Koncom marca sa centrálna banka ešte domnievala, že tohtoročná inflácia bude tesne pod hranicou ôsmich percent. Ako na utorkovej tlačovej konferencii skonštatoval guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, každá jedna peňaženka domácností či firmy sa borí s rovnakými problémami, ktorými sú rastúce ceny.
Čítajte viac Slovensko našlo nové ložiská plynu. Koľko ho vieme vyťažiť a kde sa ukrýva?
Pozrite si tlačovú konferenciu naživo:
Ďalším problémom je podľa Kažimíra neistota okolo vojenského konfliktu. „Reálne mzdy budú klesať takmer určite v tomto roku, zrejme aj v tom budúcom,“ povedal Kažimír. Rast slovenskej ekonomiky bude v tomto a aj v budúcom roku v porovnaní s pôvodnými jarnými odhadmi pomalší.
Čítajte viac Minimálna mzda 2022: V Luxembursku je dnes cez 2-tisíc, v Bulharsku 363 eur
Na výrazný pokles inflácie si budeme musieť podľa Kažimíra počkať zrejme až do roku 2024. Najväčším otáznikom a rizikom pre vývoj slovenskej ekonomiky je podľa neho to, či nastane výpadok dodávky plynu, resp. ďalších energií. Ak by sa tak stalo, tak inflácia bude v budúcom roku ešte vyššia a ekonomický rast bude ešte slabší. „Mohli by sme hovoriť aj o recesii,“ poznamenal Kažimír.
„V poslednom čase sa veľmi ťažko robia prognózy, vzhľadom na to, že dosť rozhodujúce sú faktory, ktoré nie sú ani tak ekonomické, ale záležia od rôznych rozhodnutí jednotlivcov alebo vlády,“ pokračoval viceguvernér národnej banky Ľudovít Ódor. Či už v oblasti regulovaných cien, alebo dodávok plynu zo zahraničia. Stojíme podľa neho medzi dvoma mlynskými kameňmi, jednu stranu tvorí vysoká inflácia a na druhej strane je to krehká ekonomická aktivita.
Tohtoročný rast HDP by mal podľa prepočtov národnej banky dosiahnuť 1,4 %, čo je oproti jarnej predikcii revízia smerom nadol o 1,4 bodu. V budúcom roku by mal ekonomický rast dosiahnuť 1,9 % HDP, čo je revízia o 0,4 bodu. Inflácia by mala podľa aktuálnych odhadov centrálnej banky dosiahnuť v tomto roku 10,4 %, v budúcom roku 11,1 %.
Balíček bude záťaž
Vývoj dlhu Slovenska bez započítania protiinflačného balíčka Národná banka Slovenska (NBS) nepovažuje za dramatický. Dlh klesá, no zostáva na hranici 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ak by sa však prijal prorodinný balíček v pôvodnom znení, mohlo by to podľa odhadov znamenať záťaž pre verejné financie od budúceho roka takmer jedno percento HDP. „Prijatie takýchto opatrení bez finančného krytia bude znamenať záťaž pre verejné financie, to je úplne jasné,“ skonštatoval guvernér NBS Peter Kažimír.
To podľa neho hrozí, ak opatrenie nebude kryté napríklad ďalšími konkrétnejšími krokmi v oblasti daňovej politiky. „Alebo ak bude šťastie priať, tak sú tu nadpríjmy, ktoré by mohli toto riziko znižovať,“ povedal Kažimír. Podľa neho je legitímne diskutovať o podobe takýchto opatrení. „Ja môžem vnímať tento mix, ktorý je na stole, ako jeden z typov sociálnej politiky, pre ktorý sa tá ktorá vládna väčšina rozhodla,“ uzavrel Kažimír.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila do parlamentu na opätovné prerokovanie materiál o protiinflačnom balíčku, vetovala však len vybrané časti zákona. Ak parlament jej veto prelomí, plánuje sa obrátiť na Ústavný súd SR s otázkou, či proces schvaľovania tohto zákona bol v súlade s Ústavou SR. O osude prorodinného balíčka by mal parlament rozhodnúť v utorok alebo v stredu.