Vysoká inflácia ničí úspory. Ako pred ňou ochrániť peniaze?

Vysoká inflácia tu pobudne ešte tento rok a zrejme aj na budúci rok, predpovedajú to vo svojich prognózach Národná banka Slovenska aj analytici ministerstva financií.

V praxi to znamená, že si za svoje peniaze môžeme dovoliť kúpiť čoraz menej tovarov či služieb. Drahšie potraviny, účty za energie či tankovanie si spotrebitelia všimnú ihneď. Vysoká inflácia však potichu požiera aj nasporené peniaze, ktoré majú ľudia odložené.

Či už je to pod vankúšom, alebo na bežnom účte s nulovým výnosom, pred vysokou infláciou tieto peniaze neujdú a ich hodnota pomaly klesá. Ak máte napríklad na sporiacom účte s ročnou úrokovou sadzbou nula percent našetrených šesťtisíc eur, ich reálna hodnota pod vplyvom inflácie klesla približne na 5¤200 eur.

Čítajte viac Situácia s mostami je závažná, niektoré sú pred kolapsom. Expert varuje pred scenárom z Janova

„Teraz, v čase vysokej inflácie je potreba investovania nevyhnutná. Pre aké konkrétne riešenia sa však rozhodnete, by malo byť výsledkom investičného dotazníka, ale aj analýzy financií,“ tvrdí pre Pravdu Matej Dobiš z Finančného kompasu.

Denník Pravda preto v tejto súvislosti oslovil viacero odborníkov, finančných analytikov či ekonómov s otázkou, ako ochrániť peniaze v časoch vysokej inflácie. Zhodujú sa na tom, že v tomto období vysokého rastu cien je potreba investovania nevyhnutná. Druhým dychom však dodávajú, že investovanie je beh na dlhú trať a nájsť zhodnotenie nad súčasnú výšku inflácie bude ťažký oriešok.

Najskôr vybudovať rezervu

Dôležité je nerobiť investície bezhlavo, ale dodržiavať stanovené pravidlá. Základným je mať vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu, ktorá môže byť použitá hneď na nepredvídateľné udalosti. Ďalej je dôležité rozložiť riziko, aby investor nestaval všetko na jednu kartu. To znamená rozložiť portfólio do viacerých typov aktív. Napríklad akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti či drahé kovy. „Pre bežného finančného spotrebiteľa sú spravidla vhodné podielové fondy alebo ETF (exchange traded funds – pozn. red.), ktoré nakupujú desiatky alebo stovky akcií či nehnuteľností a tak rozkladajú riziko,“ tvrdí pre Pravdu Ivan Kahanec, senior analytik v spoločnosti Brokeria.

Vytvorenie si dostatočnej finančnej rezervy je základným krokom ešte predtým, než začnete investovať. Spravidla sa hovorí o sume troch až šestich platoch z mesačnej mzdy. Takáto rezerva slúži na zaplatenie nepredvídateľných udalostí. Napríklad pokazená práčka, auto v servise či iné náhle výdavky. Na takto rýchlo dostupné úspory výborne slúžia bankové produkty ako sporiaci či termínovaný účet. „Ich znehodnotenie infláciou je obetou za to, že ich má človek kedykoľvek k dispozícii a nepotrebuje platiť sankčné poplatky, respektíve nemá ich v momente výberu menej, ako vložil,“ tvrdí investičný analytik spoločnosti Swiss Life Select Pavel Škriniar.

Určiť investičný horizont

Druhým krokom je nastavenie správnej investičnej stratégie. Je totiž veľký rozdiel, či si plánujete sporiť na dôchodok napríklad o 30 rokov, alebo si budujete majetok napríklad na rekonštrukciu v priebehu pár rokov. „Plánovanie investície si vyžaduje osobitnú pozornosť, a preto je z môjho pohľadu vhodné poradiť sa s odborníkom. Ak totiž s investovaním skúsenosti nemáte, je veľký predpoklad že v horších časoch podľahnete panike a vytvoríte si k investičným nástrojom negatívny vzťah,“ vysvetľuje Dobiš. To je napríklad v situácii, keď dochádza na trhoch k poklesom, čo je bežná súčasť investovania. Ľudia často v panike z červených čísel porušia svoju investičnú stratégiu. Poklesy sa však dajú využiť aj v prospech sporiteľa, je to totiž ideálny čas na lacnejšie nákupy.

Investičný horizont je kľúčovým parametrom pre rozhodovanie a výber optimálneho finančného produktu. Špecialista na hypotéky Slavomír Molnár zo spoločnosti Prosight Slovensko vysvetľuje, že investičný horizont je obdobie, počas ktorého klient nebude potrebovať dané finančné prostriedky. Rozdeľuje ho na krátkodobý, strednodobý a dlhodobý horizont. Pri krátkodobom sporení, kde je prioritou klientov maximálna dostupnosť finančných zdrojov, je nevýhodou nulový výnos.

Pri strednodobom horizonte, teda tri až päť rokov, rokov sú podľa Molnára optimálnym riešením realitné fondy, ktorých kolísavosť je úplne minimálna, výnos sa hýbe na úrovni 3 až 5 percent a majú aj výbornú dostupnosť finančných prostriedkov v prípade potreby.

Pri dlhodobom horizonte, teda desať a viac rokov, sú podľa odborníka optimálnou voľbou indexové ETF fondy, ktorých dlhodobé výnosy sa pohybujú na úrovni 8 až 10 percent, ale kolísavosť je relatívne vysoká, a preto je práve dostupnosť finančných prostriedkov nízka. „Treba korektne povedať, že na trhu neexistuje produkt, ktorý by pri dokázal svojimi výnosmi poraziť aktuálnu výšku inflácie. Dlhodobý priemer inflácie však dokáže porážať práve indexové ETF fondy,“ dodáva Molnár.

Ak investovať vyššiu sumu, určite je vhodné ju rozdeliť na niekoľko nákupov, odporúčajú odborníci na financie. Rozloží sa tak riziko v čase. „Vo všeobecnosti však platí, že jednorazové vklady, či už 5 000, 10 000 alebo aj 20 000, odporúčam investovať v minimálne troch rovnomerne rozdelených nákupoch/vkladoch, a to obzvlášť v takýchto turbulentných časoch,“ tvrdí pre Pravdu Marek Sokol, odborný garant pre kapitálový trh spoločnosti Universal maklérsky dom.