Kremský: Slovnaft by sa mal podeliť
Ceny pohonných hmôt sa šplhajú do výšin už od konca februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Natankovanie 50-litrovej nádrže najpredávanejšieho benzínu zdraželo za rok o viac ako 21 eur. Ak sa auto využíva každodenne na dlhšiu vzdialenosť, rodinný rozpočet dostáva poriadne zabrať. Okolité štáty už na enormný rast cien stihli zareagovať. Maďari predĺžili zastropovanie ceny na úrovni 1,27 eura za liter benzínu a nafty. Poliaci zase znížili dane a najnovšie Česko na najmenej štyri mesiace zníži spotrebnú daň z nafty a benzínu v prepočte o šesť centov na liter. Slovenská vláda doteraz proti enormne rastúcim cenám pohonných hmôt nezakročila.
Predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO) vyhlásil, že marža bratislavskej rafinérie (a skupiny MOL, ktorá je matkou Slovnaftu) veľmi stúpla, od januára je až desaťnásobná. Ide o to, že Slovnaft kupuje ruskú ropu s výraznou zľavou a predáva benzín či naftu za trhové ceny. Podľa Kremského by bolo dobré, aby sa časti svojej marže Slovnaft vzdal a aby predával benzín a naftu lacnejšie. Je si tiež vedomý toho, že firma sa dobrovoľne vzdávať svojho zisku nebude, pretože jej cieľom je zarábať. Preto je podľa neho dobré o všetkom rokovať.
Ropná spoločnosť ale oponuje a tvrdí, že už teraz máme na Slovensku oveľa lacnejšie pohonné hmoty ako inde v Európe a zľava za ruskú ropu je v nich premietnutá. Z údajov Európskej komisie vyplýva, že 95-oktánový benzín sa predával začiatkom mája v priemere na Slovensku za 1,776 eura za liter. Nafta sa predávala v priemere za 1,797 eura za liter. Ceny pohonných hmôt na Slovensku v porovnaní s ostatnými členskými krajinami únie patria k tým lacnejším, ukazujú dáta eurokomisie. Podľa Kremského by však Slovnaft s cenou mohol ísť ešte nižšie. Treba podľa predsedu hospodárskeho výboru nájsť také riešenie, ktoré neuškodí trhu, ani Slovnaftu či štátu a zároveň bude prospešné pre občana.
Nápad so zastropovaním cien sa nepozdáva ani jednému odborníkovi, ktorých oslovil denník Pravda. „Výsledkom môžu byť obmedzenia množstva nakupovaného paliva, dlhé rady a stratený čas na čerpačkách, a všeobecne neduhy, ktoré sme si v radoch na nedostatkový tovar odžili za socializmu,“ tvrdí Zdenko Štefanides, makroanalytik VÚB banky.
Podľa bratislavskej rafinérie sú cenové stropy v rozpore s princípmi EÚ o voľnom pohybe tovarov a služieb. „Je to rovnaké, ako keby každý pekár súkromník dostal príkaz predávať chlieb za 10 centov bez ohľadu na jeho náklady na energie či ceny obilia,“ bráni Slovnaft jeho hovorca Anton Molnár.