Východná, najväčšia obec liptovskomikulášskeho okresu je známa nielen folklórnym festivalom. Tamojšie PSBU – pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov ukazuje, ako možno v dedine s vyše 2¤100 obyvateľmi zvýšiť dobrým obhospodarovaním lesov a lúk energetickú aj potravinovú sebestačnosť.
Čítajte viac Ľudia zháňajú drevo ako o život. Ide zima, jeho cena vystrelila a v skladoch ho niet
PSBU má 975 členov, teda takmer každý druhý občan je členom urbára. Ten sa stará o 4¤500 hektárov pôdy, väčšinu z nich tvoria lesy. Na lúky a pasienky pripadá 300 hektárov, kde pasú ovečky. Ani jeden podielnik urbára sa nemusí obávať, ako prežije zimu. Budú mať dosť dreva aj syra.
Čítajte viac Zima bez ruského plynu sa blíži, Európa sa pripravuje. 50 rád ako ušetriť na kúrení, varení, svietení a teplej vode
„Všetci podielnici, ktorým pasieme v spoločnom stáde ovečky, dostanú z každej ovce desať kilogramov ovčieho syra. Aj dreva budú mať dosť. V núdznom čase sme odstúpili od zásady, koľko podielov, toľko dreva, všetci dostanú rovnako po desať priestorových metrov (miera pre polená dlhé jeden meter uložené do výšky jeden meter),“ vysvetlil Juraj Halahija, predseda PSBU vo Východnej. Dodal, že sila pozemkového spoločenstva spočíva v reálnej solidarite.
Záujem o drevo enormne narástol. Kým vlani si podielnici PSBU objednali necelých 700 priestorových metrov (pm) dreva, tohto roku stúpla objednávka na 1¤700 pm. Doteraz nahotovili a rozviezli po dedine 1¤300 pm dreva. Priestorový meter polien v dĺžke dva metre vyjde podielnika na 25 eur, jednometrové štiepané polená, s ktorými je viac práce, stoja 35 eur za jeden priestorový meter. PSBU sa stará aj o lesy v najvyššom stupni ochrany. Sanácia dreva vzhľadom na ochranu vzácneho hlucháňa je tu obmedzená, drevo možno dostať z tohto územia len od septembra do konca februára, no kvôli zhoršenému počasiu sa kalamita vtedy ťažko likviduje.
Čítajte viac Najhorší scenár: Elektrina a plyn zdražejú o stovky eur. Očakáva sa rozhodnutie, Sulík čaká na podpis komisie
Halahija namieta, že zákon chrániaci vzácneho vtáka zbytočne zahŕňa do jeho ochrany aj územia zastavané chatami a pozdĺž Cesty slobody na Podbanskom, kde sa hlucháň nezdržiava. "Svoje lesy poznáme ako vlastnú dlaň, nazdávame sa, že by sa malo chrániť diferencovane. Vtáctvu by to neublížilo a pomohlo by to ľuďom,“ myslí si Juraj Halahija.