S cieľom zmapovať aktuálnu sociálnu situáciu občanov a ich schopnosť platiť každodenné výdavky realizovalo OZ KOVO participatívny prieskum. Ten sledoval reálne mesačné výdavky slovenskej rodiny ako aj potrebnú výšku príjmu, ktorý by zabezpečil život na dôstojnej úrovni.
Prieskum sa realizoval na vzorke takmer 1 130 zamestnancov a ich rodinných príslušníkov v rámci celej krajiny. Priemerný vek respondenta bol 43,5 roka. Ľudí sa odborári pýtali na ich skutočné výdavky na každodenné tovary a služby ako aj výšky príjmu potrebného na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne. „Pod dôstojnou životnou úrovňou rozumieme také zabezpečenie príjmu, ktoré pokrýva každodenné náklady bez nejakých väčších problémov,“ uviedol špecialista OZ KOVO na sociálne otázky Jozef Balica.
Z prieskumu im vyšlo, že veľmi sa líši to, koľko by rodiny naozaj potrebovali na život a koľko v praxi zarobia. Tak napríklad z prieskumu vyplynulo, že jednočlenná domácnosť by potrebovala na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne 1784 eur, no v skutočnosti domácnosť poberá príjem iba 1128 eur.
Dvojčlenná domácnosť by potrebovala na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne aspoň 2 756 eur v čistom, no v skutočnosti poberá iba 1697 eur.
Rozdiel v potrebe a reálnom príjme pri trojčlennej domácnosti je skoro tisíc eur. Pri štvorčlennej rodine je to skoro 1 100 eur.
| Rodina | Skutočné príjmy (v eurách) | Požadované príjmy (v eurách) |
| 1 člen domácnosti | 1128 | 1784 |
| 2 členovia domácnosti | 1697 | 2756 |
| 3 členovia domácnosti | 2091 | 3086 |
| 4 členovia domácnosti | 2465 | 3542 |
„Výsledky prieskumu ukázali, že sú značné rozdiely medzi výškou reálnych výdavkov a sumou, ktorú by domácnosti potrebovali na dôstojný život. Takmer vo všetkých nákladových položkách sa ukázal deficit disponibilných finančných prostriedkov,“ komentujú výsledky prieskumu odborári.
Domácnosti najviac financií vynakladajú na potraviny, bývanie, splátky úverov a dopravu. Naopak najmenej finančných prostriedkov vynakladajú na rekreáciu, kultúru, vzdelávanie a tvorbu úspor. Na vzdelávanie, rekreáciu a kultúru dokonca 40 percent a viac domácností nevynakladajú žiadne peniaze.
Odborári kritizujú vládu, že namiesto skutočných riešení sa iba háda. „Politici namiesto hľadania riešení nepriaznivej sociálnej situácie občanov prostredníctvom sociálneho dialógu prehlbujú vnútornú politickú krízu a nestabilitu nezmyselným mocenským bojom,“ tvrdí hnutie na čele s Jánom Koščom.
Doteraz prijaté protiinflačné opatrenia zo strany štátu zamerané na prorodinnú politiku sú podľa nej správne. „Určite to ale nerieši problémy bezdetných zamestnancov, dôchodcov a ďalších skupín," dodala. „Zabezpečiť príjem pre strednú a nízku vrstvu by malo byť témou číslo jeden v spoločnosti. Realita je taká, že nám tá stredná vrstva pomaly už aj vypadla. Drvivá väčšina zamestnancov a ich rodín nemá to, čo by potrebovala na plnohodnotný a dôstojný život," uzavrel Balica.
Väčšina obyvateľov „melie“ z posledného, upozorňujú odbory. „Zvyšuje sa napätie v spoločnosti, zhoršujú sa medziľudské vzťahy a vytráca sa obyčajná ľudskosť,“ zakončili.