Profesionálna koučka: Na dobrého šéfa neexistuje návod, podnikatelia si chcú často upratať myšlienky

Zuzana Palková z predsedníctva Slovenskej asociácie koučov (SAKo) svojou prácou, koučingom pomáha firmám v tom, aby zamestnanci spoločností spoznávali a rozvíjali svoj potenciál a zlepšovali si kvalitu pracovného života, ktorá následne pozitívne pôsobí aj na ich osobnú sféru. V rozhovore pre Pravdu tvrdí, že v pracovnej oblasti dokáže koučing ľuďom pomôcť od prípravy na pracovný pohovor až po zvládnutie povýšenia.

06.08.2022 05:00
Zuzana Palková - kouc, koucing Foto: ,
Zuzana Palková - predsedníčka Slovenskej asociácie koučov
debata (31)

O čom je koučing?

Je to metóda, ktorej cieľom je podporovať ľudí v rozvoji svojich schopností a potenciálu. Môžu si tak zlepšiť kvalitu osobného aj pracovného života, jednoduchšie dosiahnuť svoje ambície.

Kde vznikol koučing? Ide o nový prístup alebo má svoju históriu, kde vo svete je najpopulárnejší, resp. najrozšírenejší?

Pojem kouč tak, ako ho poznáme dnes, vznikol v Oxforde, označovali sa ním tútori, ktorí sprevádzali študentov na skúšky. Neskôr sa koučing dostal aj do športu, kde kouči pomáhali športovcom zlepšovať ich výkony. To všetko prebiehalo počas 20. storočia. Okolo sedemdesiatych rokov už koučing prenikol aj do firemného prostredia, keď sa zistilo, že postupy športových trénerov sú často rovnaké ako techniky, ktoré by pomohli firemným manažérom. Ako prví spolupracovali s koučmi najvyššie postavení ľudia, vedenia spoločností. Neskôr sa koučing začal rozširovať aj pre ďalších zamestnancov a dostal sa do rôznych iných oblastí. Samotné princípy koučovania vychádzajú až z antiky, napríklad zo Sokratovho učenia, v ktorom filozof podporoval svojich študentov v kritickom rozmýšľaní, kládol im otázky, na ktoré sami hľadali odpovede a takto sa rozvíjali. To využívame dodnes.

VIDEO: Zuzana Palková – predsedníčka Slovenskej asociácie koučov

Ako sa odlišuje napríklad od psychologickej podpory či terapie?

Koučovanie pramení aj zo psychológie. Má s terapiou mnoho spoločného aj rozdielneho. Ide o podporné profesie, prebiehajúce formou rozhovorov. Pri koučovaní, na rozdiel od terapie, však človeka neliečime, nediagnostikujeme. Je to krátkodobejší proces ako terapia. Nehľadá príčiny problémov, ale pozerá sa skôr do budúcnosti. Hľadáme zdroje, ktoré klienti vedia využiť na dosiahnutie vlastných ambícií.

Zuzana Palková - kouc koucing Čítajte viac Profesionálna koučka: Na dobrého šéfa neexistuje návod. Kľúčom je práca na sebe

Stáva sa, že si to ľudia mýlia?

Áno, chodia za nami aj ľudia, ktorí od koučingu očakávajú motivačné rečnenie, poradenstvo, konzulting alebo mentoring. Každý z týchto postupov je dôležitý a má svoje miesto, je však aj dôležité ich rozvíjať u profesionálov, ktorí sa daným témam venujú.

Čo musí spĺňať kouč, potrebuje diplom alebo akreditáciu?

Na Slovensku momentálne zákon nevyžaduje ani špeciálny výcvik, ani kvalifikáciu, za kouča sa môže vyhlásiť ktokoľvek. Skutočne profesionálny kouč však má za sebou výcvik a početné hodiny praxe. Existujú kvalitné koučovacie kurzy, ktorým udeľuje SAKo akreditáciu, a máme aj stupne certifikácie pre koučov, ktorí úspešne prešli skúškou.

Čo sa deje, keď človek príde ku koučovi?

Pred prvým koučingom je dobré, aby sa záujemca s koučom stretli, spoznali sa. Keď si potvrdia, že medzi nimi prebehla správna chémia, je to prvý predpoklad na úspešnú spoluprácu. Klient musí koučovi dôverovať. Najskôr si preberú témy rozhovoru, čomu sa chce klient venovať. Kouč následne vysvetlí, aké sú jeho úlohy, kompetencie, ako vie byť nápomocný a čo sa bude očakávať od klienta. Vyjasnia si etické princípy a zásady spolupráce, keďže kouč bude mať prístup k citlivým údajom z osobného a pracovného života daného klienta. My v asociácii napríklad členov zaväzujeme etickým kódexom, čo klientov chráni. Až potom sa začína koučovací rozhovor.

Ako prebieha koučovací rozhovor?

Začneme stanovením cieľa. Klienti, ktorí sú na koučing zvyknutí, majú s ním skúsenosti, zvyknú s tým cieľom za mnou priamo chodiť. Ale ak si aj klient cieľom istý nie je alebo je to jeho prvá skúsenosť, nájdeme ho spoločne. Môže začať opisom problému alebo situácie, ktorú v živote zažíva a chce riešiť. V ďalšej fáze riešime, ako tieto ciele dosiahnuť.

Sú na to špecifické postupy?

Nie je na to jednotný návod, pretože každý máme iné zdroje, inak uvažujeme, máme iné kapacity. Úlohou kouča je správnymi otázkami viesť klienta k tomu, aby našiel vhodné cesty. Ako keď zadáte cieľ do navigácie a tá vám vyhľadá rôzne trasy. Pracujeme na zvedomení schopností, ktoré človek má, a k nim budujeme nové návyky, ako tieto schopnosti jednoduchšie využívať, čiže rozvíjať ľudský potenciál.

Tam sa to končí?

Na záver si ešte klient nastavuje vlastný plán akčných krokov, ktoré bude uskutočňovať, aby sa dostal k želanému cieľu.

Spomínali ste, že klientov koučujete aj opakovane. Vyhodnocujete neskôr tieto plány, dávate im spätnú väzbu?

Čiastočne áno, ale nepredstavovala by som si to tak, že ich ako kouči sekírujeme a kontrolujeme. My sme sprievodcovia. Aj keby klient za mnou prišiel na ďalšie stretnutie s úplne inou témou, ako sme naposledy riešili, nebudem ho nasilu tlačiť do tej pôvodnej, lebo on sám najlepšie vie, čo práve potrebuje.

Tvoríte s klientmi častejšie dlhodobé plány alebo skôr situačné témy?

Je to asi narovnako. Chodia za mnou podnikatelia, ktorí chcú začať s novým biznisom alebo napredovať s existujúcim, a potrebujú si "upratať” myšlienky, či to má zmysel, čo je budúcnosť ich podnikania, ako si nastaviť dlhodobú stratégiu. Ale takisto riešime aj prípravu na prezentáciu, na pohovor alebo koučujeme manažérov, ako svojmu tímu odovzdať nepríjemné správy. Veľkou témou je aj angažovanosť zamestnancov. Technika cukor a bič už dávno nefunguje.

Koučujete aj deti? Je to to isté ako pri dospelých?

Na koučovanie detí sa nešpecializujem, ale koučing sa dá účinne využívať aj pri deťoch. Pomáha im ľahšie zvládať náročnejšie situácie a vytvárať lepšie návyky. Týkať sa to môže upratovania hračiek, písania domácich úloh či vyrovnania sa s neúspechmi. Na rozdiel od dospelých sa pri deťoch nestanovujú ciele, ale zdokonaľujú sa zručnosti, ktoré im pomôžu situáciu zvládnuť. Deti sú prirodzene tvorivé, zvedavé a majú chuť sa učiť nové veci. Všetky tieto kvality sa v koučovacom procese dajú prepojiť tak, aby si deti pri budovaní nových návykov zachovávali svoju dôstojnosť a posilnili sebadôveru. Nedávny kurz, ktorý sme v asociácii na túto tému organizovali, oslovil nielen koučov, ale aj rodičov, učiteľov a vychovávateľov, v čom vidím dobré znamenie v snahe o zlepšovanie výchovného prístupu k našim najmenším.

Ako môže ľuďom pomôcť v profesionálnom živote, v práci?

Najčastejšie sa stretávam so "zadaním”, keď si chcú klienti ujasniť, čo vlastne chcú robiť, čomu sa venovať. Teda ako sa venovať práci, ktorá zaberá ako aktivita väčšinu života tak, aby ich bavila, napĺňala, aby pri nej rástli. To zahŕňa aj spoznávanie ich talentov a silných stránok, prípravu na pracovný pohovor či osvojovanie zručností a schopností, ktoré zamestnanci potrebujú na výkon novej pracovnej pozície po povýšení. Pomáham tiež učiť sa viesť pracovné tímy či postúpiť v kariére na želané miesto. Témou však bývajú aj medziľudské vzťahy na pracovisku.

Je to niečo, čo pomôže viac manažérom alebo bežným zamestnancom?

Je menej dôležité, či ide o bežného pracovníka, alebo manažéra vo vedení. Skôr sa pozerám na záujem a ochotu klienta niečo zmeniť, niekam sa posunúť. Ďalším dôležitým faktorom je vôľa priložiť ruku k dielu a pracovať na sebe. Keď sa však pozeráme na konkrétne témy, nájdu sa, samozrejme, rozdiely v špecifických situáciách, ktoré manažéri a zamestnanci riešia.

Čo teda zaujíma viac lídrov tímov vo firmách a čo chcú viac riešiť ich jednotliví pracovníci?

Lídri využívajú koučing napríklad vtedy, keď si chcú ujasniť víziu seba ako dobrého lídra a vytvorenú predstavu preniesť do praxe. Zaoberajú sa aj víziou firmy, inováciami, zlepšením osobnej efektivity, a keď cítia, že je toho na nich už veľa a uvítali by viac pokoja, v koučovacích rozhovoroch sa často skloňuje pojem work-life balans. Radoví zamestnanci si pomocou koučovania zvyčajne zlepšujú konkrétne schopnosti, ktoré si ich pozícia vyžaduje. Obchodné zručnosti, delegovanie, time-management… Prokrastináciu nahrádzajú užitočnejšími návykmi a hľadajú spôsoby, ako mať v zamestnaní viac radosti a naplnenia.

Aké formy koučingu existujú?

Najbežnejšie formy sú osobné alebo online 1:1 stretnutia a koučovanie tímov. V minulosti sa často využíval aj koučing po telefóne. Čo sa týka tematického zamerania, môžeme sa stretnúť s označením biznis koučing, life (životný) koučing, exekutívny a leadership koučing, partnerský koučing a iné. V praxi sa však témy rozhovorov prelínajú a kvalifikovaný kouč vie rovnako profesionálne pracovať s osobnými aj profesijnými témami.

Stáva sa aj to, že si vás zavolá firma?

Áno, okrem individuálnych klientov ma vyhľadávajú spoločnosti, ktoré majú záujem o komplexnejšie koučovanie svojich ľudí, individuálne aj v skupinách. Vnímajú to ako benefit, prínosný pre rast nielen zamestnanca, ale celej firmy. A sú spoločnosti, ktoré trvalo zamestnávajú interných koučov. Niekedy je lepšie osloviť externistu, keď je potrebné získať väčší nadhľad, objektívnejší postoj k situácii, ktorá sa v danej firme rieši.

Nie je vtedy ťažšie získať dôveru zamestnancov? Môžu sa napríklad zľaknúť, že na nich firma zavolala niekoho za trest?

Tu zohráva veľkú úlohu firemná kultúra. Ak sú s koučingom zžití alebo majú skúsenosť s inými rozvojovými metódami, návštevu nového kouča skôr vítajú. Vnímajú koučing ako benefit, ako rozvojové štipendium. Občas sa však stane aj to, že zamestnanci dostanú koučing nariadený. Vtedy, ak to nie je vedením firmy riadne odkomunikované, zamestnanec to môže vnímať, že ho posielajú "polepšiť sa”. Tak to však nie je. Profesionálny kouč vždy pracuje v prospech daného zamestnanca. Rovnako im aj etický kódex zaručuje, že všetky informácie, ktoré koučom povedia, ostanú dôverné, neprezradíme ich nadriadeným. Pokiaľ chce kouč niečo odovzdať vedeniu, ako výstup koučingu zamestnanca, musí to byť vopred písomne schválené a podpísané koučovaným človekom.

Učíte ľudí vo vedúcich pozíciách byť aj dobrými šéfmi?

Ako byť dobrým šéfom je veľmi častá téma koučovacích rozhovorov. My to však vyslovene neučíme. Pomáhame skôr učiť sa. Klientovi neposkytneme školenie, vedomosti, teóriu, to sú informácie, ktoré si môžu naštudovať z iných zdrojov. Úlohou koučovacích rozhovorov je pomôcť človeku implementovať, čo si z tej teórie zvolí a považuje za dôležité pre rozvoj. Dostávame to teda do praxe, do každodenného života, do konkrétnych situácií, v ktorých by chceli byť napríklad lepšími šéfmi.

Čo znamená byť dobrým šéfom?

Je to veľmi individuálne, obvykle si to každý zadefinuje podľa seba. Často sa však stáva, že počas toho, ako tieto ciele spolu skúmame, zistíme, že tí klienti už v určitých oblastiach či situáciách dobrými šéfmi sú. Z tejto skúsenosti potom môžu čerpať, keď si stanovujú nové ciele toho, ako a kedy chcú byť dobrými šéfmi. To môžu byť zručnosti, návyky, procesy, ktoré chcú robiť inak. To si potom prejdeme a rozprávame sa o ďalšom postupe.

Napríklad sme hovorili o téme, ako má motivovať líder svoj tím k lepším výkonom. A tí ľudia v tíme sú nespokojní, práca ich nebaví. Ako sa rieši takáto situácia?

To už vyžaduje hlbšiu spoluprácu, viac stretnutí. Koučing navyše nemusí byť len 1:1, kouč môže komunikovať aj s celým tímom alebo skupinkami ľudí. Obvykle sa snažím hľadať s tímom spoločné témy, ktoré ich v práci spájajú alebo ktoré si neuvedomujú. Často sa nám totiž stáva, že keď sa ponoríme do problému, nevieme si všímať nič iné ako to, čo nám prekáža a čo nefunguje. Pri spoločnom koučingu sa preto snažíme nájsť a poukázať na pozitívne stránky každého člena a spôsob, ako môžu byť prínosom a ako vďaka nim dokáže napredovať celý kolektív.

Pandémia mnohým nabúrala život, prácu, diali sa veľké zmeny – home office, návrat do kancelárie, teraz je to naspäť, a podobne. Pomáhate klientom zvládať aj tieto situácie?

Sú to výzvy, ktoré vnímame aj v našej asociácii koučov. Stretávajú sa s nimi firmy, zamestnanci po celom Slovensku. Narušili sa dlhodobo zaužívané a zabehnuté procesy, od dochádzky cez komunikáciu a vôbec bežné celodenné fungovanie spoločností. Toto všetko museli v krátkych intervaloch opakovane meniť a prispôsobovať, čo spôsobilo aj väčšiu záťaž pre jednotlivých zamestnancov, ale aj ich vysokopostavených manažérov, ktorí o týchto zmenách rozhodovali. My v asociácii koučov sme im pomáhali zvládať situácie emočne, organizačne, dokázať sa na veci pozrieť z nadhľadu či nachádzať skryté pozitívne príležitosti.

Priniesla teda pandémia aj niečo pozitívne?

V mnohých spoločnostiach pandémia podporila inovatívnosť, flexibilitu, kreatívne myslenie a digitalizáciu. Manažéri zistili, že keď ľudí nechajú pracovať z domu, svoje povinnosti si splnia rovnako, ako keby sedeli za počítačom v práci. Firmy si tiež omnoho intenzívnejšie uvedomili, aký dôležitý je well-being zamestnancov, to, aby sa v práci cítili dobre, aby boli spokojní. Keď človek v práci necíti rovnováhu, pomocou koučovania si môže zvizualizovať, ako by vyzerali konkrétne situácie, ktoré chce mať lepšie. Potom si nájde napríklad päť rozdielov v porovnaní so súčasným stavom a ďalej pracujeme na tom, aby si ich dokázal postupne vytvárať v každodennom živote.

Je náročné viesť ľudí k tomu, aby vnímali žiadanú zmenu cez to, čo dokážu spraviť sami, a nie cez očakávania od druhých ľudí či firmy?

Áno, vedieť prijať zodpovednosť za svoju spokojnosť či výkony je dôležitým predpokladom pre úspešný koučing. Je omnoho jednoduchšie čakať a nič na sebe nemeniť, myslieť si, že hoci sme nespokojní, nemusíme nič robiť, lebo okolie to spraví za nás. Ale tak to nefunguje. Klient musí byť ochotný premýšľať nad riešeniami, aktívne ich hľadať a vytvárať. U ľudí je absolútne prirodzené, že keď sa niekomu zdôveria so svojimi problémami a ten človek im začne diktovať, čo by mali robiť, automaticky majú tendenciu tieto dobré rady odmietať, spochybňovať, brániť sa slovami „tebe sa to hovorí, ale ja to mám inak, nie je to také jednoduché”. Preto sa do ničoho podobného kouči ani nepúšťajú. Namiesto toho trpezlivo kladieme otázky, ktorými sa klient nasmeruje na správnu cestu. Často ju vedia nájsť aj v sebe, napríklad keď sa pozrú do minulosti a nájdu iné, podobné situácie, ktoré úspešne zvládli a môžu si tak vziať pozitívny príklad sami zo seba, čo ich okamžite povzbudí.

Používate koučing aj na seba, dokáže sa kouč sám koučovať?

Všetci, ktorí máme za sebou výcvik, máme niečo z toho v sebe. Ja tiež vnímam, že uvažujem o situáciách či problémoch odlišne oproti minulosti. Lenže aj to má limity. Človek často nedokáže voči sebe zaujať dostatočnú objektivitu, prísť s otázkou „out of the box”, ktorá ho posunie novým smerom. Preto aj tí najlepší kouči majú svojich vlastných koučov.

Existujú nejaké jednoduché techniky, ktoré si z koučingu môže osvojiť alebo vyskúšať človek aj sám doma?

Aby bol koučing skutočne kvalitný a účinný, bez tréningu sa nezaobídete. Môžem vám však prezradiť pár jednoduchých techník z koučingovej filozofie, ktorými sa dá inšpirovať aj v bežnom živote a dajú sa použiť pri rozhodovaní čo ďalej. Na prvom mieste je to, čo ste už spomínali skôr, čiže uvedomiť si vlastnú zodpovednosť za to, čo chcem zmeniť. Ak nie som spokojná s niečím, čo sa mi v živote deje, mám vo vlastných rukách, ako sa k tomu postavím a čo urobím. Minimálne sa môžem pričiniť o to, že som začala hľadať. Druhá vec je uvedomiť si, čo viem a čo neviem ovplyvniť. Možno nevieme úplne ovplyvniť správanie nášho šéfa, no môžeme sa naučiť, ako jeho náladovosť zvládať s pokojom a rozvahou. Tretia vec sa týka sústredenia na riešenie. Trénovať svoju myseľ, hľadať odpovede na otázky, ktoré nás posúvajú k riešeniu. V praxi to znamená, že sa usilujeme presmerovať svoju pozornosť od hľadania príčiny (prečo sa mi nedarí, prečo sa to deje) k hľadaniu niečoho nového a lepšieho (ako by to mohlo vyzerať, keby sa mi darilo, keby som bola spokojná). Takýmto spôsobom totiž dostaneme odpovede, ktoré nás posunú vpred.

Zuzana Palková

je talentová koučka a mentorka, ktorá klientom pomáha zladiť ich prirodzenú osobnosť s ich pracovnými aktivitami. Koučuje jedno­tlivcov aj zamestnancov firem, ktorí chcú spoznávať svoje talenty a systematicky svoj potenciál rozvíjať, aby sa cítili úspešne a práca ich bavila. Okrem koučovania a inšpiratívnych workshopov vedie mastermind skupiny pre biznis sféru a aktívne ženy, ktoré chcú posúvať svoje projekty vpred. Je členkou predsedníctva Slovenskej asociácie koučov (SAKo), kde sa angažuje vo viacerých pracovných skupinách, a spoluorganizátorkou Regionálneho klubu koučov v Bratislave.

© Autorské práva vyhradené

31 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #zamestnanci #koučing
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy