Minister financií chce navrhnúť zmenu, ktorá dočasne od januára 2023 do konca augusta 2024 namiesto 60-eurového krúžkovného zvýši prídavok na dieťa z pôvodných 40 na 60 eur. A daňový bonus plánuje zvýšiť z pôvodných 50 až 100 eur na 140 eur pre všetky deti do 18 rokov. Matovič chce touto zmenou docieliť splnenie svojho sľubu z billboardov, teda dať na každé dieťa 200 eur. Tieto zmeny de facto oznámil v desaťbodovom ultimáte pre stranu SaS.

Zvýšenie daňového bonusu však znamená, že mestám a obciam sa zoberú ďalšie peniaze. Vyšší daňový bonus sa totiž rovná nižšiemu príjmu dane z príjmu fyzických osôb, ktorá putuje na účet práve samosprávam. „Ak minister financií zoberie samospráve vyše pol miliardy eur, jednoducho mnohé hodí do ekonomickej priepasti a ďalšie budú mať čo robiť, aby udržali aspoň bežný chod, a investície a rozvoj pôjdu určite bokom. Jednoducho ale nebude za čo,“ tvrdí pre Pravdu ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák.
Matovič žiadne prepočty a kompenzácie neukázal
Boli to práve starostovia a primátori, ktorí pretavili Matovičov nápad s plošným testovaním do reality. Realizácia „atómovej bomby“, ako ju Matovič nazval, bola hodená na ich plecia. Na druhej strane tiež pomáhali zvládať nápor utečencov z Ukrajiny tam, kde štát nestíhal. Teraz hrozí, že strata príjmov ohrozí bežný chod samospráv, zasiahne ich rozvoj, obmedzí záujem o eurofondy, pretože nebudú mať zdroje na spolufinancovanie projektov. Prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček pre denník Pravda povedal, že pre niektoré môže mať ďalšie znižovanie príjmov doslova devastačné dôsledky.

V princípe hrozí, že zvýšením daňového bonusu pre rodiny s deťmi vlastne samosprávy prídu o časť príjmov. Jeho suma by sa mala zvýšiť od 40 do 90 eur oproti pôvodnému plánu. Financie majú samosprávy z príjmu daní fyzických osôb. Práve zvýšením daňového bonusu, ktorý si pracujúci odpočítavajú z daňovej povinnosti, sa zníži príjem dane z príjmu fyzických osôb, ktorá putuje samospráve. Peniaze smerujú v pomere 30 percent pre vyššie územné celky a 70 percent pre obce a mestá. Doplatia tak na to všetky samosprávy, teda mestá, obce aj VÚC, pretože ich príjmy sa počítajú podľa vzorca, ktorý rozdeľuje práve príjmy z daní fyzických osôb.
O balíku sa rozhoduje na Ústavnom súde
Parlament balíček koncom júna schválil, no následne prezidentka Zuzana Čaputová na Ústavnom súde napadla jeho sporné časti. Celý zákon bol podľa nej prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré zjavne nebol splnený žiadny zákonný dôvod. Obsahom zákona sa tiež podľa prezidentky porušili ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. „Vzhľadom na finančný objem balíčka je neakceptovateľné prijať ho bez rozpočtového krytia, bez vyčíslenia jeho dopadov a prakticky bez diskusie,“ uviedla. Upozornila tiež na to, že zníženie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na polovicu v čase, keď namiesto rodiča prijíma tieto dávky osobitný príjemca, je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Čaputová žiada jeho pozastavenie, ak do 1. januára 2023 o tom Ústavný súd nerozhodne.
Bude závisieť od finančnej kondície každého mesta, ako sa so stratou príjmov popasuje. „Zníženie príjmov znamená potrebu šetriť alebo obmedziť investície do zvyšovania kvality služieb pre občanov,“ tvrdí primátor mesta Trenčín a prezident ÚMS Richard Rybníček. Podľa neho budú musieť samosprávy pre budúci rok zohľadniť dôsledky v návrhoch svojich rozpočtov. „Rozpočet každej samosprávy musí byť vyrovnaný (na rozdiel od štátneho), je preto pravdepodobné, že niektoré samosprávy budú musieť výrazným spôsobom zvyšovať poplatky za služby obyvateľom aj pristúpiť k obmedzeniu niektorých služieb, na ktoré sú obyvatelia zvyknutí,“ dodáva.

ZMOS upozorňuje, že ministerstvo financií má dlhodobo veľmi čudnú predstavu o tom, ako by mala kompenzácia za stratu príjmov vyzerať. Rezort financií si podľa Michala Kaliňáka predstavuje kompenzácie tak, že mestám a obciam požičia na to, aby za úvery zaplatili dlhy, ktoré spôsobila vláda nezodpovednými rozhodnutiami. „Toto nie je kompenzácia, toto nie je pomoc,“ dodáva.
Podľa ÚMS rezort financií s nimi nerokuje ani o svojich zámeroch, ani o svojich návrhoch, ani o prípadných kompenzáciách. „Ministerstvo financií doteraz nepredložilo, aj napriek sľubom vo vládnom programe, žiadne systémové opatrenia na riešenie aktuálnej situácie, ktorej samosprávy čelia,“ tvrdí Rybníček.

Denník Pravda zisťoval, aké dopady budú mať zmeny v rodinnom balíku na verejné financie a aké kompenzácie pre samosprávy sú v hre. Rezort financií nám však ani na opakovanú žiadosť odpovede do uzávierky neposlal.
Krúžkovné (ne)bude
Príspevky na krúžky pre deti od januára 2023 nebudú, lebo sa to nestihne zrealizovať. Matovič tvrdí, že rezort školstva nespolupracoval. „Bohužiaľ, minister školstva zakázal zamestnancom ministerstva na zavedení krúžkovného čokoľvek robiť. Trapko,“ napísal na Facebooku minister financií.
Dnes už bývalý minister školstva Branislav Gröhling (SaS) sa ohradil a tvrdí, že Igor Matovič klame. „V skutočnosti naši zamestnanci na ňom pomáhali a pripomienkovali ho. Len Igor Matovič ich úplne odignoroval,“ uviedol exšéf rezortu školstva na sociálnej sieti a k statusu pridal fotku, ktorá to podľa neho dokazuje. Matovič ďalej tvrdí, že krúžkovné je iba odložené do augusta 2024. No to je dátum po riadnych parlamentných voľbách a je otázne, či ho súčasná vláda, ktorá nemá ani väčšinu v parlamente, bude presadzovať aj naďalej.

Na voľnočasové aktivity, teda krúžkovné, mali dostať deti od päť do 18 rokov každý mesiac 60 eur. „Cieľom nového zákona o financovaní voľného času dieťaťa je podpora voľnočasových aktivít dieťaťa v oblasti vzdelávania, športu a kultúry prostredníctvom finančného príspevku, aby boli tieto aktivity prístupnejšie čo najväčšej skupine detí,“ uviedlo ministerstvo financií.
Príspevok sa mal pripisovať na konto dieťaťa 12 mesiacov vopred. S kontom dieťaťa mala nakladať iba oprávnená osoba, a to iba prostredníctvom webovej alebo mobilnej aplikácie. Konto sa malo dieťaťu zriadiť, keď dosiahne päť rokov. Voľnočasová aktivita sa mala dať objednať len cez aplikáciu. Toto opatrenie malo pôvodne stáť v budúcom roku 372 miliónov eur a na rezort školstva sa mali prijať noví zamestnanci.
Rovnaké otázky, kde chce zobrať peniaze, zostávajú aj okolo zvýšených prídavkov na dieťa. Tie chce zvýšiť z 50 eur, ktoré sa mali posielať od 1. januára a stáli by 275 miliónov za rok, na 60 eur.