkou v odvetví priemyslu to majú omnoho ťažšie.
Efekty skráteného pracovného týždňa skúmajú viaceré štúdie. Napríklad portál BBC priniesol informácie z experimentu na Islande, ktorý sa odohral medzi rokmi 2015 až 2019. Štúdia priniesla dve zistenia. Prvým je, že aj napriek tomu, že sa ich pracovný týždeň skrátil zo 40 hodín týždenne na 35 alebo 36 hodín bez zníženia platov, tak ich produktivita zostala rovnaká, dokonca sa v niektorých prípadoch zvýšila. Kvalita služieb tiež zostala nezmenená. Druhým zistením bolo, že kratší pracovný čas sa prejavil na blahobyte zamestnancov medzi rôznymi ukazovateľmi, od stresu a vyhorenia až po rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.
Na Slovensku si skrátený pracovný týždeň od januára minulého roka vyskúšala spoločnosť NN, ktorá sa zaoberá poisťovníctvom a investíciami. Preniesli ho pre zamestnancov ako voliteľný benefit, ktorý mal trvať pol roka. Pilotnú fázu analyzovali a vyhodnocovali. Keďže išlo o dobrovoľný benefit, zamestnanec sa mohol rozhodnúť, ktorú formu práce zvolí. Fungovanie nastavili tak, aby bola vo firme každý deň splnená kompletná agenda. Čo v praxi znamenalo, že časť ľudí pracovala od pondelka do štvrtka a časť od utorka do piatka. Čo však treba poznamenať je to, že zamestnanci si aj napriek voľnému jednému dňu navyše, museli svoju prácu odpracovať. Zamestnanci si mohli vybrať, či budú pracovať 4 dni, ale 9,7 hodiny denne. Alebo 5 dní po 8 hodín.
Čítajte viac Keď 40 odpracovaných rokov nestačí. Desaťtisíce dôchodcov stále pracujú, aby mali z čoho žiť
Nový model však považujú za úspešný, vďaka viacerým ukazovateľom. Sú nimi napríklad work-life balans (rovnováha medzi súkromným a pracovným životom) v rámci zamestnávateľského prieskumu angažovanosti, fluktuácia, počet sťažností a plnenie celofiremných kľúčových ukazovateľov výkonnosti, uviedla Daniela Tomášková z NN. Pričom ďalej dodáva, že vďaka internému zamestnaneckému prieskumu zistili, že 70 percent z nich považuje štvordňový pracovný týždeň za dobrý krok pre celkový rozvoj spoločnosti. Tiež z prieskumu vyplýva, že zamestnanci najviac ocenili work-life balans, duševnú pohodu, flexibilitu, či viac voľného času.
Takáto forma pracovného času nemala negatívny vplyv ani na efektivitu zamestnancov, a ani na kvalitu servisu. Preto sa rozhodli v NN v tom pokračovať.
O 4 dňovom pracovnom týždni rozprával pred minulým letom aj predseda Smeru Robert Fico. Slovenský zákonník práce nikomu nezakazuje pracovať menej. Hovorí len o maximálnom limite týždenného pracovného času. Najvyššia hranica je 40 hodín týždenne.
Na Slovensku by mali zamestnanci za týždeň odrobiť najviac 40 hodín týždenne. Priemerný pracovný čas počas jedného týždňa aj vrátane nadčasov by nemal prekročiť hranicu 48 hodín, uvádza Národný inšpektorát práce.Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) sa nedávno nechal počuť, že odrobí aj 300 hodín za mesiac, čo vychádza aj viac ako 70 hodín na týždeň.
Z uvedeného pravidla najviac týždenne odpracovaných 48 hodín existujú aj výnimky. Tie väčšinou súvisia s charakterom práce alebo vekom zamestnanca. Napríklad maximálne 38 a ¾ hodiny týždenne môže zamestnanec odpracovať, ak pravidelne vykonáva prácu vo všetkých zmenách v dvojzmennej prevádzke. Ďalej maximálne 37 a pol hodiny týždenne, ak zamestnanec pravidelne vykonáva prácu vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke.
Ďalej existuje na odpracovanie menej ako 40 hodín aj výnimka, ktorá je podmienená charakterom práce. Pri nej môže zamestnanec odrobiť týždenne maximálne 33 a 1/2 hodiny, musí však pracovať s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity. Alebo zamestnanec, ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu zdrojom ionizujúceho žiarenia kategórie A v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
Posledná výnimka sa môže vzťahovať na vek zamestnanca. Tu platí maximálne 30 hodín týždenne, ak ide o mladistvého zamestnanca, čiže musí byť mladší ako 16 rokov. Druhá veková výnimka, kde zamestnanec môže odpracovať týždenne maximálne 37 a 1/2 hodiny, je pri mladistvom zamestnancovi, ale staršom ako 16 rokov.