Európsky parlament (EP) v stredu prijal nové pravidlá o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (EÚ). V tlačovej správe o tom informoval tlačový atašé EP na Slovensku Ján Jakubov.
„Cieľom právneho predpisu EÚ, ktorý bol dohodnutý v júni s Radou, je zlepšiť pracovné a životné podmienky všetkých pracujúcich v Únii a podporiť ekonomický a sociálny pokrok. Stanovuje preto minimálne požiadavky na primeranosť zákonných minimálnych miezd určených vnútroštátnym právom a/alebo kolektívnymi zmluvami. Takisto zefektívňuje prístup pracujúcich k ochrane minimálnej mzdy,“ uvádza sa v správe.
Členské štáty môžu pre posúdenie primeranosti svojich platných zákonných minimálnych miezd vytvoriť kôš tovarov a služieb v reálnych cenách, alebo ho stanoviť na 60 % mediánu hrubej mzdy a 50 % priemernej hrubej mzdy.
Spomenutá smernica, za ktorú hlasovalo dovedna 505 zákonodarcov, sa bude týkať všetkých pracujúcich v únii, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu. „Členské krajiny, v ktorých je už minimálna mzda chránená výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv, nebudú musieť zaviesť tieto pravidlá ani zabezpečiť všeobecnú platnosť týchto zmlúv,“ dodáva parlament.
Čítajte viac Minimálna mzda na rok 2023 bude 700 eur: Dosiahla sa historická zhoda, vyše 200 tisíc pracujúcich si polepší
Stanovenie minimálnej mzdy zostáva v právomoci členských štátov. Tie však budú musieť zaručiť, aby ich minimálne mzdy umožňovali pracujúcim viesť dôstojný život, a to aj vzhľadom na životné náklady a všeobecnú mzdovú úroveň.
„Ceny za potraviny, účty za energie a bývanie rastú. Ľudia skutočne zápasia s tým, aby vyžili. Nemáme čas na plytvanie, práca sa musí oplatiť. V tejto smernici sa stanovujú normy toho, ako by mala primeraná minimálna mzda vyzerať. Zároveň podporujeme kolektívne vyjednávanie, takže viac pracujúcich bude lepšie chránených,“ povedala spravodajkyňa Agnes Jongerius.
Rada by mala dohodu formálne schváliť v septembri. Členské štáty budú mať potom dva roky na to, aby dosiahli súlad so smernicou.