Bude pokles pohonných hmôt pokračovať?
K zrýchleniu inflácie pohonné hmoty už v júli neprispievali. Tie v júli zareagovali na pokles cien ropy na svetových trhoch. Priemerne zlacneli o 1,5 percenta a dynamika ich medziročného rastu sa tak spomalila. „Ceny pohonných hmôt pritom klesali mierne rýchlejšie, ako by naznačovala dlhodobá väzba medzi cenou ropy a cenou pohonných hmôt na Slovensku,“ informuje Ľubomír Koršňák. Benzín aj nafta na čerpacích staniciach na Slovensku piaty týždeň po sebe zlacneli. Priemerná cena najpredávanejšieho benzínu bola minulý týždeň najnižšia od prvej polovice mája, nafty od prelomu mája a júna. Napriek aktuálnemu zlacneniu sú benzín aj nafta na Slovensku drahšie ako pred ruskou agresiou na Ukrajinu, po ktorej pohonné hmoty v krajine výraznejšie zdraželi.
Máme vrchol už za sebou?
Bankoví analytici odhadujú, že v druhom polroku by mohlo prísť zmierňovanie rastu cien. Ako povedal Koršňák, inflácia by už v júli mohla atakovať svoj tohtoročný vrchol, hoci nepatrné zrýchlenie počas augusta sa ešte úplne vylúčiť nedá. Spomaľovanie tempa rastu inflácie by tak mohlo prísť už v jesenných mesiacoch, pričom by sa mal zmierniť aj rast cien potravín. Boris Fojtík predpokladá, že rýchlosť rastu cien by mala aj naďalej klesať. „To znamená, že spotrebiteľské náklady na život budú z mesiaca na mesiac rásť pomalšie, v porovnaní s tempom z posledného pol roka,“ tvrdí pre Pravdu.
Čo s infláciou spraví január a účty za energie?
Rozhodujúcim obdobím z pohľadu inflácie bude prelom rokov 2022 a 2023. V tomto období totiž dochádza každoročne k zmenám cenníkov za dodávky elektriny, plynu a tepla pre domácnosti.
Matej Horňák predpokladá, že miera inflácie bude v druhej polovici tohto roka postupne klesať blízko k desiatim percentám. Zároveň však upozorňuje, že januárové zvýšenie cien energií môže infláciu znovu posunúť na medziročnej báze na úroveň okolo 11 percent, ale „s veľkým otáznikom kvôli cenám tepla, keďže stále nevieme, ako bytové domy zareagovali na výzvu stať sa regulovanými subjektmi na trhu s energiami – ich ceny (a napokon tak aj miera inflácie) budú závisieť aj od toho.“ Po tomto jednorazovom náraste by však opäť malo dochádzať zvoľňovaniu k rastu spotrebiteľských cien po zvyšok budúceho roka.
Ak by ceny elektrickej energie, plynu či tepla mali plne reagovať na vývoj na komoditných burzách, mohla by ročná inflácia teoreticky vyskočiť až k 25 percentám, myslí si analytik VÚB banky Michal Lehuta. Problémom je podľa neho to, že ohlásená dohoda o zmrazení cien elektrickej energie ešte nie je skutočne dohodnutá a nie je ani jasné, s akou cenou plynu majú počítať obyvatelia, ktorí do konca augusta neuzavrú s dodávateľom zmluvu o jej fixácii na ďalšie obdobie. „Preto sú akékoľvek predpovede rastu spotrebiteľských cien na Slovensku v najbližších rokoch veľmi neisté,” dodáva.
Čo s tým má vojna na Ukrajine?
Vojna na Ukrajine prispieva k zdražovaniu potravín dvoma spôsobmi, vysvetľuje analytička 365. bank Jana Glasová. Prvým z nich je spomínané zdražovanie energií a benzínu, čo sa následne premieta aj do cien potravín. Druhým spôsobom je priame zvyšovanie cien obilnín, rastlinných olejov či kŕmnych zmesí, keďže Ukrajina aj Rusko sú ich dôležitými exportérmi.
Drahé energie aj potraviny sa následne premietajú aj do rýchlo rastúcich cien služieb – v reštauráciách a kaviarňach, v ubytovaní, v oblasti cestovania a dovoleniek, ale tiež napríklad aj v službách osobnej starostlivosti.