Sú požiadavky dôchodcov oprávnené? Treba pomôcť najohrozenejším, nie všetkým (anketa)

Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) spúšťa petíciu, v rámci ktorej začína zber podpisov na presadenie pomoci pre seniorov. Požiadavky zahŕňajú čo najskoršiu mimoriadnu valorizáciu dôchodkov vo výške 8 %, rozmrazenie minimálnych dôchodkov, zvýšenie štátneho príspevku na rehabilitačno-liečebné pobyty pre seniorov z 50 eur na 100 eur a nulové doplatky na všetky lieky pre všetkých seniorov, ale aj výplatu 14. dôchodku v novembri.

, 30.07.2022 10:47
JDS petícia požiadavky dôchodky valorizácia Foto:
Sprava: Predseda JDS Michal Kotian a Valéria Pokorná
debata (18)

Valéria Pokorná z JDS dodala, že na presadenie požiadaviek budú v priebehu augusta a septembra oslovovať aj koaličné, aj opozičné parlamentné strany. Chcú žiadať poslancov i členov vlády, aby akceptovali potreby dôchodcov. Podotkla, že výplata 13. dôchodku skôr, už v júli, nebola žiadna pomoc. Zdôraznila tiež množstvo seniorov, ktorí sú pod hranicou chudoby.

Denník Pravda sa pýtal ekonómov a odborníkov na financie, či sú požiadavky JDS oprávnené, čo si o nich myslia a akú pomoc by navrhovali.

Pavel Škriniar, analytik Swiss Life Select a pedagóg na Katedre podnikových financií EUBA

Tvoriť plošné riešenia, ktoré majú vyhovovať všetkým, je zbytočné mrhanie časom i financiami. Je potrebná cielená pomoc, teda pomáhať tam a tak, kde a ako skutočne treba. Iné potreby majú dôchodcovia-manželia, iné ovdovení, iné dôchodcovia s dobrými vzťahmi s deťmi ako tí s nie dobrými. Rovnako sú odlišnosti medzi dôchodcami žijúcimi v mestách, v malých obciach a na dedine. Nehovoriac o dôchodcoch s výrazne rôznou výškou dôchodku. Riešenia by mali byť konkrétne pre konkrétne skupiny a s rovnakými potrebami a nie univerzálne riešenia, ktoré nakoniec väčšine nepomôžu.

Viliam Páleník, Inštitút zamestnanosti

Mimoriadna valorizácia je na mieste, lebo rast cien je rýchly, avšak novoročná valorizácia musí byť o to nižšia, aby za jednu infláciu neboli dve valorizácie. Ostatné požiadavky postupne pribúdajú, má to skôr znaky politizácie ako hľadania konsenzu v tejto zložitej dobe.

Ján Košč, odborár a člen hnutia Pracujúca chudoba

Priestor na pomoc a nielen dôchodcom sa jednoducho musí nájsť, pretože sociálne problémy vyplývajúce z tohto problému môžu priniesť v budúcnosti ešte vyššie náklady. Napríklad, ak chudobní dnes budú uprednostňovať lacné, ale nezdravé potraviny, tak v budúcnosti zaplatíme omnoho viac za zdravotnú starostlivosť.

Ak by sme sa k tomu postavili takto, tak potom vlastne netreba pomáhať nikomu, čo je, samozrejme, nezmysel. Musíme si stanoviť priority a určiť, komu je potrebné pomôcť. Ak nemôžeme pomôcť všetkým, tak je potrebné identifikovať tie skupiny obyvateľstva, na ktoré inflácia dopadá najviac. A to sú nízkopríjmoví obyvatelia, rodiny s deťmi, jednorodičovské domácnosti.

Ak sa zameriame na dôchodcov, tak určite treba pomôcť najmä dôchodcom s nízkymi dôchodkami a jednočlenným dôchodcovským domácnostiam, na ktoré súčasná miera inflácie dopadá najviac. Určite sa už v priebehu tohto roka mohla uskutočniť aspoň jedna vlna mimoriadnej valorizácie dôchodkov. V Česku už takto zvýšili dôchodky trikrát. A určite by bolo dobré pomôcť osamelým dôchodcom, ktorí bývajú sami, napríklad s príspevkom na bývanie alebo na energie.

Radovan Ďurana, inštitút INESS

Rozpočtová opatrnosť je viac ako na mieste. Nemecká ekonomika spomaľuje, ekonomika za posledného polroka dokonca poklesla. Aj slovenskú ekonomiku čakajú ťažké časy, a tým pádom aj ťažšie opravovanie rozpočtu. Hoci sme mali nedávno plné médiá správ o daňových nadpríjmoch, neznamená to, že sa slovenským verejným financiám darí. Naopak, tieto nadpríjmy „zje“ štedrý rodinný balíček, valorizácia platov a na plánovanú valorizáciu dôchodkov si bude musieť vláda požičať.

Ako každá iná organizovaná záujmová skupina, rovnako ako lekári, či učitelia, aj dôchodcovia sa snažia pre seba vybojovať maximum, na úkor druhých. Je to súťaž o vzácne zdroje.

Zástupcovia dôchodcov už nespomínajú, že dostali nákladný očkovací bonus. Veľmi pravdepodobne pribudne tzv. rodičovský bonus. Dôchodky sa od januára majú zvýšiť o 11,8 %, priemerný dôchodok sa priblíži k hranici 600 €. Na valorizáciu pôjde jedna miliarda eur. Žijeme ale v politickom svete, kde nerozhodujú argumenty, ale politická stratégia.

Dôchodcovia budú musieť do januára načrieť do svojich úspor, tak ako väčšina ostatných domácností na Slovensku. Bohužiaľ, vláda plošnými opatreniami – plošné zvyšovanie platov, plošné zvyšovanie rodinných dávok – vysiela veľmi zlý signál ostatným záujmovým skupinám. Neriešia sa problémy skutočne odkázaných dôchodcovských domácností, ale žiadajú sa prostriedky pre každého. To výrazne predražuje tieto opatrenia, ktoré by mohli byť výrazne lacnejšie, ak by sa sústredili na dôchodcov bez majetku s nízkym príjmom.

Inflačná daň dopadá na všetkých. Je to naše spoločné bremeno, zníženie životného štandardu mnohých domácností bude nevyhnutnosť. Samozrejme, pracujúci človek môže pracovať viac, aby si zachoval životný štandard, túto možnosť má dôchodca limitovanú. Jemu ostáva len úspora v spotrebe, čo sa v mnohých prípadoch dosahuje pomerne ťažko, keďže slovenský dôchodca je typicky veľmi úsporný. Na radu musia prísť úspory, pomoc príbuzných okolia. Žiadať zvýšenie príjmov od deficitného štátu znamená, že deti dôchodcov budú platiť vyššie dane, znížia sa im čisté príjmy. Doplatky na lieky nemajú primárne zvyšovať výdavky dôchodcov, ich úlohou je skôr regulovať celkové výdavky zdravotníctva. Rozmrazenie minimálnych dôchodkov by dávalo zmysel, keby sa štát pri ich priznávaní nepozeral len na príjmy dôchodcov, ale aj na ich majetok.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #Dôchodcovia #penzie #JDS
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy