Aj nemecká dôchodkyňa Gabriele Washahová čaká v rade, aby si kúpila zlacnenú mrkvu či jogurty tesne po dátume spotreby. Keďže životné náklady v celej Európe prudko stúpajú, 65-ročná predavačka na dôchodku je jednou z mnohých Nemcov, ktorí sa obracajú na potravinové banky, aby vyžili.
„Niekedy idem domov z obchodu takmer s plačom, pretože si to už nemôžem dovoliť,“ povedala agentúre AFP pred radom stánkov v Bernau neďaleko Berlína.
Potravinová banka, ktorá sa nachádza v uličke za veľkým supermarketom, predáva za výrazne znížené ceny potraviny darované supermarketmi, ako aj lacné hotové jedlá. Zákazníci si tu môžu vyzdvihnúť plný vozík jedla za približne 30 eur.
Pre Washahovú to znamená chlieb, maslo a jej obľúbený sendvič s klobáskou, „ktorá predtým stála 99 centov, ale teraz niekedy stojí viac ako 2 eurá“.
Inflácia v Nemecku, poháňaná vojnou na Ukrajine, v máji vyskočila na 7,9 %, čo je jej najvyššia úroveň od znovuzjednotenia krajiny v roku 1990.
Dopyt po potravinových bankách v celej krajine sa od začiatku roka výrazne zvýšil a v niektorých oblastiach sa zdvojnásobil, uviedla hovorkyňa siete potravinových bánk Tafel.
V Nemecku existuje približne 1000 takýchto programov, ktoré prevádzkujú dobrovoľníci a sú k dispozícii zákazníkom na základe ich finančnej situácie.
Potraviny, aj keď sú darované, sa stále predávajú, nie rozdávajú zákazníkom zadarmo, pretože Tafel musí pokryť prevádzkové náklady, vrátane nájomného a elektriny. Organizácia musela tiež zvýšiť ceny, pretože jej prevádzkové náklady vzrástli.
Vláda, v snahe zmierniť tlak na obmedzené financie domácností, znížila dane z pohonných hmôt, drasticky zredukovala ceny vo verejnej doprave a všetkým daňovým poplatníkom prisľúbila jednorazovú platbu vo výške 300 eur.
Na 69-ročného dôchodcu Petra Behma to však neurobilo dojem. „Neviem, kam smeruje pomoc vlády,“ povedal. Dokonca aj samotné potravinové banky pociťujú dôsledky prudkého rastu inflácie.
„Niektoré ceny sme museli zvýšiť o 20 alebo 50 centov, pretože potrebujeme peniaze na doplnenie zásob,“ povedala Malina Jankowá, manažérka potravinovej banky Bernau.
K dôchodcom a nezamestnaným sa teraz stavajú do radov aj ukrajinskí utečenci. Niektoré potravinové banky v Nemecku prílev zákazníkov ochromil a museli odmietnuť nových prichádzajúcich, alebo prideľovať potraviny, ktoré distribuujú.
„Už dlho žiadame vládu o zákon, ktorý by prinútil supermarkety rozdávať svoje nepredané potraviny,“ povedal Norbert Weich, predseda potravinovej banky.
Podľa štúdie charitatívnej organizácie Deutscher Paritätische Wohlfahrtsverband z decembra 2021 v predchádzajúcom roku 2020 žilo približne 16 % Nemcov alebo viac ako 13 miliónov ľudí pod hranicou chudoby.