Ak by sa plány vicepremiéra a predsedu parlamentu naplnili, tak za trojizbový byt zaplatí domácnosť v Bratislavskom kraji približne 658 eur, v Trnavskom kraji 481 eur, v Žilinskom 456 eur, Prešovskom kraji 391 eur či 484 eur v Košickom kraji. Navrhované sumy sú maximálne, Holý počíta s tým, že investori konečnú sumu ponúknu ešte nižšiu.
Čítajte viac 25-tisíc nájomných bytov za rok, 200 eur za dvojizbový byt. Kollár sľuboval lacné bývanie, aká bude realita?
Na porovnanie, na základe analýzy od spoločnosti Bencont Investments za prenájom trojizbového bytu v Bratislave vrátane energií sa platí 967 eur, ide tak približne o tri stovky viac oproti návrhu Holého. Portál nehnuteľnosti.sk zase ukazuje, že priemerná cena nájmu v Bratislavskom kraji sa pohybuje na úrovni 682 eur, ale ide o sumu bez zarátaných energií. Ceny zohľadňujú aj príspevok od zamestnávateľa, ten môže byť až do výšky štyroch eur na jeden štvorcový meter. Maximálne pôjde o 360 eur mesačne.
Vicepremiér tiež vypočítal, že priemerne bude nájomné lacnejšie o polovicu oproti hypotéke. „Nájomné bude o 50 percent lacnejšie v štátom podporovanom byte, ako keby si niekto zobral hypotéku,“ vyhlásil v pondelok Holý. Podľa jeho výpočtov by za nájom trojizbového bytu v Bratislavskom kraji záujemca zaplatil 658 eur, no na hypotéke až 1¤167 eur mesačne, čo je o 44 percent nižšia suma. Holý pri výpočte hypotekárnej splátky použil úrok 2,8 percenta. V júni poskytli banky hypotéky priemerne za 1,79 percenta.
Odborník na financie zo spoločnosti Swiss Life Select Pavel Škriniar pripomína, že kým v minulosti bolo nájomné vyššie ako mesačná splátka hypotéky, dnes to už neplatí. „Teraz je obdobie, keď nájomné bývanie skutočne chýba. Ceny nehnuteľností, ktoré by sa parametrami približovali súčasným potrebám, sú totiž pre bežného človeka naozaj nedostupné. Nájomné bývanie dostupné o pár rokov s tým nič nespraví,“ dodáva Škriniar.
Spolu s navrhovanými cenami predstavili aj vzorec na výpočet sumy. Podľa tohto vzorca by si mali ľudia vypočítať skutočnú a finálnu sumu. „Nájomné bývanie je zaujímavé, keď rozdiel oproti hypotéke je od 100 do 300 eur,“ povedal Holý. Návrh cenovej mapy s maximálnou výškou nájomného v nájomných bytoch so štátnou podporou má ísť na medzirezortné pripomienkovanie tento týždeň. Celkovo by mala domácnosť zaplatiť na nájme niečo medzi 30 a 40 percentami svojho hrubého príjmu.
Predvolebný sľub nedodržia
Otázne je aj to, kedy a kde bude stáť prvý nájomný byt. Vicepremiér Holý nebol na tlačovej konferencii konkrétny. Koľko ich teda bude? Podľa Holého je v hre v súčasnosti 40-tisíc nájomných bytov. Nespresnil však, či toľkoto bytov sa postaví za rok, za dva či za tri. „Pripravených projektov je dosť, peňazí je dosť. Záleží od toho, ako rýchlo sa bude stavať a ako rýchlo bude tvrdnúť betón,“ dodal Holý. Ide o úplne iné čísla, ako boli sľuby Kollára pred voľbami. Vtedy sľuboval 25-tisíc nájomných bytov za rok. Už teraz je teda jasné, že sľub nesplní. Kollár za tým vidí neustále spory v rámci koalície. „Dva roky sme bojovali s covidom,“ bránil sa tiež Kollár.
Kto bude môcť žiadať o štátom podporované nájomné
O nájomné bývanie s garanciou štátu bude môcť požiadať každý, kto spĺňa nasledovné kritériá:
- fyzická osoba s trvalým, prechodným alebo iným pobytom podľa osobitného právneho predpisu
- na území Slovenskej republiky, ktorá nespĺňa podmienky na poskytnutie sociálneho bývania podľa osobitného právneho predpisu
- a ktorá spĺňa ďalšie kritériá určené nariadením vlády Slovenskej republiky,
- trvalý príjem, ktorý spĺňa definované finančné limity. Respektíve vláda SR prijme tzv. kritériá oprávnenosti pre vstup do modelu, t.j. nariadením vlády SR bude určený finančný limit,
a zároveň: • nie je vedený v zozname daňových dlžníkov, • nie je dlžníkom v systéme verejného zdravotného poistenia a sociálneho zabezpečenia, • nie je dlžníkom evidovaným v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
ZDROJ: Podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý
Ešte koncom mája hovoril Holý, že do roku 2030 by sa mohlo vystavať až 100-tisíc nájomných bytov s tým, že štyria investori by mohli postaviť na Slovensku približne 16-tisíc bytov za rok. V predkladanom zákone sa však písalo, že štát plánuje vytvoriť s pomocou súkromného sektora minimálne 10-tisíc nájomných bytov v priebehu najbližších piatich rokov, teda od roku 2022 do roku 2026. V prepočte ide o dvetisíc bytov za rok.
V októbri alebo v novembri budú najväčší investori podpisovať prvé zmluvy na výstavbu nájomných bytov, povedal Kollár. Podľa neho bude až šesť miliárd eur investovaných do nájomných bytov. Zájem zatiaľ prejavili štyri veľké finančné skupiny. Ide o fínsky stavebný koncern YIT, Vienna Insurance Group, švédsku skupinu Heimstaden a firmu bwsg. Odhaduje, že táto suma prinesie 20– až 40-tisíc nových pracovných miest. Kollár dodal, že sa im hlási veľa malých developerov, ktorí by radi predali veľkým developerom pozemky, na ktorých môžu stavať. Vraj im títo malí developeri ponúkajú na predaj aj novopostavené byty.
Kto sa môže prihlásiť o byt
Zákon o nájomnom bývaní, ktorý predložil Miloš Svrček (Sme rodina) schválil parlament koncom tohto mája takmer po dva a pol roku. Zákon bude platiť od 1. januára 2023. Najnovšie ide Holý zakladať Agentúru na podporu štátneho nájomného bývania, ktorá spustí všetky procesné záležitosti. Agentúra okrem iného schvaľuje projekt nájomného bývania vrátane spôsobu jeho financovania a priebežne kontroluje realizáciu projektu.
Rezervačný portál sa má spustiť niekedy v októbri alebo novembri tohto roku. Pár percent z ponuky dostanú aj zamestnanci štátu. Vytvoria sa kvalifikačné kritériá, kto sa môže kvalifikovať do týchto bytov. „Pôvodne sa vychádzalo z toho, že by to mal byť 1,5-násobok až 6-násobok životného minima na danú rodinu. No s hornou hranicou sa hýbalo, bude vyššia, finálny návrh bude zverejnený do konca týždňa v nariadení,“ spresnil Holý v pondelok.
Krajniak ešte koncom mája uviedol aj príklad, ako by mal vyzerať záujemca: Manželský pár učiteľov, manželka odchádza na materskú. Ich spoločný príjem by mal byť dostatočne vysoký na to, aby sa kvalifikovali aj po tom, čo žena stratí na materskej príjem.
Druhý Krajniakov príklad rodiny, ktorá by sa mala kvalifikovať na požiadanie o nájomný byt: Mladá zamestnankyňa sociálnych služieb, ktorá má priemerne zarábajúceho manžela v danom regióne. Tento pár má byť schopný so svojím príjmom splniť kritériá. Holý dávnejšie dodal, že byty budú pre tých, ktorí „nie sú na tom tak zle“, aby spĺňali kritériá Štátneho fondu rozvoja bývania, ale zároveň hypotéka alebo komerčné nájomné sú pre nich neprimerane veľkou záťažou. Ľudia s príliš nízkym alebo, naopak, vysokým príjmom, bez trvalého pobytu či neplatiči s podlžnosťami budú automaticky diskvalifikovaní.
Minimálny počet bytov na projekt nájomného bývania je 20. Budú sa stavať výhradne iba byty s rozlohou od 27 štvorcových metrov do 90 štvorcových metrov, pričom do tejto rozlohy nespadá plocha balkónov a terás, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou bytov v rámci modelu štátom podporovaného nájomného bývania.
Prieskum na Krajniakovom ministerstve
Aby zmerali záujem o nájomné byty, minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) na svojom ministerstve práce zorganizoval prieskum. Oslovili 45-tisíc ľudí v rámci ministerstva a jeho pôsobnosti, pričom odpovedalo viac ako tritisíc z nich. Vyšlo im, že najväčší záujem o nájomné bývanie majú ľudia v okresoch Prešov, Spišská Nová Ves, Trenčín, Levice, Kežmarok a Nitra. Títo ľudia by mali najväčší záujem o pridelenie nájomných bytov v Bratislave, Prešove a Košiciach.
Ako kľúčový faktor pre rozhodnutie o nájomnom byte je podľa Krajniaka to, že najviac ľudí na Slovensku má záujem o nájomné byty vzdialené od miesta práce do 30 minút. „Toto je dôležitý faktor pre investorov, s ktorými úrad podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina) hovorí. Najviac citliví na časovú dostupnosť do práce boli ľudia na východnom Slovensku. V Bratislave je to oveľa menej," poznamenal Krajniak. Predpokladá, že človek žijúci na východe sa možno jednoduchšie presťahuje za prácou do Bratislavy alebo Trnavy.(eko, sita)
Finančný odborník Marián Búlik zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko sa pýta, do akej miery je reálna výstavba spomínaných 40 tisíc bytov. „Pri súčasnej situácii s pozemkami a podmienkami na stavebnom trhu je veľmi otázne, či a kedy vznikne aspoň časť avizovaných nájomných bytov. V skutočnosti dnes nevie nikto relevantne hodnotiť plány štátom podporovaného nájomného bývania, pretože o detailoch vlastne nič nevieme. Je to zatiaľ vzdušný zámok, ktorý na prvý pohľad vyzerá atraktívne, ale v skutočnosti o ňom nevieme nič. Isté je len to, že na realizáciu si budeme musieť ešte dlho počkať, keďže stavebné procesy spojené s výstavbou dnes reálne neumožňujú postaviť bytový dom skôr ako o 8 – 10 rokov. Ľudia, ktorí budú potrebovať bývať v najbližších rokoch, by sa na štátom podporované bývanie nemali spoliehať, ale mali by si vytvárať sporením finančnú rezervu na dofinancovanie hypotéky,“ zamýšľa sa nad schémou Búlik.