Nie 300 tisíc, ale skoro 2 milióny. Účty za energie ženú slovenských ovocinárov do bankrotu

Účty za elektrickú energiu môžu zlikvidovať slovenské ovocinárstvo a na pultoch tak onedlho môže byť len zahraničná produkcia. Situácia sa pre ovocinárov, ktorí potrebujú naskladniť jablká, najdôležitejšie ovocie roka, stáva neudržateľnou. Jeden z ich najväčších producentov Danubius Fruct, ktorý vlani zaplatil za elektrinu 300-tisíc eur, čaká na konci roka účet možno až v rozmedzí od 1,3 do 2 miliónov eur.

13.09.2022 14:14
chalosi s jablikami. png Foto:
Ovocinár Marek Šály: napriek všetkým peripetiám máme krásne ovocie.
debata (36)

Ovocinárske podniky sú v koncoch a zachraňujú sa výzvami, aby si ľudia prišli naoberať ovocie do sadov, kde ho ponúkajú v cene od 60 centov za kilogram, iné predávajú priamo v sade 20-kilogramový kartón prvotriednych jabĺk po 80 centov. Hrozí totiž, ako oznámil Slovensku jeden zo známych producentov Emil Schultz z Dvorov nad Žitavou, že kilogram jabĺk uložených do klimatizovaných skladov s riadenou atmosférou bude stáť na jar 3 eurá.

Kto s priemerným príjmom na Slovensku si ich kúpi? Za situácie, keď majú ovocinári platiť za jeden megawatt 500 či 600 eur, sa vôbec neopláca oberať zimné odrody jabĺk. Môžu zostať visieť na stromoch ako výdatná pochúťka pre zimujúce vtáctvo.

Mad2 Čítajte viac Lidl, Tesco a ďalšie reťazce hovoria o nákupnom správaní: ľudia šetria, nakupujú menej a viac sledujú letáky

Dráma, ktorú ovocinári prežívajú, navodzuje atmosféru skepsy. Našťastie nad pocitom beznádeje dominuje inštinkt sebazáchovy. Ovocinári hovoria, že racionalizačné kroky v úsporách energie na úrovni svojich podnikov už vyčerpali. Vyzývajú politikov na všetkých úrovniach, teda slovenskej aj európskej, aby sa prebudili a urobili, radikálne kroky, ktoré zabránia ožobračovaniu podnikov naprieč všetkými sektormi, poľnohospodárstvo a potravinárstvo nevynímajúc.

Má vôbec zmysel ovocie skladovať?

"Máme celý jeden rok robiť len na to, aby sme zaplatili účet za elektrickú energiu? Máme vari minúť celý hospodársky výsledok, dokonca sa zadlžovať len aby sme uskladnili jablká? Nezostane nám potom dosť peňazí ani na zaplatenie oberačov, ani na investície do nových sadov. Aký to dáva zmysel?“ kladie otázky Jozef Vozár, podpredseda najväčšieho ovocinárskeho odbytového družstva na Slovensku Bonum.

Toto odbytové družstvo dodáva cez obchodné siete na trh 20-tisíc ton jabĺk, teda dvadsať miliónov kilogramov, čo je 90 percent všetkej slovenskej produkcie realizovanej v obchodných sieťach, alebo 60 percent všetkých jabĺk dopestovaných na Slovensku vrátane produkcie záhradkárov či tej, ktorá ide na priemyselné spracovanie na ovocné šťavy.

Bolt Čítajte viac Estónska spoločnosť na Slovensku s biznisom narazila. Končí s rýchlym rozvozom nákupov cez Bolt Market

Vozár a spolu s ním ďalší ovocinári považujú súčasné ceny elektriny za ekonomicky neodôvodnené. Ak megawatt dokážu elektrárne vyrobiť z jadra či ďalších zdrojov za 50–60 eur, kde sa potom zobrala desaťnásobne vyššia cena? Čo robí európska aj slovenská politika, keď sa celé mesiace díva na to, čo sa deje na trhu s energiami? Kto má z toho prospech? Pýtajú sa ovocinári.

Na margo zastropovania Vozár hovorí, že reálne by mala elektrina stáť okolo 80 až 100 eur za megawatt a niekde na tejto úrovni ba mala byť aj zastropovaná. Cenu nad 300 eur za megawatt nemôžu prežiť nielen ovocinárske podniky. Mnohým sa zdá, že východiskom zo súčasnej situácie bude rozvoj výroby elektriny zo slnka cez fotovoltaiku. Čo má robiť ovocinár? Má nakupovať fotovoltaické panely a namontovať ich, kde sa len dá?

zväčšiť Ovocinár Marek Šály: napriek všetkým peripetiám... Foto: Jozef Sedlák
chalos s jabckom Ovocinár Marek Šály: napriek všetkým peripetiám máme krásne ovocie.

"To nie je pre nás cesta. Vo firme máme slnečný zdroj elektriny, ale na skladovanie jabĺk to nestačí, pretože potrebujeme chladiť ovocie aj v zime, keď slnko viac nesvieti ako svieti,“ vysvetľuje Jozef Vozár. Dodáva, že ak teraz všetci v panike zainvestujú do fotovoltaiky, o tri štyri roky môže byť na trhu s energiami úplne iná situácia, ceny môžu klesnúť a obrovské investície sa ukážu ako zbytočne vynaložené peniaze.

V hre osud 600 ovocinárov

V tejto súvislosti ovocinári pripomínajú, že doteraz vynaložené peniaze z európskych aj národných zdrojov do obnovy a modernizácie skladovacích kapacít nebudú využité, tak ako boli naplánované a nesplnia očakávania zabezpečiť celoročné zásobovanie slovenských spotrebiteľov domácim ovocím.

"Ako k tomu prídeme, aby v dôsledku bláznivého vývoja cien elektriny, vyšla nazmar celoživotná práca ľudí, ktorí sa v dobrej viere upísali budovaniu ovocinárstva? pýta sa Vozár, ktorý pred 28 rokmi ako čerstvý absolvent nitrianskej poľnohospodárskej univerzity vysadil jeden z prvých súkromných ovocných sadov na Slovensku.

Od prosperity Bonumu, ktorý sústreďuje ako družstevné, tak rodinné či akciové ovocinárske spoločnosti, závisí živobytie 600 stálych pracovníkov a okolo dvoch tisíc brigádnikov. Vozár nástojí na tom, aby politici bránili záujem týchto ľudí, pretože za vysokou cenou energií je špekulácia a obohacovanie sa niekoho komu energie nepatria, ale parazitujú na atmosfére hospodárskej krízy. Poukazovať v tejto v tejto súvislosti len na vojnu s Ukrajinou nie je úplná pravda, Európska komisia, slovenská vláda musia konečne prijať rozhodnutia, ktoré zastavia strmý rast cien energií ničiaci samu podstatu podnikania a životnú úroveň obyvateľstva.

Menším plodom nič nechýba

Na Slovensku sa očakáva veľmi dobrá úroda jabĺk. Nebude to síce na rekord, čo by znamenalo zdolať 50-tisíc tonovú hranicu, ale stromy na väčšine územia zarodili dobre. Plody však poznačilo, ako pripomína Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska, sucho, a to aj tam, kde zavlažovali. Horúčavy s teplotami okolo 38 stupňov totiž z jednej strany odparili časť dodávanej vody a z druhej stromy sa sústredili na prežitie, čo sa odzrkadlilo na veľkosti plodov.

Na konci leta napokon prišli zrážky, a tam kde boli veľmi výdatné, začali plody praskať. Počasie, ako vidno, je stále ťažko skrotiteľný živel, ktorý od sadu k sadu nejakým spôsobom – dobrým či zlým – poznačil úrodu ovocia.

Všetci producenti považujú túto sezónu v mnohom za prelomovú. A to nielen z hľadiska energií, ktoré ohrozujú skladovanie jabĺk, ale aj preto, ako sa zachová spotrebiteľ pri kúpe jabĺk. Na Slovensku, ako objasňuje Marián Varga, ľudia oceňujú najväčší kaliber plodov, teda jablko o priemere 75 mm plus, lenže matka príroda tentoraz dopriala veľké množstvo menších plodov spravidla o rozmere 65 mm plus.

Obchod, ktorý prihliada na vkus spotrebiteľov chce v prvom rade veľké jablká, menšie však, ako hovorí František Prochászka, obchodný manažér spoločnosti Bioplant Ostratice, nie sú o nič horšie. V mnohých krajinách, ako povedzme vo Veľkej Británii, majú radi aj menšie plody. Sú dobré najmä ako školské ovocie, pretože deti často veľké jablká nedojedia.

"Berme ovocie ako dielo prírody, na ktorú sú napriek všetkým technologickým výdobytkom ovocinári stále krátki. O čosi menšie plody nič nestrácajú na kvalite oproti väčším, je to teda,“ pripomína Prochászka vec rozumného nazerania ako čo najlepšie naložiť s produkciou, ktorá nám bola prírodou dopriata.

Apel na patriotizmus

Pravda, trh je nekompromisný. Práve vysoké ceny energií spolu s tým, že veľké exportéri ovocia už niekoľko rokov kvôli embargu nemôžu zásobovať Rusko, vypĺňajú každú medzeru na trhu a aj relatívne malý slovenský trh je príležitosťou, kde sa dajú uplatniť prebytky. Poľské predovšetkým, veď táto krajina je najväčším producentom jabĺk v Európe.

Apel na spotrebiteľský patriotizmus Slovákov prichádza vo chvíli, keď ľudia racionalizujú výdavky. "Do pandémie covidu sme videli, že spotrebitelia začali vyhľadávať čerstvú lokálnu produkciu, teraz, keď začína zúriť energetická kríza a drahé energie a pohonné látky sa premietajú do cien všetkých tovarov a služieb, môže to ovplyvniť aj spotrebu ovocia,“ myslí si František Prochászka.

Keď zdražie chlieb, kde sa dostanú jablká? Aj také otázky si kladú ovocinári.

Risk je zisk

Najlacnejšie jablká sa dajú nakúpiť priamo v sadoch v rámci tzv. samozberu. Informácie o ňom poskytujú všetky ovocné sady na sociálnych sieťach. Ceny jabĺk začínajú pri 60 centoch za kilogram. Niekde si však stačí priplatiť 20 centov a predajú už naoberané jablká, alebo si ich ľudia môžu vybrať sami do vlastných obalov po 80 centov za kilogram. Tak je to napríklad v Sadoch Tekova, ktoré si za dvanásť rokov vytvorili klientelu cestujúcu za ovocím do Tekovskej Breznice zo severu od Banskej Bystrice a z juhu od Nitry.

Bratia Marek a Matúš Šályovci, ktorí sad založili pred dvanástimi rokmi, postavili celú podnikateľskú stratégiu na predaji ovocia rovno z farmy. Predpokladajú, že tak ako po iné roky v polovici októbra budú mať celú úrodu odhadovanú na 200-tisíc kilogramov vypredanú. Zdanlivo sa ich teda zdraženie elektriny nedotkne, priznávajú však, že aj oni medziročne zdvihli cenu, ale jablká predávajú drahšie o 5 centov, čo považujú za prijateľné a ako tak umožňujúce rentabilné gazdovanie v sade.

To je plné rizík. Týždeň pred zberom jednotlivých odrôd zhrnú z opornej konštrukcie bratia protiľadovcové siete, čím dosiahnu lepšie vyfarbenie plodov a "doladenie“ chuti aj arómy jabĺk. "Nedávno zasiahol ľadovec susednú obec, mali sme malú dušičku, ale krúpy nás obišli a ľudia dostanú naozaj chutné zdravé jablká,“ povedal Marek Šály.

Spolu s jablkami predávajú tekovskí ovocinári aj zemiaky kilogram po 60 centov, kooperujú s farmárom zo susedného okresu. Ponúkajú zemiaky o 10–20 centov lacnejšie, ale stále sa to pestovateľovi rentuje. "Dôležité je, aby poľnohospodár vnímal, aká je reálna kúpyschopnosť. Zákazníci to ocenia a potom sa k nám vrátia,“ zhrnul možnosti ako slovenských spotrebiteľov tak aj poľnohospodárov Marek Šály.

© Autorské práva vyhradené

36 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #ceny #ovocie #zdražovanie #Jablká
Flowers