Predpoveď, čo nás čaká v roku 2023: Ako sa budú vyvíjať platy, inflácia a ceny elektriny a plynu

Pokles životnej úrovne, vysoký rast cien a veľká neistota okolo účtov za energie. Na slovenské domácnosti sa valia zlé správy. Najnovšiu predpoveď ekonomického vývoja predniesla v stredu Národná banka Slovenska (NBS). „Existujú predpovede, pri ktorých by si človek prial, aby sa nikdy nenaplnili,“ vyhlásil pri jej predstavovaní bývalý exminister financií a súčasný guvernér banky Peter Kažimír.

, 28.09.2022 15:55
SR Bratislava Politika Koalícia Kríza Bôrik BAX Foto: ,
Minister financií Igor Matovič
debata (89)

Ceny by sa mali vyšplhať v budúcom roku priemerne až na 18 percent. To v praxi zjednodušene znamená, že ak sme v tomto roku kúpili rôzne tovary a služby za 100 eur, v budúcom roku by ten istý nákupný košík stál 118 eur.

Celé dianie v ekonomike najviac ovplyvňuje hlavný ukazovateľ: energie. Ceny elektriny, plynu a tepla na trhoch niekoľkonásobne zdraželi. Ak by vláda nespravila žiadne opatrenia, inflácia by vyskočila podľa NBS až na 22 percent. Ekonomika sa po dlhom čase navyše prepadne do recesie, namiesto ekonomického rastu sa dočkáme prepadu o jedno percento.

krajniak Čítajte viac Koľko dostane každý dôchodca? Pozrite si, čo im schválila vláda (+ tabuľka)

Deň pred Národnou bankou predstavil ekonomickú prognózu aj Inštitút finančnej politiky (IFP) z ministerstva financií. Ak by podľa neho vláda s energiami nič nespravila, ceny by narástli priemerne až o 30 percent, čo označil za katastrofický scenár.

Ťažké časy podčiarkuje vývoj platov. Keďže rast cien naberie na sile, platy mu nebudú stíhať. A to ani v súkromnom, ani vo verejnom sektore. „Nominálne mzdy budú nasledujúce roky rásť vysokým tempom, no na infláciu sa v tomto ani v budúcom roku nedotiahnu. Reálne mzdy v rokoch 2022 a na 2023 kumulatívne poklesnú o viac než 6 %,“ tvrdia v predpovedi ekonómovia IFP Daniel Dujava a Miroslav Kľúčik.

SR Bratislava Financie MF FS DPH Výber Zlepšenie 2021 TK BAX Čítajte viac Rast cien bude väčší, platy nebudú stíhať. Hrozí gigantická redistribúcia bohatstva, varuje Matovičov tajomník

Za dva roky tak domácnosti čaká schudobnenie priemerne o šesť percent. NBS aj IFP sú síce renomované inštitúcie a ich predpovede treba brať vážne, no súčasne upozorňujú, že v čase vojny, ktorú rozpútalo Rusko, sa robia predpovede iba veľmi ťažko. V súčasnosti zažívame veľkú neistotou v súvislosti s budúcim vývojom a nikto nevie predpovedať, akým smerom sa bude ekonomika uberať.

Denník Pravda pripravil otázky a odpovede o tom, aký ekonomický vývoj nás čaká.

1. Rast cien naberie na sile

Ak niektorí ekonómovia predpovedali, že v roku 2023 sa rast cien spomalí, tak dnes si to už nikto nemyslí. Tie najhoršie prognózy hovoria o náraste cien priemerne od 22 percent (NBS) po 30 percent (IFP). O všetkom rozhodnú účty za elektrinu, plyn a teplo. O tých sa v súčasnosti stále iba rokuje. „Adresátmi tejto otázky sú predovšetkým európske vlády a Európska komisia. V súčasnej situácii sú to ony, ktoré môžu tu a teraz zásadným spôsobom ovplyvniť ceny energií pre domácnosti a firmy v budúcom roku,“ tvrdia ekonómovia NBS.

Kam sa až vyšplhajú ceny, je otázne. „Neistota je veľká, kľúčové sú energie,“ vyhlásil viceguvernér NBS Ľudovít Ódor. „Snáď keď sa stretneme takto v decembri, budeme vedieť viac,“ dodal Ódor, pričom narážal na to, že v súčasnosti panuje veľká neistota. Inflácia výraznejšie poklesne zrejme až začiatkom roku 2024. Zostane však na vyššej úrovni, ako sme boli po minulé roky zvyknutí, až do konca roku 2024.

Pozrite si tlačovú konferenciu:

2. Platy dva roky neporazia infláciu

Za dva roky 2022 a 2023 by sa mali reálne platy, teda očistené o rast cien, podľa ekonómov prepadnúť o šesť (NBS) až desať percent (IFP). To v praxi znamená schudobnenie, keďže si ľudia za svoje výplaty dovolia kúpiť oveľa menej. Je to veľký skok, pretože poslednú dekádu platy rástli naozaj rýchlo a predbiehali veľmi nízku infláciu. Napríklad za rok 2020 a 2021 reálne platy v priemere narástli o 4,5 percenta. „Platy porastú, no ceny porastú rýchlejšie, čo znamená, že vyššie sumy na výplatných páskach nepokryjú rastúce náklady domácností. Za dva roky, rátajúc od tohto roku, sa kúpna sila príjmov domácností zníži približne o desatinu,“ tvrdí NBS.

Oveľa viac sa priemerne pohorší ľuďom pracujúcim vo verejnom sektore, v zdravotníctve či školstve. Tým by reálne platy mali poklesnúť podľa NBS až o 12,2 percenta. Predbehnúť infláciu by sa im malo podariť až v roku 2024, a to iba o necelé percento.

Naopak, ľudia pracujúci v súkromnom sektore na tom budú priemerne lepšie. Reálne platy im za tento a budúci rok poklesnú dokopy iba o 6,3 percenta. V tom nasledujúcom roku by už však mali predbehnúť rast cien o vyše päť percent.

„Vysoká inflácia doľahne na kúpyschopnosť obyvateľov. Ani čerpanie prostriedkov z úspor a prípadné ďalšie pôžičky zrejme neodvrátia citeľný pokles spotreby domácností. Ľudia budú okresávať výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné,“ predpovedajú ekonómovia Národnej banky.

3. Ceny elektriny a plynu budú kľúčové

Ceny elektriny, plynu a tepla sú absolútne kľúčové. O nich sa teraz diskutuje v celej Európe najviac. Minister hospodárstva Karel Hirman a slovenská delegácia v stredu popoludní odleteli do Bruselu, kde hľadajú, ako ich rekordné úrovne skrotia a prinesú domácnostiam ako-tak prijateľné účty za faktúry. Rezort financií odhaduje, že v roku 2023 najviac narastie cena za teplo – až o 130 percent.

Ceny za elektrinu odhadujú, že ak sa uplatní memorandum so Slovenskými elektrárňami, narastú o 40 percent. Ak by však nedošlo k úspore domácností, ceny by boli ešte vyššie. „Scenár vyšších cien energií počíta s nárastom ceny elektriny až o 75 %, čo zodpovedá predpokladu, že domácnosti neznížia spotrebu elektriny,“ konštatujú ekonómovia. Bez kompenzačných opatrení by boli ceny elektriny pri súčasnom regulačnom rámci v budúcom roku vyššie približne o 400 percent.

Ceny plynu by mali narásť priemerne o 60 percent. Tu sa analytici odrážajú od slov ministerstva hospodárstva, ktoré tvrdí, že sa s SPP dohodlo na regulácii trhových cien a domácnosti by mali dostať nové lacnejšie kontrakty na plyn.

„Bude nás to stáť síce veľa energie, ale problémy s energiami zvládneme,“ upokojoval v utorok štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. Klimek hovorí, že vláda zastropuje ceny elektriny a plynu, čo domácnostiam prinesie 2,6 miliardy eur v prípade elektriny a jednu miliardu v prípade plynu. „Keby nedošlo k zastropovaniu a nedošlo by k mimoriadnym riešeniam, inflácia by vyskočila na nepredstaviteľné hodnoty okolo 30 percent,“ dodal Klimek.

kollar krajniak  autor: Robert Huttner Čítajte viac Pre koho staviate nájomné byty? Pýtajú sa Krajniak s Matovičom. Kollárove sľuby o lacnom bývaní čelia otázkam

„Energetická kríza, ak nedôjde k zmierneniu, hrozí gigantickou redistribúciou bohatstva od takmer všetkých odvetví a sektorov v prospech zahraničného energetického a finančného sektora,“ hovorí Klimek. „Vláda má nástroje a musí konať, aby zmiernila dopad na celú ekonomiku – domácnosti, verejnú správu a firmy,“ dodal Klimek.

Ku koncu roka 2023 NBS predpovedá, že cena tepla narastie o skoro 91 percent, plynu 86 percent a elektriny o 100 percent.

Koľko budú naozaj ľudia platiť za elektrinu, plyn a teplo, sa rozhodne až na konci roka, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydá finálne cenníky. Vládni predstavitelia upokojujú, že nárasty nebudú extrémne, no určite si ľudia priplatia. V závislosti od toho, na ako vykurujú a využívajú elektrinu a plyn, účty budú drahšie o desiatky až stovky eur za rok.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) dokonca pre britské noviny The Financial Times povedal, že kvôli energiám hrozí kolaps slovenskej ekonomiky.

4. Prichádza recesia

Jemné pristátie. To je pravdepodobná cesta slovenskej ekonomiky v budúcom roku, keď sa z rastu prepadne do recesie. NBS očakáva pokles o jedno percento, IFP predpovedá, že rásť budeme iba o 0,6 percenta. Recesia by však mala byť iba mierna a dočasná. No aj to si vypýta svoju daň. „Pokles bude vykazovať viac dôležitých ukazovateľov životnej úrovne: spomalí sa tvorba pracovných miest a reálne príjmy klesnú druhý rok po sebe,“ konštatujú ekonómovia centrálnej banky.

Firmy budú zase menej investovať, menej naberať nových ľudí, a tak sa kolesá ekonomiky postupne budú zadrhávať. Dobrou správou je, že keď prežijeme rok 2023, ten ďalší by mal byť už lepší. Obidve inštitúcie – aj NBS aj IFP – predpovedajú návrat do rastových čísiel. „Rast ekonomiky by sa mohol obnoviť už v druhej polovici budúceho roka. Na recesiu, ak nejaká oficiálne vôbec bude, by sme mali pomerne rýchlo zabudnúť,“ upokojujú situáciu ekonómovia NBS.

5. Ďalšie opatrenia sa chystajú

Ďalšou dobrou správou v týchto ťažkých časoch je, že tu máme vládu, ktorá môže kompenzovať ľuďom pokles príjmov aj rast cien. Jedným z posledných opatrení je vyplatenie tzv. 14. dôchodku v 70-percentnej výške skoro 1,5 milióna penzistom už v novembri. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) avizuje, že okrem zastropovaných cien energií prídu aj ďalšie opatrenia. Ešte v predchádzajúcich týždňoch vyplatil štát ohrozeným skupinám stoeurové poukazy.

dôchodok, penzia, dôchodca, penzista Čítajte viac Keď 40 odpracovaných rokov nestačí. Desaťtisíce dôchodcov stále pracujú, aby mali z čoho žiť

Ľuďom pomáha aj to, že štát v tomto roku na daniach a odvodoch vyberie viac ako 1,5 miliardy. Rozhodol, že 208 miliónov z toho vyplatí penzistom ako spomínaný 14. dôchodok. Ostáva mu tak ešte približne 1,3 miliardy. Tú plánuje vrátiť firmám a verejnému sektoru – teda školám a nemocniciam. V akej podobe, je však stále otázne. Detaily má vláda ukázať v najbližších týždňoch.

© Autorské práva vyhradené

89 debata chyba
Viac na túto tému: #Peter Kažimír #NBS
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy