Čo nám signalizuje veľmi skorá žatva? Čo sa deje s prírodou?
Evidentne sa otepľuje. Keď som pred štyrmi desaťročiami začal pracovať na Šľachtiteľskej stanici v Solaroch, vtedajšie slávne odrody pšenice ako solarská Danubia a bučianska Viginta klasili okolo 25. mája, Viginta často okolo 1. či 2. júna. Teraz odrody, ktoré patria do tej istej skupiny skorosti, klasia o dva týždne skôr a boli už aj roky, keď klasili až o 20 dní skôr. To vysvetľuje, prečo sa žatva začína v ostatných rokoch o dva týždne skôr ako na začiatku osemdesiatych rokov.
Stáva sa zo Slovenska subtropická oblasť?
Myslím si, že smerujeme k tomu. Netvrdím, že sme sa už stali subtropickou oblasťou, ale približujeme sa k tomu. Mnohé veci vrátane prv nezvyčajne skorých začiatkov zberu obilia potvrdzujú klimatickú zmenu. Jej súčasťou je menej zrážok. Napríklad v Solaroch spadlo do konca apríla len 85 milimetrov vody, čo je veľmi málo. Aj do polovice mája boli zrážky chudobné. No potom každý druhý deň napršalo 8, 10 až 12 litrov vody na štvorcový meter. Našťastie na jar bolo chladnejšie počasie, čím príroda akoby kompenzovala nedostatok vlahy.
Čítajte viac Lode, silá aj kontajnery. Slovensko má v poľskom morskom prístave vlastné nábrežie
Čo príroda pokazí, to aj napraví?
Je to trochu zložitejšie. Pšenice vyklasili v rovnakom čase ako vlani, no vzápätí prišli tropické júnové teploty. A tak kým vlani sa začalo žať 16. júla, tohto roku už 2. júla, čiže o dva týždne skôr. A to bývali v Solaroch začiatky žatvy okolo 20. júla. Vegetácia akoby z príjemného poklusu prešla do cvalu. Novým javom sú neskoršie sejby pšenice, čo je reakcia na otepľovanie. A výsledok? Vegetačná doba sa pre pšenicu skrátila za štyridsať rokov približne o mesiac.
Čo táto krkolomná akcelerácia rastu prináša rastlinám?
Obilninám sa skracuje obdobie nalievania zrna, pšenica má menej času na dozrievanie, vytvorí sa menej sušiny, teda aj zrna, ktoré je menšie a ľahšie.
Nepripomína to predčasný pôrod dieťaťa?
Aj takto by sa to dalo povedať.
Budeme mať tohto roku nižšiu úrodu obilia. Aká bude jeho kvalita?
Zrejme sa dočkáme regionálne veľmi rozdielnych výsledkov, čo sa premietne do výšky aj kvality úrod. Vyplýva to najmä z nerovnomerného rozloženia zrážok. Najhoršie na tom sú okresy Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Východoslovenská nížina. Sú miesta, kde v máji takmer či vôbec nepršalo. Preto tu môžu mať malé, ľahké, zle vyplnené zrná s nízkou objemovou hmotnosťou. Z takejto pšenice sa namelie menej múky, problematický môže byť obsah lepku, bielkovín. Pri sladovníckom jačmeni, ako naznačujú prvé výsledky, je zrno tenké, chudé, čo poznamená ekonomiku pestovateľov aj efektívnosť výroby sladu, kde je Slovensko piatym či šiestym najväčším exportérom v Európe.
Máte aj dobrú správu?
Všeobecne je obilie zdravé, bez toxínov. Nenapadli ho choroby, napríklad fuzariózy – plesne, pretože v čase kvitnutia pšeníc nepršalo. No a k dobrým správam tiež patrí to, že odrody pšenice zo Solarov nielen v pokusoch, ale aj v bežnej praxi si viedli dobe. Nedávno sa ozval pestovateľ, ktorý nám gratuloval, pretože na sto hektároch v tohtoročných nevyspytateľných podmienkach dosiahol úrodu s našou odrodou pšenice IS Dimenzio priemerne po 8,92 tony. Mal výborný obsah bielkovín aj skvelú objemovú hmotnosť.
To znamená, že slovenské šľachtenie obilnín sa uberá správnou cestou?
Keď sa pozriem na náš šľachtiteľský materiál a sortiment svetových odrôd, ktoré skúšame v Solaroch, jednoznačne sa dostávajú do popredia odrody vybavené génmi suchovzdornosti. Odrody z Dánska alebo zo severného Nemecka adaptované na chladnejšie podnebie, kde viac prší, majú v posledných rokoch problémy. S takým počasím, aké sme zažili tohto roku, sa vysporadúvajú ťažko. Nepatria do našich podmienok.
Máme teda biologický materiál, ktorý dokáže zabezpečiť krajine dostatok obilia aj v zhoršujúcich sa podmienkach. Napriek tomu sú realitou veľmi nízke úrody, často len okolo troch ton po hektári. Kde je chyba?
Kľúčové je, aby sme na celom Slovensku mali vyrovnané porasty. Tam, kde pozbierali tri tony pšenice po hektári, pravdepodobne urobili niečo zle. To nie je len vplyv klímy. To treba zanalyzovať. Ak pestovatelia, ktorí mávali sedem ton, budú mať teraz šesť ton priemerne po hektári, niet pomoci, priebeh počasia zaúradoval. Nepršalo, boli vysoké teploty, to nie je možné vykompenzovať. Ale tam, kde sú trojtonové úrody, tam sa niečo nepodarilo pestovateľom. Prirodzene, nemám na mysli extrémne niekoľkotýždňové sucho. No keď máme pestovateľa, ktorý dosahuje tri tony a vedľa iný zoberie 6 až 7 ton po hektári, potom prvý niečo nerobí tak, ako by mal.
Ceny pšenice a jačmeňa lietajú ako na hojdačke. Viac ako polovica plochy ornej pôdy pripadá na obilniny. Ako dopadne ekonomika pestovateľov?
Zatiaľ vieme, že v strednej a vo východnej Európe mali obdobné problémy so suchom ako na Slovensku. Ceny pšenice však určujú globálne veľké trhy. Vo Francúzsku a v Nemecku by mali byť úrody pšenice nižšie len o 5 či 6 percent oproti vlaňajšku, čo je relatívne dobrá úroda. Prinieslo to pokles cien na parížskej burze MATIF, čo nie je pre slovenských poľnohospodárov príliš dobrá správa.
Ako ovplyvní ceny a slovenský trh s obilninami vojna na Ukrajine, ktorá má v skladoch ešte milióny ton obilia z minuloročnej úrody?
Dosah ukrajinského exportu, ktorý sa napokon v máji podarilo ako-tak rozhýbať po suchozemských komunikáciách, veľmi ťažko odhadnúť. Isté však je, že každá tona ukrajinského obilia, ktorá prechádza slovenským územím, negatívne ovplyvňuje cenu pšenice na Slovensku. Je tu veľa premenných okolo vývozu ukrajinskej pšenice vrátane toho, kde toto obilie skončí. Ako však pripomínajú analytici trhu s obilím, keď sa zvyšuje ponuka, ceny idú dole.
Výsledky žatvy sa dotknú všetkých ľudí. Keď si prečítajú, že ceny obilia klesajú, môžu sa nádejať, že by mohli klesnúť aj ceny potravín.
Ak ceny klesnú, bude tu dvojaké sklamanie. Jednak na strane pestovateľov, jednak na strane spotrebiteľov. Poľnohospodárom narástli náklady na pestovanie obilnín v niektorých prípadoch dva- aj dvaapolkrát (priemyselné hnojivá, chemické ochranné látky, náhradné súčiastky), veľmi zdražela nafta. Keď sa vstupy nepremietnu do cien poľnohospodárskych výrobkov, bude to sklamanie. Sú tu veľké obavy, ak sa bude sušiť kukurica, jednak či bude plyn a na druhej strane je aj otázka, čo to bude stáť.
Čo čaká po žatve obyvateľstvo?
Z rastu cien obilia netreba robiť až takého strašiaka. Pri chlebe a pekárskych výrobkoch tvorí zrno, presnejšie múka, len okolo 25 percent z nákladov. Nie je to rozhodujúca nákladová položka. Do ceny chleba sa premietajú aj drahé energie, vysoké príplatky za prácu v noci a počas dní voľna a sviatkov. Zdražovaniu sa nevyhneme. Ide skrátka o množstvo vecí, ktoré sa v zlom čase zliali do jedného prúdu.
Zdražie aj tekutý chlieb, pivo, ktoré sa nedá vyrobiť bez sladu z jačmeňa?
Keď je niečoho málo, zvyšuje sa cena. Už dlhé roky sledujeme, že klesá záujem o pestovanie sladovníckeho jačmeňa v celej Európe. V Nemecku klesli plochy zo zhruba 800-tisíc hektárov na polovicu a bola za tým menšia rentabilita pestovania sladovníckeho jačmeňa. To isté sa stalo len s istým oneskorením aj na Slovensku, kde klesli plochy sladovníckeho jačmeňa z 250-tisíc hektárov na súčasných zhruba 110-tisíc hektárov. Francúzi prví našli riešenie, ako z bludného kruhu von.
Aké?
Najprv vyšľachtili a začali pestovať ozimné dvojradové odrody jačmeňa a po nich aj šesťradové odrody. To sme si nevedeli voľakedy predstaviť. Dnes vo Francúzsku dominujú šesťradové ozimné jačmene, už sa šľachtia aj v Nemecku. Sú totiž úrodnejšie ako odrody jarného jačmeňa, a to aj o dve tony. Ekonomika výroby sladu, presnejšie piva, diktuje, hľadá sa úspora každého centu a eura. Dve tony navyše sú veľké peniaze pri výrobe stámiliónov hektolitrov piva. Aj v Solaroch sme sa pustili do šľachtenia nových odrôd ozimného sladovníckeho jačmeňa. Robíme dvojradový ozimný jačmeň a už sme urobili prvé kroky aj v šľachtení šesťradového ozimného jačmeňa.
Poradia si ľudia a rastliny s meniacimi sa podmienkami, ktoré prináša klimatická zmena?
Ako som vravel, sejeme o dva týždne neskôr ako pred 30 rokmi a žatvu máme o dva týždne skôr. Pšenica má teda o mesiac menej času na to, aby vyprodukovala zrno na nasýtenie ľudstva. Musí dostať výkonnejší motor, aby sme dosahovali vyššie úrody pre viac ľudí, ktorí pribúdajú každý rok na planéte. Ak zapojíme do práce gény, ktoré prispievajú k tomu, aby pšenica za kratší čas produkovala viac sušiny, teda zrna, podarí sa to. Nie je to jednoduché, pretože extrémne sucho oberá pšenicu o odnože, klasy sú kratšie, ale budeme si musieť s tým poradiť.