Spôsob financovania prorodinného balíčka, teda zvýšenia prídavkov a daňového bonusu na deti, sa javí ako neúplný a nedostatočne špecifikovaný. Vo svojom blogu na to upozorňuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Juraj Kotian. Najväčšie kontroverzie podľa neho vzbudzuje „financovanie“ balíčka cez nižšie transfery podielových daní obciam a vyšším územným celkom ako priamy dôsledok zvýšenia daňového bonusu. Ak sa má podľa Kotiana zníženie transferu samospráve považovať za spôsob financovania prorodinného balíčka, muselo by ho sprevádzať aj zvyšovanie miestnych daní alebo úspory miestnej správy na strane výdavkov.
Čítajte viac Matovičov daňový bonus: Kto si polepší najviac a kto najmenej (+ 6 príkladov)
„Zatiaľ nevieme, či a ako obce zareagujú. Ak zareagujú zvýšením miestnych daní alebo krátením výdavkov, do ekonomiky sa dostane menej peňazí a dynamické vplyvy, prezentované ako ďalší zdroj financovania prorodinného balíčka, sa proporčne znížia," upozornil člen RRZ. Návrh financovania podľa Kotiana obsahoval odhad pozitívnych dynamických efektov z dôvodu vyšších príjmov a spotreby domácností, nebral však do úvahy negatívne dynamické efekty z dôvodu vynútených úspor obcí a VÚC alebo negatívneho vplyvu zvýšených miestnych daní na príjmy a spotrebu domácností. „ Ak má byť balíček plne prefinancovaný trvalým spôsobom, očakávané dynamické efekty by sa mali skôr blížiť k nule," upozorňuje.
Foto: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Podľa člena RRZ je otázne, či vôbec existuje ambícia vlády balíček skutočne prefinancovať. Tvrdí, že prezentované financovanie z prebytku obcí naznačuje nejasný výsledok. „Ak obce nič nespravia a len znížia svoj prebytok, vytvoria alebo prehĺbia svoj existujúci deficit v rovnakej výške ako klesne transfer, tak prorodinný balíček nám zvýši deficit celej verejnej správy a zhorší udržateľnosť verejných financií," uviedol. Rovnaká situácia podľa neho nastane, ak obce budú kompenzovať nižší transfer cez antisystémové bezúročné pôžičky od Ministerstva financií SR alebo povolené čerpanie z rezervného fondu. Tento krok totiž podľa Kotiana nie je možné považovať za „trvalé financovanie“, a nijakým spôsobom nerieši negatívny vplyv prorodinného balíčka na deficit a udržateľnosť verejných financií.
„Ak malo byť zníženie príjmov aj krokom na zvýšenie tlaku na efektivitu samospráv, tento krok by mal byť sprevádzaný riadnym prehodnocovaním činností samospráv," tvrdí člen RRZ. Náhle zníženie zdrojov na financovanie výdavkov bez akéhokoľvek hlbšieho princípu podľa Kotiana nie je možné považovať za reformu, ale skôr nerealistické želanie, že samosprávy môžu a vedia rýchlo zreformovať samé seba.
Vyšší daňový bonus na dieťa, vyššie prídavky na deti a zavedenie príspevku na voľnočasové aktivity pre deti si z verejných financií vyžiadajú 1,3 miliardy eur. Zvýšenie daňového bonusu na deti bude podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) znamenať nižší výber daní z príjmov v sume 550 miliónov eur. Pôjde o výpadok príjmov samosprávy, keďže daň z príjmov fyzických osôb je výlučne jej príjmom.
Suma daňového bonusu na nezaopatrené dieťa do 15 rokov sa má od júla tohto roka zvýšiť na 70 eur a od začiatku budúceho roka na 100 eur. Na nezaopatrené dieťa vo veku nad 15 rokov má daňový bonus od júla tohto roka stúpnuť na 40 eur a od začiatku budúceho roka na 50 eur. V súčasnosti daňový bonus na deti vo veku do šiestich rokov dosahuje 47,14 eura, na deti vo veku od 6 do 15 rokov je to 43,60 eura a na deti nad 15 rokov 23,57 eura. Zvýšenie daňového bonusu je súčasťou zákona o financovaní voľného času dieťaťa, ktorý čaká na podpis prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Hlava štátu má k zákonu zaujať stanovisko budúci týždeň.