No na druhej strane sa deficit dostáva do čoraz horších čísel. „Ešte pred pandémiou koronavírusu dosiahol indikátor dlhodobej udržateľnosti úroveň vysokého rizika a bol tak na najhoršej úrovni od roku 2013. Podobne aj v medzinárodnom porovnaní, dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovensku bola podľa výpočtov Európskej komisie najhoršia v EÚ,“ konštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na konci augusta.
Čítajte viac Koľko dostane každý dôchodca? Pozrite si, čo im schválila vláda (+ tabuľka)
„Verejné financie sú aktuálne vo vysokom riziku dlhodobej udržateľnosti a úroveň dlhu prekračuje horný limit tzv. dlhovej brzdy,“ upozorňuje rozpočtová rada.
Ako so zvyšnou 1,3 miliardy naložiť?
Radovan Ďurana, analytik INESS
Žijeme v spoločnosti, kde o tom rozhoduje vláda s parlamentom. Vysoké ceny energií sú v tom období nový fenomén. Je veľmi pravdepodobné, že kompenzácia vysokých cien bude pomerne drahá, a štát by ju mal transparentne financovať z rozpočtu. Vláda by mala občanom otvorene priznať, že rast cien zníži ich životnú úroveň a bohatstvo. Nemala by im sľubovať zvyšovanie platov o infláciu, či veľké sociálne balíčky. Na to štátna kasa nemá. Ekonomika sa pravdepodobne zosunie do recesie, čoskoro sa namiesto inflácie stane dôležitým problémom miera zamestnanosti.
Čítajte viac Pre koho staviate nájomné byty? Pýtajú sa Krajniak s Matovičom. Kollárove sľuby o lacnom bývaní čelia otázkam
Viaceré mestá, ale aj mnohé firmy si zodpovedne nakúpili energie už pred rokom. Prečo tak neurobili ostatné firmy a mestá? Na túto otázku nie je jednoduchá otázka. V záujme vlády je ale udržať zamestnanosť, preto predpokladám, že na tento účel pôjde veľa zdrojov. Vláda totiž nevie zohnať ani vyrobiť lacné energie, niekde ich musí kúpiť.
Michal Lehuta, analytik VÚB Banky
Zámer je tieto zdroje prerozdeliť na kompenzáciu vysokých cien energií rôznym inštitúciám, firmám i domácnostiam, keďže súčasné ceny sú pre mnohých neúnosné. Tento rok je na takéto jednorazové opatrenie aj priestor v rozpočte, pretože opakujúce sa verejné príjmy začali vďaka vysokej inflácii rásť skôr ako opakujúce sa verejné výdavky, a deficit dočasne klesá (RRZ ho aktuálne odhaduje na 3,5% HDP, rozpočet počíta so 4,9%). Čiastočne to umožňuje aj pomalé čerpanie európskych peňazí a nízky objem verejných investícií. Najlepšia by bola adresná pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú. Tá je síce administratívne náročnejšia, ale vždy lacnejšia ako plošné riešenia. Zároveň by takáto pomoc nemala úplne vymazať motivácie s energiami šetriť. Mohla by sa tak preplácať len časť nákladov a len do určitej výšky spotreby (tak, ako sa to plánuje pri domácnostiach a cene elektrickej energie).
Čítajte viac Keď 40 odpracovaných rokov nestačí. Desaťtisíce dôchodcov stále pracujú, aby mali z čoho žiť
Ekonóm think-tanku Bruegel Daniel Gros dokonca navrhuje dotovať samotné znižovanie spotreby, ktoré je pri obmedzení dodávok zemného plynu z Ruska nevyhnutné. Čiastočné kompenzácie pritom považujeme za efektívnejší spôsob ochrany zraniteľných spotrebiteľov ako plošnú reguláciu cien. Znižovanie deficitu a dlhu by mali mať na starosti výdavkové limity, ktoré by mohli obsahovať aj výnimky na takéto extrémne situácie. Stále však neexistuje dohoda na ich aplikácii medzi Ministerstvom financií a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť. Mali by však už byť zakomponované v návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý ministerstvo predloží na vládu 12. októbra.
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne
Z hľadiska verejných financií je dôležité myslieť na to, že hoci inflácia prináša zvýšený výber daní, postupne bude tlačiť nahor aj výdavkovú stranu. To znamená, že ak sa dostávame do stavu „nadvýberu“, je dôležité myslieť, že tieto peniaze sú v zásade iba dočasné a krátkodobé, keďže už čoskoro sa vyššie ceny začnú prelievať aj do výdavkov indexovaných infláciou (napr. dôchodky), ale aj drahších tovarov a služieb nakupovaných vo verejnej správe. Infláciu preto nemôžeme považovať na akýsi zdroj príjmov, čo musíme mať na pamäti aj pri dizajne opatrení. Nebolo by teda rozumné zaväzovať sa k dlhodobým masívnym výdavkom, ak by sme nepristúpili k hľadaniu iného zdroja príjmov či úspor.
Čítajte viac Odborník na dôchodky Šebo: Dlhopis v dôchodkovom systéme nie je bezpečný nástroj na sporenie
Vzhľadom na mimoriadnu situáciu si myslíme, že je dnes nevyhnutné pristúpiť k výpomoci najviac ohrozeným domácnostiam napríklad aj formou zvýšenia niektorých dávok. Situáciu však ťažko zvládajú aj obce a mestá, kde hrozí osekávanie niektorých poskytovaných verejných služieb. Veľmi citlivo vnímame aj komplikujúcu sa situáciu v slovenských podnikoch, najmä tých v energeticky náročných odvetviach, kde sa zasadzujeme za určité formy kompenzácie, napríklad formou podpory zamestnanosti.
Všetky tieto opatrenia ale považujeme za krátkodobé, na vykrytie aktuálnej vyhrotenej situácie. Musíme riešiť problém, nielen jeho následky, a preto je potrebné:
- aktívne pokračovať v riešení energetickej krízy cez hľadanie alternatívnych zdrojov a dodávok a
- vnímať, že pomoc neznamená „status quo“, a teda motivovať firmy, spotrebiteľov či verejnú správu v hľadaní úspor, znižovaní energetickej náročnosti, nábehu na alternatívne zdroje energie. A toto nemusí byť len finančne, ale napríklad aj cez odstraňovanie administratívnych bariér a zjednodušovaním procesov.
Andrej Martiška, analytik Tatra banky
Oblasti, kde by sa dnes dali rozumne minúť dodatočné zdroje, je veľmi veľa. Vysoké ceny energií by mali v dnešnej situácii určite patriť k najvyšším prioritám. Vysoké ceny energií je potrebné kompenzovať domácnostiam a podnikom v takom rozsahu a miere, aby si ich mohli dovoliť aj nízkopríjmové domácnosti a aby podniky a inštitúcie (minimálne tie kľúčové) nemuseli ukončiť činnosť. Je pritom potrebné nájsť vhodný balans medzi zacielenosťou a praktickosťou kompenzačných opatrení. Nevieme presne vyčísliť, koľko to môže stáť. Ak je to menej ako 1,3 miliardy, ušetrime zvyšok. Ak viac, požičajme si.
Vysoké ceny energií môžu samé o sebe stiahnuť ekonomiku do recesie, pričom v recesii vždy rastie pomer dlhu k HDP, takže ušetrenie peňazí namiesto kompenzácie vysokých cien energií nemusí nevyhnutne viesť k lepšej udržateľnosti verejných financií.
Martin Kahanec, analytik Stredoeurópskeho inštitútu práce
Na vládu je silný tlak aby sanovala dopady rastúcich cien energií, tak ako sanovala dopady pandémie. Iste, boj proti chudobe je principiálnou úlohou štátu. Je však chybou poltitikov, keď sa stavajú do role superzáchrancov, ktorí dokážu neutralizovať dopady kríz na obyvateľov. Nie, úlohou vlády nie je plošne rozdávať balíčky a kompenzovať všetky dopady kríz. Ak sa tak tvári, len zamlčuje, kto účet skutočne zaplatí.
Ale môže byť aj horšie. To keď si vláda za každú cenu kupuje voliča nesystémovými opatreniami. Takto vidím aj takzvaný 14. dôchodok.
Čo sa týka voľných zdrojov vo výške cirka 1,3 mld. eur, tieto nadpríjmy sú ilúziou, ktorá sa veľmi rýchlo zrazí s realitou, keď inflácia, tak ako zvýšila daňové príjmy, nafúkne aj potreby na výdavkovej strane rozpočtu. Preto je dôležité, aby vláda transparentne komunikovala, ako plánuje tieto zdroje využiť na systémové opatrenia kompenzujúce infláciu na výdavkovej strane rozpočtu.
Primárne by sa malo jednať o primeranú pomoc pokryť infláciou zvýšené výdavky verejným inštitúciám, nemocniciam, školám a univerzitám, ako aj obciam. Tiež je potrebné adekvátne valorizovať sociálnu pomoc a podporu tak, aby sa najohrozenejšie domácnosti neprepadávali do chudoby.
Keďže sú verejné financie v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti, je povinnosťou vlády voči občanovi použiť tieto zdroje výlučne na nevyhnutné opatrenia súvisiace s nárastom cien, a nie na kupovanie si voliča plošným rozdávaním ‚darčekových balíčkov‘ typu 14. dôchodok.