Zákon o nájomných bytoch schválili poslanci pred letnými prázdninami. Na ich konci zase podpredseda vlády Holý predstavil vo vládnom nariadení ďalšie detaily. Medzi nimi vzorec na výpočet nájomného, hranicu maximálnych príjmov pre potenciálnych uchádzačov a okruh osôb, pre ktoré by mali byť byty určené prednostne.
Horná hranica pre záujemcu bude 1 875,4 eura v čistom. V hrubom je to vyše 2 550 eur. Ak by žiadali o byt dvaja partneri, ich príjem nesmie presiahnuť takmer 3 184 eur v čistom. Ak by mal pár jedno nezaopatrené dieťa, jeho príjem by nesmel presiahnuť skoro 4 040 eur v čistom.
Čítajte viac Novinka v Kollárových štátnych bytoch. Zverejnili vzorec na výpočet nájomného a hranicu príjmu záujemcov
Platiť by to malo od 1. októbra 2022. Už v novembri by mal byť hotový portál, kde si ľudia budú môcť nájsť a rezervovať prvé nájomné byty. Kedy budú postavené prvé z nich, stále nie je jasné. Podpredseda vlády však tvrdí, že peniaze a investori sú pripravení na výstavbu.
V pondelok o návrhu rokovali na úrovni tripartity vláda, zamestnávatelia aj odborári. Odborári tvrdia, že zákon nebol poriadne predebatovaný a cieľ sa minie účinku. Aj oni sa obávajú, že cena za nájom sa priblíži komerčnému nájomnému. „Predpokladáme, že celkové náklady na bývanie sa tak môžu vyšplhať na úroveň klasického trhového nájomného,“ tvrdí v stanovisku k návrhu predloženému na tripartitu Konfederácia odborových zväzov. Ďalej sa Holého pýtajú, ako si môžu byť istí, že zamestnávateľ dá príspevok na bývanie zdravotne ťažko postihnutej osobe či dôchodcovi.
Práve príspevok na bývanie je kľúčový, keďže môže dosiahnuť výšku až 360 eur (na jeden štvorcový meter môže firma prispieť štyrmi eurami). Bez neho však nájomca stráca výraznú finančnú pomoc. „Štátom podporované nájomné bývanie je priemerne o 24,6 percenta lacnejšie ako mesačná splátka hypotéky. Tento rozdiel sa ešte zásadne prehĺbi v prípade, ak nájomcovi zamestnávateľ poskytne príspevok na bývanie. V tomto prípade môže byť rozdiel medzi mesačnou splátkou hypotéky a maximálnym nájmom až 62 percent,“ vysvetľuje podpredseda vlády Holý.
Čítajte viac Kollár sľuboval 200 eur za dvojizbový byt. Aká bude realita? Nie veľmi ružová, vravia odborníci
Republiková únia zamestnávateľov sa pýta, kto je preferovaná skupina zamestnancov, z návrhu to podľa nej nie je jasné. Podľa nej by to mali byť zamestnanci v profesiách, ktoré sú nedostatkové. Tiež sa únia pýta, či sú zamestnanci verejného sektora tí, čo potrebujú byť uprednostňovaní pred ostatnými občanmi.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení nepredložili na tripartitu zásadné pripomienky k nariadeniu vlády.
Ministerstvá majú veľké výhrady
Naopak, zásadné pripomienky k návrhu majú ministerstvo financií Igora Matoviča (OĽaNO) a ministerstvo práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Prezentovali ich v nedávno skončenom medzirezortnom pripomienkovom konaní. Matovičovmu rezortu nie je zrejmé, prečo 40 percent nájomných bytov by mali prednostne dostať záujemcovia pracujúci pre verejný sektor a 10 percent zdravotne postihnutí.
Podľa rezortu nie je jasné, „ako boli určené tieto pomery na celkovom objeme štátom podporovaných nájomných bytov, a taktiež ani to, prečo ich predkladateľ považuje za najvhodnejší spôsob pre naplnenie cieľov tejto politiky“.
Ďalej sa pýtajú, prečo je cenová mapa založená iba podľa krajov a nie aj okresov, keďže cenové rozdiely môžu byť veľké. „Ako príklad uvádzame nájom dvojizbového bytu v Bratislave, ktorý môže presahovať cieľový podiel na príjmoch domácnosti o 35 percent. Uvedené je možné riešiť napríklad aktualizáciou cenovej mapy pre konkrétny okres po predložení investičného projektu,“ uvádza ministerstvo financií.
Čítajte viac Kollár ukázal, koľko sa bude platiť za nájomné byty. Kedy budú hotové? Peňazí je dosť, tvrdí Holý (+ prepočty)
Chcú prioritizovať nie tých, čo „prv prídu a berú“, ale ľudí na základe objektívnych kritérií. Navyše chcú tiež lepšie preukázať maximálnu sumu nájomného, pretože v Holého cenových návrhoch nie sú započítané úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu a náklady na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu, a preto nie je ani možné určiť, o koľko je štátne nájomné výhodnejšie oproti komerčnému.
Azda najväčšou výčitkou je, aby predkladatelia upravili cieľ – teda komu majú byť nájomné byty určené. Mali by byť pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť komerčný nájom. „Takto nastavené podmienky nezodpovedajú podpore nájomného bývania pre osoby, ktoré by nevedeli získať bývanie na komerčnom trhu,“ pripomienkuje Holého návrh ministerstvo financií.
Rezort financií tiež navrhuje nový vzorec na výpočet maximálnej výšky nájomného. Podľa neho ak sa majú byty stavať so zvýhodnenou 5-percentnou sadzbou DPH a s príspevkom zamestnávateľa, tak by sa to malo preniesť aj do finálnej ceny pre ľudí. Tiež chcú doplniť cieľ vzorca – na základe akých kritérií bol vlastne zostavený?
„Upozorňujeme, že maximálne výšky nájomného na štvorcové metre, vyplývajúce zo vzorca uvedeného v prílohe návrhu nariadenia vlády ,nebudú výrazne nižšie v porovnaní s komerčným nájmom. Máme za to, že sa tak neguje deklarovaný zámer, že bývanie v systéme štátom podporovaného nájomného bývania bude finančne dostupnejšie ako na komerčnom realitnom trhu,“ konštatuje ministerstvo financií.
Krajniak si pýta príklady
Kriticky sa k návrhu stavia aj ministerstvo práce pod vedením Milana Krajniaka zo Sme rodina, teda strany Borisa Kollára, ktorá nominovala práve Holého do funkcie. Tiež im nie je jasný výpočet maximálnej výšky nájomného.
„Rozdiel medzi regulovaným nájmom a trhovým nájmom je nielen hlavným finančným sociálnym vplyvom, ale je zároveň základným zmyslom celej legislatívnej iniciatívy, preto ho treba kvantitatívne zhodnotiť na modelových príkladoch,“ pripomienkuje návrh Krajniakov rezort. Preto chcú od Holého konkrétne minimálne štyri modelové príklady, ako to bude s maximálnou cenou nájomného.
Podľa vzorca na výpočet maximálnej ceny nájomného Holým by vychádzal trojizbový byt v Trnavskom kraji na 576 eur. V tejto sume však nie sú zarátané energie, ktoré by sa najmä od 1. januára 2023 mohli výrazne zvýšiť aj na 100 až 150 eur. Celková cena by sa pohybovala na úrovni okolo 700 eur. Podľa portálu nehnuteľnosti.sk sa navyše cena komerčného nájmu v Trnave pohybovala na úrovni 699 eur. V polovici augusta pritom Holý zverejnil cenovú mapu, kde maximálna cena za trojizbový byt v Trnavskom kraji vychádzala na 481 eur vrátane odhadovaných servisných poplatkov, energií a príspevku zamestnávateľa.
Holý argumentuje, že treba počítať aj s príspevkom od zamestnávateľa a že odhadnuté ceny sú maximálne, pričom developeri ich ponúknu nižšie. Aká bude teda finálna cena pre záujemcov, je stále otázne.