Predseda družstva: Zažívame extrémne počasie, hovorí sa o 500-ročnom suchu. Doľahlo aj na nás

Rudolf Nádaský je predsedom najlepšie hospodáriaceho družstva na Slovensku za rok 2021 (Top Agro Slovensko). PD Špačince, ktoré vedie, má najväčší chov výkrmového dobytka na Slovensku. Do konca roka sa stádo 1650 býčkov a jalovíc scvrkne na polovicu. Zvieratá po zničujúcom suchu nebude čím kŕmiť, o prácu môže prísť šesť-sedem ľudí. Vysoký účet vystaví družstvu nielen sucho, ale aj energetická kríza, zhoršujúce sa ekonomické podmienky. Nádaský porovnáva aj vybíjanie stád na Slovensku a v Holandsku.

19.08.2022 16:07
Predseda družstva Špačince Rudolf Nádaský Foto:
Predseda družstva Špačince Rudolf Nádaský
debata (14)

Jeden bradatý vtip hovorí, že najväčším nepriateľom slovenského poľnohospodárstva je počasie. Zdá sa, že tohto roku nejde o vtip.

Ani trochu. Zažívame extrémne počasie, Západoeurópania hovoria o 500-ročnom suchu. Doľahlo aj na nás. Vlani sme dopestovali takmer osem ton durumky (tvrdej pšenice) priemerne z hektára, toho roku ani nie štyri tony. Pred rokom sme boli najlepšími pestovateľmi cukrovej repy na Slovensku s produkciou takmer 14 ton bieleho cukru z hektára. Obávam sa, či tejto jesene pozberáme polovičnú úrodu. V Špačinciach sa ešte nestalo, aby sme začali silážovať kukuricu 20. júla, silážuje sa predsa v septembri. Úroda je chabá, bude nám chýbať siláž aj kukuričné zrno. Rastliny živoria, na každom štvorcovom metri im chýba od začiatku roka 150 litrov vody, bez vlahy nič nenarastie. A my musíme denne nachovať na farme vyše 1¤600 kusov hovädziny.

Predpokladám, že máte nejaké rezervy krmív z vlaňajška.

To áno, ale nie také, aby sme pri suchom zredukovanej výrobe krmív udržali celé stádo zvierat, veď čo hektár, to kus dobytka.

Danglár, karikatúra,potraviny Čítajte viac Svetoví výrobcovia volia taktiku: menšia porcia drží cenu nižšie. Ako dopadli slovenské klasiky Horalka, Kofola či Tatiana?

Na slovenské pomery ojedinelá intenzita. Prečo ste stavili na chov hovädzieho dobytka, keď sa ho väčšina poľnohospodárov vzdala?

Môj otec manažoval špačinské družstvo predo mnou a podobne ako môj dedo bol poctivý gazda. Držím sa ich kréda: dobrý hospodár má maštaľ plnú zvierat, lebo za nimi je mlieko, mäso a maštaľný hnoj, ktorý prispieva k udržaniu úrodnosti pôdy. Ročne vyhnojíme štvrtinu chotára. Kto chová dobytok, pestuje aj krmoviny, tým má pestrejšiu skladbu plodín na ornej pôde, čo jej prospieva. Je to recept na trvalú udržateľnosť hospodárenia na pôde.

Ako vidno, v poľnohospodárstve všetko so všetkým súvisí.

Lenže nestačí, ako si veci zorganizujete v družstve či v rodinnej farme. Nemenej dôležité je, ako funguje štát a národné poľnohospodárstvo v konkurencii okolitých, ale aj vzdialenejších krajín. Sme súčasťou globálneho trhu, kde o úspechu rozhodujú nielen poľnohospodári, ale aj politici, to, ako rozumejú spravovaniu krajiny.

Aká je súčasná slovenská politika vrátane agrárnej?

Čoraz viac znechucuje ľudí, ktorí sa chcú poctivo venovať svojej práci. Poznáte slovenské príslovie, reči sa hovoria a chlieb sa je. S niektorými vecami v tomto štáte, nech sú pri moci tí alebo oní, nie a nie pohnúť. Keď som v roku 2005 prevzal zodpovednosť za družstvo, chovali sme ešte tri a pol tisíca ošípaných. Jeden veľký mäsokombinát nám dlhoval za zvieratá sedem miliónov korún. Nedokázali sme ich vymôcť. To je suma, ktorá s podnikom zakýva. Poučili sme sa. Začali sme postupne predávať zvieratá do sveta. Bola to reakcia na to, že slovenské mäsokombináty ponúkali a ponúkajú za jatočné zvieratá menej a ešte platia o tri mesiace neskôr. Taká situácia sa v dnešných časoch, keď všetko ide hore, nedá ustáť.

Predseda revíznej komisie Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Jozef Rebro. Čítajte viac Bochník chleba za 2 eurá? S takýmito cenami na jeseň treba rátať, tvrdí analytik

Nie je to Kocúrkovo? Kvalitné slovenské mäso ide za hranice a sem prichádza z Argentíny, z Brazílie, z Írska. A vôbec pritom nie je lacné. Akú to má logiku?

Logiku prežitia. Slovenský trh s agrokomoditami a potravinami je súčasťou globálneho obchodu, ktorý odhaľuje stabilitu poľnohospodárstva tej či onej krajiny, jej reálnu konkurencieschop­nosť. Môžete byť ako podnik produktívny, ale v konečnom súčte ide aj o to, koľko rôznych podpôr dostávajú poľnohospodári tej či onej krajiny od svojich vlád. Nemusia to byť vždy peniaze, ale aj rôzne fytosanitárne či veterinárne opatrenia uplatňované pod zámienkou ochrany trhu pred chorobami či škodcami. A tu Slovensko prehráva. Nášho družstva sa dotkne aj to, že od budúceho roka nebude rezort podporovať chovateľov mäsového dobytka.

Vaše rozhodnutie znížiť stavy dobytka teda neovplyvnilo len sucho a nedostatok objemových krmív

Za 38 rokov práce v poľnohospodárstve som také kruté podmienky, aké prežívame od jesene minulého roka, keď poriadne nenapršalo, nezažil. Rastlinná produkcia v našom družstve vždy istila živočíšnu výrobu. Len pripomeniem, že keď chováte dobytok, tak pol druha roka trvá, kým zvieratá predáte mäsiarom. Ak váš konkurent z niektorej inej krajiny má za sebou štát, ktorý viac podporuje poľnohospodárstvo, tak je na tom lepšie. Nedá sa súťažiť len dobrým chovateľským výkonom, ak ten druhý má prídavné motory a vy ich nemáte.

Predseda družstva Špačince Rudolf Nádaský Foto: PRAVDA: Jozef Sedlák
Predseda družstva Špačince Rudolf Nádaský Predseda družstva Špačince Rudolf Nádaský

Ako vidíte budúcnosť vášho družstva?

Sú situácie, keď si ako pästiar po tvrdom údere poviete, je to na uterák. Máme obrovské obavy zo zberu jesenných plodín, aj z toho, ako založíme novú úrodu ozimín. Všetci hovoria o vysokých cenách obilnín, tie však pod tlakom dovozu zrna z Ukrajiny klesajú, zato až nehorázne stúpajú ceny hnojív. Predstavy o tom, že poľnohospodári si tohto roku namastia vrecká, sú mylné.

Hospodárite na najúrodnejšej pôde Trnavskej tabule, ale aj Špačince sa rýchlo rozrastajú smerom do polí. Nespojíte sa raz s neďalekou Trnavou?

Zábery pod výstavbu sa udiali na reštituovaných pozemkoch, vzápätí boli ponúknuté developerom. Niektoré reštitúcie sa odohrali, nazvime to za zvláštnych okolností. Našou istotou je, že nehospodárime na štátnych pôdach, prišli sme možno o 60 hektárov, ktoré získal zahraničný investor. Zo skúseností viem, že tak jednoducho by ju nezískal v Maďarsku, ani v Poľsku nehovoriac o Rakúsku. Jeden z talianskych obchodných partnerov nášho družstva mi povedal, že tamojší farmár by nepredal pôdu s takým ľahkým srdcom, ako to robia Slováci.

Vlcan Čítajte viac Roľník naháňal pri Trnave ministra Vlčana. Chcel od neho odpoveď, na ktorú čaká už dlho

Nie je to preto, že súčasní vlastníci nie sú ako ich prarodičia roľníci?

Odtrhnutie od pôdy je jeden z dôsledkov kolektivizácie, ktorý sa prejavil s odstupom dvoch generácií. Dediči nenadobudli k pôde vzťah, majú iné profesie, často ani nevedia, kde majú pozemky, nikdy tam neboli, za pôdou vidia len peniaze. Môj otec hovorieval: chudobný ten človek, vlastne celý národ, ktorý predáva zem pod vlastnými nohami. Pôdu potrebujeme, viac než si mnohí z nás uvedomujú. Možno dražejúce potraviny nastavia ľuďom zrkadlo, ktoré pripomenie, čo je doma, to sa počíta.

Uhol pohľadu Európanov na poľnohospodárstvo sa mení. Zoberme si také Holandsko, kde farmári musia znižovať stavy dobytka nie preto, že by ich nevedeli nakŕmiť, ale preto, že majú pôdu otrávenú vysokými dávkami hnojovice. Čo si o tom myslíte?

Holandsko dobre poznám, nakupujeme tam zástavový dobytok. Nezabudnem na scénu z jednej rodinnej farmy. Vyjdeme z maštale a oproti bol neveľký 4-, 5-hektárový pozemok. Veľká 20-tisíclitrová cisterna do pôdy práve vtláčala hnojovicu. Keď som si zrátal počet chovaných zvierat a veľkosť farmy, bolo mi jasné, že na poli veľkom ako päťkorunák sa musí otočiť viac ráz. Holandsko a Slovensko predstavujú v Európe dva extrémy – kým my sme klesli počtami zvierat na samé dno, oni ich chovajú toľko, že si s tekutými exkrementmi pôda nevie poradiť. My však podstielame pod dobytok slamu, vyrobíme hnoj, to je iné. Isté je, že si s tým Holanďania musia nejako poradiť aj za cenu toho, že prídu o primát v exporte potravín, ktorých vyrobia štyri razy viac ako spotrebujú.

Jeden zo slovenských poľnohospodárov mi povedal, že sa nedá vylúčiť príchod holandských farmárov na Slovensko. Čo vy na to?

Možno sa nemýli, vo svete aj v Európskej únii sa predsa odohráva permanentný zápas o trhy, ktoré Holanďania vždy vedeli dobývať vysokoorganizovaným poľnohospodárstvom a obchodom. Na Slovensku poľnohospodárstvo upadlo, vo veľkom vozíme holandské syry. Keď Holanďania neuspejú s dobytkom doma, prečo by s ním nešli von?

Predseda družstva Špačince Rudolf Nádaský Foto: PRAVDA: Jozef Sedlák
Predseda družstva Špačince Rudolf Nádaský Predseda družstva Špačince Rudolf Nádaský

Kráčame v ústrety budúcnosti v znamení veľkých, nielen klimatických, zmien. Ste pripravení zvládnuť ich?

A čo iné nám zostáva, ako sa spamätať z úderov, ktoré dostávame? Tento rok nás vracia späť, ale musíme sa popasovať s tým, čo prinieslo nielen počasie, ale aj nestále trhy a nekonzistentná slovenská agrárna politika. Kto totiž začne cúvať a poddá sa úpadku, príde raz o všetko. To určite nechceme.

Rufolf Nádaský (1963)

predstaviteľ zrelej generácie manažérov, ktorá udržala a zvýšila výkonnosť poľnohospodárskych družstiev na úroveň konkurencie západoeurópskych fariem. PD Špačince patrí k špičkovým európskym producentom tvrdej pšenice a kvalitného hovädzieho mäsa. Ukážkovo realizuje trvalo udržateľné hospodárenie na pôde. Nádaský je zanietený chovateľ dobytka, zaoberá sa vplyvom šľachtenia dobytka na kvalitu mäsa.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #sucho #živočíšna výroba #poľnohospodárske družstvo #Rudolf Nádaský