„Kažimírov graf“ má vážnu konkurenciu. V roku 2011 sa vtedajší poslanec Smeru a dnes guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír ocitol v televíznej diskusii so šéfom SaS a vtedajším predsedom parlamentu Richardom Sulíkom. Kažimír chcel grafom ilustrovať dramatický prepad cien plynu pre domácnosti v čase vládnutia kabinetu Roberta Fica.
Sulíka to nenechalo chladným a už priamo v televíznej debate spochybňoval správnosť grafu. Neskôr sa potvrdilo, že Kažimírovi dodali nesprávne dáta, a tak graf vyšiel nesprávne. Problém s interpretáciou a porovnávaním dát má mnoho politikov. Aj tí zo súčasnej vládnej koalície.
Čítajte viac Čakajú nás dva roky drahoty. Kto bude ohrozený najviac?Otázniky najnovšie vyvoláva graf, ktorý prezentoval súčasný šéf rezortu práce Milan Krajniak (Sme rodina). Na dátach chcel ukázať, ako sa mu darí v boji proti nezamestnanosti.
Dve neporovnateľné krízy
Krajniak porovnáva vývoj nezamestnanosti počas veľkej finančnej krízy z roku 2008, keď vládol Smer, a pandémie ochorenia Covid-19, keď je vo vláde aj jeho Sme rodina. Minulú nedeľu graf priniesol do relácie RTVS O 5 minút 12 a tvrdil, že súčasnej vláde sa darí lepšie znižovať nezamestnanosť ako vtedajšej vláde Roberta Fica. „Uprostred pandémie, keď bola najhoršia situácia, sme vyplácali miliardy eur. Dokázali sme uchrániť pracovné miesta,“ vyhlásil Krajniak a narážal pritom aj na kurzarbeit, teda nový stav, keď štát zaplatí firme, aby nezrušila pracovné miesto.
„Na rozdiel od finančnej krízy takto vyzerá nezamestnanosť počas posledných dvoch rokov na Slovensku. A to, čo vidíte v červenom, je stav nezamestnanosti počas veľkej finančnej krízy počas vlády Smeru. Toto je rozdiel v tom prístupe, že vidíte, ako nám klesá nezamestnanosť a aká bola obrovská vtedy,“ chválil sa minister.
„Keď som si porovnal náš výsledok s krízovými rokmi Smeru, jasne sa ukázalo, že sme to zvládli výrazne lepšie,“ napísal minister práce na facebooku ešte 1. mája, teda v deň sviatku práce. Je správne porovnávať vývoj nezamestnanosti v týchto dvoch obdobiach?
Odborníci namietajú
Odborníkom sa však takéto porovnanie vývoja nezamestnanosti nepozdáva. V skratke namietajú, že počas pandémie bolo vytlačených omnoho viac peňazí na podporu ekonomiky, situácia na trhu práce je diametrálne odlišná a v neposlednom rade sa povaha súčasnej krízy odlišuje od tej z roku 2008. Zhodujú sa na tom, že kurzarbeit pomohol zabrzdiť nárast nezamestnanosti.
Ekonóm Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied vysvetľuje, že takéto priame, jednoduché porovnanie nie je správne, lebo príčiny týchto javov aj situácia na trhu práce sú rozdielne. Ako ďalej tvrdí, tak takzvaný dočasný kurzarbeit mal podľa jeho názoru pozitívny vplyv na vývoj nezamestnanosti, ale kvantifikovať ho bude možné až s odstupom času, a to vedecky podloženým ekonomickým modelom. Z tohto grafu teda podľa neho nevyplýva, že kurzarbeit skutočne pomohol počas pandémie a už vôbec nie v kvantifikovanej podobe. Poukazuje na to, že za tých viac ako 10 rokov sa výrazne zmenila situácia na trhu práce. Napríklad starnutím pracovnej sily či migráciou za prácou, čo prirodzene uberá z počtu nezamestnaných.
Porovnávať nezamestnanosť počas zrútenia sa finančného systému a pandémie je zaujímavé, pridáva sa ekonomický analytik František Burda zo spoločnosti FinGo.sk. „Je veľmi pravdepodobné, že ak by v roku 2008 bolo vytlačených toľko biliónov dolárov ako počas pandémie, nezamestnanosť by bola tiež nízko,“ tvrdí pre Pravdu.
Poukazuje na to, že za dva pandemické roky bolo vytlačených niekoľkonásobne viac nových peňazí a bolo tiež pripravených niekoľko ďalších stimulačných balíkov na podporu ekonomík po celom svete. „Výsledkom je momentálna obrovská inflácia, ktorá drví celý svet,“ dodáva. Zároveň sa domnieva, že kurzarbeit skutočne mohol pomôcť zabezpečiť, aby nebola spustená reťazová reakcia v podobe prepúšťania ľudí.
Povaha a dosahy na ekonomiku finančnej krízy a pandémie boli rozličné, tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Upozorňuje, že v čase poľavenia pandémie došlo k pomerne rýchlemu oživeniu dopytu a aktivity v ekonomike, rovnako aj priemyslu sa darilo dobre. Problém totiž nespočíval v akejsi nerovnováhe v ekonomike či finančnom sektore, ale v čisto mimoekonomických faktoroch, teda pandémii. Preto sa hospodárske vzťahy po poľavení opatrení dokázali rýchlo pozviechať. Kurzarbeit podľa neho pomohol predovšetkým priemyslu počas najťažších mesiacov. „Bezpochyby to bol jeden z faktorov, ktorý brzdil nárast nezamestnanosti,“ dodáva na záver.