Prečo úroky na hypotékach rastú, ale na vkladoch sú stále blízko nule?

Nová hypotéka s úrokom pod jedno percento je už minulosťou. Ešte koncom vlaňajška záujemcovia o úver odchádzali z banky s rekordne nízkou sadzbou. Banky sa predháňali v tom, ktorá dá klientovi výhodnejší úver. Znižovanie sadzieb vyústilo až do situácie, keď na konci roka 2021 dávali banky nové hypotéky priemerne za 0,87 percenta. Niektoré finančné domy išli ešte nižšie a ponúkali úroky od 0,4 percenta.

26.07.2022 17:49
hypotéka, bývanie, Foto:
Ilustračné foto.
debata (4)

Začiatkom tohto roka nastal zlom a úroky na hypotékach odvtedy smerujú nahor. V máji sa priemerná sadzba na novoposkytnutých úveroch na bývanie vyšplhala už na 1,57 percenta. Hypotéky za pár mesiacov zdraželi tak, že úrokové sadzby na niektorých najobľúbenejších fixáciách sa začínajú aj trojkou.

Zvýšenie sadzby postupne ovplyvní aj bežné domácnosti. „Banky môžu výraznejšie zdražieť úverové produkty pre firmy aj pre bežných klientov, čiže zdražejú aj hypotéky, spotrebné úvery, lízingy, kreditné karty či povolené prečerpania,“ opisuje novú situáciu analytik František Burda zo spoločnosti FinGO.sk.

Ide o peniaze: Čo spôsobia vyššie úroky na hypotékach? Na ako dlho dnes fixovať úrokovú sadzbu - s hypotekárnym špecialistom Slavomírom Molnárom. Premiéra 2. 3. 2022.
rodina, rodinné prídavky, peniaze, životné minimum Čítajte viac Vysoká inflácia ničí úspory. Ako pred ňou ochrániť peniaze?

Situácia s úrokmi na nových vkladoch je diametrálne odlišná. Tie sa už dlhodobo podľa dát Národnej banky Slovenska (NBS) držia pri nule, konkrétne v máji 2022 boli na úrovni 0,01 percenta. Nad úrovňou 0,10 percenta boli naposledy vo februári 2017. Nad jedným percentom, konkrétne 1,41 boli naposledy v decembri 2008, keď sme prechádzali zo slovenskej koruny na eurá. Odkedy platíme európskou menou, úroky na vkladoch sa držia pod jedným percentom. Inými slovami, uložené peniaze na vkladoch nezarábajú prakticky nič.

Prečo teda úroky na hypotékach idú hore a na vkladoch nie? Zjednodušene: lebo ECB držala sadzby rekordne nízko a ak u nej mali vklady uložené slovenské banky, tak za ne nedostali nič alebo ešte za to platili. „A ak doteraz prebytočné vklady ukladali v Európskej centrálnej banke, museli za ne platiť, keďže ECB mala zápornú centrálnu sadzbu,“ vysvetľuje finačný odborník Marián Búlik zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.

Situácia sa však môže opatrne zmeniť, keďže prednedávnom ECB zvýšila kľúčovú sadzbu z nuly na 0,5 percenta. „To znamená, že až teraz môžu banky reálne ponúknuť za vklady drobný kladný úrok aj v prípade, že ich majú uložené v centrálnej banke,“ dodáva Búlik.

Burda hovorí, že banky by tak mohli jemne zvýšiť aj úročenie na termínovaných vkladoch alebo sporeniach. Pripomína však, že klienti na bežných účtoch stále nechávajú ležať miliardy eur a o tieto peniaze sa tak banky nemusia biť vyšším úročením. „Na druhej strane, aj úrokové sadzby ECB sú stále nízke, preto je potrebné počítať aj s minimálnym úročením vkladov,“ dodáva.

Vypočujte si rozhovor s investičným analytikom Františkom Burdom v podcaste denníka Pravda.

Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Pôjdeme v českých šľapajach?

Vývoj s úrokovými sadzbami u našich susedov by mohol napovedať, čo by sme mohli čakať v najbližšej dobe. Je tu však jeden zásadný rozdiel. Zatiaľ čo ECB zvýšila svoj základný úrok na 0,5 percenta, tak Česká národná banka (ČNB) zvyšovala sadzby priebežne, až na sedem percent v súčasnosti. Takých vysokých úrokov, aké zažíva Česko, sa na Slovensku obávať nemusíme. Keďže náš sused nie je súčasťou eurozóny, Česká národná banka sa rozhoduje o výške sadzieb sama.

Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Bašták vysvetľuje, že české banky takmer okamžite zareagovali zvyšovaním sadzieb na termínovaných vkladoch, no tie stále ostávajú približne jeden percentuálny bod pod základnou sadzbou ČNB. České finančné domy tak ponúkajú na termínovaných vkladoch aj úrokové sadzby na úrovni šiestich percent. „Úroky na sporiacich vkladoch sa pohli nahor s niekoľkomesačným oneskorením a nateraz ostávajú pod dvoma percentami. Úročenie bežných účtov ostáva aj v Česku blízko nule,“ opisuje situáciu u našich susedov analytik.

Ako ďalej dodáva, tak pri očakávanom zvyšovaní sadzieb ECB na úroveň približne dve percentá v budúcom roku teda nemôžeme čakať radikálne zvyšovanie úrokov na vkladoch. „Slovenské banky pravdepodobne k miernemu zvyšovaniu úrokov na termínovaných vkladoch pristúpia, kedy a o koľko však zostáva na rozhodnutiach konkrétnych bánk. Pri ostatných vkladoch je priestor na zvyšovanie úrokov nateraz minimálny,“ uzatvára Bašták.

V súčasnosti situácia na termínovaných vkladoch vyzerá tak, že úrokové sadzby sa napríklad pri 24 mesiacoch pohybujú v rozmedzí od 1,35 až po 0,01 percenta. Porovnanie Finančného kompasu ukazuje, že pri výške vkladu 5 000 eur a pri dĺžke 24 mesiacov má najvyššiu úrokovú sadzbu pri termínovaných účtoch Privatbanka, a to 1,35 percenta. Zarobený úrok za toto časové obdobie predstavuje 109,35 eura. Na opačnom konci rebríčka je VÚB banka, ktorá poskytuje termínovaný vklad s úrokovou sadzbou 0,01 percenta. Zarobený úrok v tomto príklade predstavuje 0,81 eura.

Klienti ČSOB banky preferujú krátkodobé depozitá, teda napríklad termínované vklady, prípadne sporenie na sporiacom účte. Hovorkyňa ČSOB banky Anna Jamborová vysvetľuje, že pri takýchto produktoch im situácia na finančných trhoch ani po zvýšení základnej sazdby ECB neumožňuje zvýšiť úrokové sadzby pre krátkodobé depozitá ich klientov. Banka však pravidelne prehodnocuje pozíciu.

Zvyšovanie sadzieb prináša aj výhody

ECB pred týždňom spravila dlho očakávaný krok. Po desiatich rokoch zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o 0,50 percenta. Takéto zvýšenie sadzieb zrejme nebude posledné. Ďalšie môže prísť už v septembri, uviedol v rozhovore pre agentúru Bloomberg guvernér lotyšskej centrálnej banky Martinš Kazaks.

Zvýšené sadzby Európskou centrálnou bankou prinášajú nevýhody, ale aj výhody. Vyššie sadzby znamenajú, že si požičiavame drahšie a ľudia si vzhľadom na svoje príjmy nebudú môcť dovoliť takú vysokú hypotéku, ako dostanú napríklad v súčasnosti. Banky im jednoducho dokážu poskytnúť menej peňazí na financovanie nového bývania. Obzvlášť to môže predstavovať problém pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, pre ktoré sa hypotéky môžu stať úplne nedostupnými.

Na druhej strane vklady a sporenia bývajú výhodnejšie. Napríklad taká finančná rezerva domácnosti by mala byť pre prípad núdze vždy poruke, na čo sú vynikajúce bankové produkty ako sporiaci či termínovaný účet. Nárast úrokov tak nie je bezpodmienečne zlý, pretože mierne zvýhodní sporenie v porovnaní s požičiavaním si. „Ak budeme viac sporiť a menej míňať, spomalí sa produkcia tovarov a služieb v ekonomike a na konci dňa to pomôže znížiť infláciu,“ napísali analytici Národnej banky Slovenska vo svojom analytickom komentári.

Koniec lacných peňazí v eurozóne

Európska centrálna banka koncom minulého týždňa po prvý raz za desať rokov zvýšila základnú úrokovú sadzbu. ECB zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 0,50 percenta. Pridala sa tak ku krokom, ktoré už skôr podnikol americký Federálny rezervný systém (Fed) i ďalšie centrálne banky. Oproti Fed-u je však stále pozadu, pretože americkí centrálni bankári zvýšili sadzbu už trikrát, konkrétne o 1,5 percentného bodu. V prípade Fed-u sa však očakáva, že už dnes, teda v stredu, zvýši kľúčový úrok aspoň o 75 bázických bodov, keďže inflácia v USA v júni dosiahla 9,1 percenta, čo je viac ako 40-ročné maximum. Ešte razantnejšie sa zvyšujú sadzby u našich susedov.

V Česku je základná úverová sadzba na úrovni sedem percent a u našich južných susedov dokonca maďarská centrálna banka zvýšila základný úrok až na 10,75 percenta. Banka pokračuje v agresívnom sprísňovaní menovej politiky v snahe obmedziť vysoký rast cien a podporiť maďarský forint.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #úroky #termínované vklady #lacné hypotéky
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy