Zvolili vás za predsedníčku Konfederácie odborových zväzov. Aké máte plány s odbormi?
Bola by som veľmi rada, keby sa z odborov na Slovensku naozaj stalo moderné európske odborové hnutie 21. storočia. Čo pre mňa znamená čeliť, ale aj aktívne sa zaoberať výzvami, pred ktorými stojí trh práce a podmienky pracujúcich. Zároveň sa však venovať aj témam, ktoré sú tradičné alebo takzvané chlebové témy. Čiže tradičná agenda odborov, ako je sociálna spravodlivosť, zvyšovanie platov, dôstojné pracovné podmienky a podobne.
Čo sa týka nových výziev, ktorými sa budeme musieť určite zaoberať, tak to sú otázky digitalizácie, klimatických zmien či demografický vývoj. Všetky tieto oblasti budú mať a už aj majú vplyv na svet práce a vôbec na podmienky, v akých aj dnes zamestnanci pracujú.
Uviedli by ste konkrétny príklad takejto témy?
To je napríklad otázka skracovania pracovného času. To je téma, ktorá ide naprieč Európou a niektorými krajinami. Niektoré firmy s kratším pracovným časom experimentujú. Myslím si, že dozrel čas, aby sme sa začali intenzívne zaoberať témou skracovania pracovného času bez skracovania mzdy. Aj v dôsledku digitalizácie, technologického pokroku a klimatických zmien a ich vplyvu na pracovné podmienky sa bude musieť pracovať menej.
Čítajte viac Minimálna mzda na rok 2023 bude 700 eur: Dosiahla sa historická zhoda, vyše 200 tisíc pracujúcich si polepšíNie sú odbory už dnes prežitok?
Určite nie. Aj keď mnohí ľudia – a obzvlášť v postsocialistickom regióne – si spájajú odbory s režimom pred rokom 1989. Nie je to tak. Odbory začali vznikať práve v období postupného rozvíjania kapitalizmu, a preto majú opodstatnenie a miesto v tejto spoločnosti i v súčasnosti. Vždy bude potrebné, aby boli pracujúci nejakým spôsobom chránení. Zatiaľ nič lepšie ako odbory na tento účel nebolo vymyslené.
Ako plánujete zaujať mladých? Pretože dnes odbory mnohí mladí ľudia vnímajú ako socialistický prežitok.
Určite cez témy, ktoré chceme otvárať. Pred pár mesiacmi som čítala jednu štúdiu, ktorá sa venovala participácii mladých ľudí na verejnom a politickom živote. Výsledky hovoria, že mladí ľudia majú čoraz menší záujem o verejné otázky, ale zároveň sú témy, ktoré ich dokážu prilákať, aby sa venovali verejnému životu a veciam verejným. To sú práve otázky životného prostredia, budúcnosti života či prežitia a klimatických zmien. Táto agenda sa podľa mňa prelína s agendou odborárskych tém. Cez atraktívne témy pre mladých ich vieme prilákať a osloviť. Ďalšie, čím sa budeme musieť zaoberať, je istá forma marketingu, inovatívnych foriem komunikácie a vizuálu.
Napríklad na Instagrame máte iba 37 sledovateľov. Plánujete s tým niečo robiť?
Instagram je pre mňa osobne úplne nová vec. Ani súkromne som na ňom nebola, pretože sa nerada fotím. Vnímala som ho ako sociálnu sieť, kde sa človek prezentuje hlavne fotografiami. Aj z toho dôvodu som ho osobne nevyhľadávala. Skôr sa zameriavame na Facebook ako sociálnu sieť. Potom máme webovú stránku. Spustili sme však aj Twitter, na ktorom zatiaľ ešte len pracujeme. Túto formu komunikácie sa budeme snažiť posilňovať.