Najnovšie úrad vicepremiéra pre legislatívu zverejnil cenové mapy a stropy, koľko by ľudia mali platiť za jednotlivé byty v krajoch na Slovensku.
Zatiaľ to vyzerá, že realita bude mať od sľubov veľmi ďaleko. Ani v jednom kraji sa totiž suma za dvojizbový byt neblíži k sľubovaným 200 eurám. Najbližšie má k tomu suma v Prešovskom kraji (276 eur) a v Nitrianskom kraji (292 eur), najďalej v Bratislavskom (455 eur) či v Košickom kraji (336 eur).
Vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina) tiež vypočítal, že oproti hypotéke budú nájomné byty zhruba o polovicu lacnejšie.
Čítajte viac Kollár ukázal, koľko sa bude platiť za nájomné byty. Kedy budú hotové? Peňazí je dosť, tvrdí Holý (+ prepočty)
Aj keď Holý hovorí, že ním predstavené sumy sú maximálne stropy a investori, ktorí budú stavať bytovky, ponúknu ceny oveľa nižšie, denníkom Pravda oslovení experti sú skeptickí. A to ohľadom niekoľkých vecí: po prvé, Holý neukázal porovnanie s komerčným prenájmom, po druhé, porovnanie s hypotékou pokrivkáva, pretože pri nej je človek vlastníkom nehnuteľnosti, po tretie, nie je isté či nájomníci dostanú príspevok od zamestnávateľa. Po štvrté, nízkopríjmovým pracovníkom alebo zamestnancom štátu (policajti či učitelia) sa to nemusí až tak oplatiť oproti komerčnému nájmu.
A napokon – nikto nevie s určitosťou povedať, kedy budú prvé byty postavené a aké budú ceny energií a tepla. Tie môžu výrazne ovplyvniť konečnú sumu nájmu.
Ceny nájmov merajú napríklad spoločnosti Bencont Investments a portál Nehnuteľnosti.sk. Na porovnanie, ceny prenájmov za druhý kvartál tohto roka od spoločnosti Bencont Investments ukazujú, že komerčná cena za dvojizbový byt v Bratislave vrátane energií sa pohybuje na úrovni 700 eur, to je o približne 250 eur viac ako v nájme od štátu. Komerčná cena trojizbového bytu sa pohybuje okolo 970 eur, to je o zhruba tristo eur viac ako pri štátom dotovanom byte.
Porovnanie cien nájmov od portálu Nehnuteľnosti.sk ukazujú, že za apríl a máj tohto roka sa priemerná cena s energiami v Bratislave pohybuje okolo 585 eur, čo je asi o 130 drahšie, ako sľubuje Holý. Trojizbový byt zase podľa portálu stojí nájomcu priemerne takmer 800 eur, čo je o zhruba 140 eur drahšie ako nájom bytu podporovaného štátom.
Peter Porubský z portálu nehnuteľnosti.sk, ktorý monitoruje ceny prenájmov v krajských mestách, uznáva, že Holého ceny potvrdzujú, že zaplatiť za prenájom je výhodnejšie, ako zaplatiť splátku hypotéky, no problém je podľa neho inde. Konkrétne, že niektoré skupiny obyvateľstva na ne nedosiahnu, a preto by sa mala porovnávať štátom dotovaná cena s komerčnou cenou, a nie so splátkou hypotéky. „Bolo by potom jasné, o koľko bude takýto dotovaný štátny byt výhodnejší, a teda dostupný pre tieto skupiny obyvateľstva,“ hovorí Porubský.
Foto: Vicepremiér Štefan Holý
„Ak modelový prípad ukazuje, že v Bratislavskom kraji budete za 2-izbový dotovaný byt platiť 455 eur mesačne, tak ten rozdiel oproti priemernej cene 2-izbového bytu na prenájom v Petržalke nie je nejako veľký. A bez dotácie od zamestnávateľa ide vlastne o štandardný komerčný nájom, dokonca aj o celkom vysoký nájom,“ hovorí Porubský.
Príspevok od firmy je kľúčový
Tým však nechce hovoriť, že nájomné byty nemá zmysel stavať, no pri Holého cenách sa nejako stráca význam. Na záver dodáva, že sa malo primárne určiť, že ide o slabšie zarábajúcich a ľudí a tí sa mali uprednostniť.
Analytik Realitnej únie Vladimír Kubrický sa pýta, prečo Holý porovnáva cenu nájomného práce so splátkou hypotéky. „Od začiatku je totiž zrejmé, že nájomné byty sú určené ľuďom, ktorí si vlastné bývanie dovoliť nemôžu. Keďže záujemcovia o štátne nájomné bývanie na hypotéku nedosiahnu, zaujíma ich to, koľko ušetria v porovnaní s komerčnými nájmami. Zverejnené tabuľky však o tom mlčia,“ povedal pre denník Pravda.
Upozorňuje, že v Holého tabuľkách je zarátaný aj príspevok od zamestnávateľa, ktorý môže mesačne dosiahnuť až 360 eur. Ale to nemá isté nijaký zamestnanec. Ten môže byť až do výšky štyroch eur na jeden štvorcový meter. Maximálne pôjde o 360 eur mesačne.
Kubrický na záver dodáva, že projekt štátnych nájomných bytov je stále len na papieri. „Dnes nevieme ani to, akú daň budeme musieť zaplatiť za prežitie najbližšej zimy. Pri súčasnej neistote akékoľvek kalkulácie týkajúce sa štátom podporovaného nájomného bývania je preto dobré brať iba orientačne,“ zakončil realitný analytik.
Holého predstavené stropy sú aj podľa Mariána Búlika zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko na rovnakej úrovni ako komerčné nájmy. „To, čo robí rozdiel, je príspevok zamestnávateľa. Pre časť firiem môže byť bezpochyby zaujímavé, ak budú môcť získať nových zamestnancov vďaka daňovo odpočítateľnému príspevku na bývanie, avšak bolo by príliš optimistické očakávať, že každá firma bude zamestnancom prispievať na bývanie,“ hovorí pre denník Pravda.
Výhody sú stále otázne
Búlik preto hovorí, že ak ľuďom poskytne zamestnávateľ príspevok, môže sa im to oplatiť. „Štátom podporované nájomné byty môžu perspektívne pomôcť ľuďom, ktorí nebudú mať na komerčný nájom a zároveň ich zamestnávateľ im bude ochotný poskytnúť príspevok na bývanie,“ pokračuje. „Som však skeptický, či štátom podporované bývanie bude vo väčšom rozsahu dostupné skôr ako o 8 až 10 rokov,“ dodáva zároveň Búlik.
To isté prízvukuje aj odborník na financie zo spoločnosti Brokeria Ivan Kahanec. Ak človek dostane príspevok od zamestnávateľa, nájomný byt od štátu sa mu môže oplatiť. „Výpočet nájomného však nesie so sebou viacero rizík pre nájomníka. Napríklad vtedy, ak by ceny v stavebníctve rástli príliš rýchlym tempom a mzda nájomníka by rástla len minimálne, ak vôbec. Ďalším rizikom pre nájomníka je to, že príde o príspevok od zamestnávateľa. To sa môže stať pri strate zamestnania, zmene zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ rozhodne zrušiť tento príspevok pre svojich zamestnancov,“ myslí si Kahanec.
Kahancovi sa tiež nepáči, že Holý porovnáva cenu prenájmu s cenou splátky hypotéky. „V prípade prenájmu totiž nájomník nikdy nebude vlastníkom bytu, a teda nezíska za svoje financie žiaden majetok. Naopak, v prípade kúpy nehnuteľnosti je jej majiteľom a súčasne platí, že bude mať po splatení úveru nižšie náklady na bývanie. K splateniu hypotéky, a teda aj k prudkému zníženiu nákladov na bývanie dôjde u veľkej väčšiny klientov práve krátko pred dôchodkom. Keďže dôchodok je nižší ako príjem počas pracovného života, tak je takéto prudké zníženie nákladov na bývanie priam žiaduce,“ zakončil Kahanec. Nájomníci budú platiť nájom stále, aj na dôchodku.