Najbližšie kamenné potraviny sa nachádzajú v neďalekej obci vzdialenej tri kilometre. Autobus síce sporadicky premáva, ale cestou späť naň treba počkať aj niekoľko hodín. Pre dôchodcov či mamičky s deťmi je to problém a často sú tak odkázaní na pomoc druhých. Scéna vystrihnutá z minulého storočia? Nie.
Takáto je realita v obci Nižná Voľa neďaleko Bardejova, ktorá už niekoľko rokov bojuje za to, aby v nej jej obyvatelia mali prístup k základným potravinám a nemuseli tak za nimi dochádzať. Podobný osud má na Slovenku vyše 100 ďalších obcí, kde žije vyše 21-tisíc ľudí. Tieto oblasti dostali príznačný názov potravinové púšte.
Čítajte viac Šéfka plánu obnovy: Najťažšie sa presadzovala súdna mapa, najdôležitejšia bola reforma vysokých škôl„Ani po piatich rokoch nemáme u nás žiadnu kamennú predajňu,“ tvrdí pre Pravdu starosta obce Nižná Voľa Marcel Kaščak. V praxi to znamená to, že ľudia sú jednoducho odrezaní od základných potravín. „Najhoršie sú na tom občania, ktorí sú v dôchodkovom veku a nemajú príbuzných, ktorí by im nakúpili. Ostali tak odkázaní napríklad na pomoc susedov,“ opisuje situáciu v postihnutej obci Kaščak s tým, že sa ľuďom snažia pomáhať, ako vedia.
Upozorňuje, že bol aj členom pracovnej skupiny, ktorá spolu so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) vypracovala štúdiu, kde a koľko sa takýchto obcí na Slovensku nachádza. Sú to predovšetkým obce, kde ja slabšia kúpna sila a predajcovi sa jednoducho neoplatí kvôli strate prevádzkovať kamenný obchod v takýchto lokalitách. „Ak by štát podal pomocnú ruku obciam bez priameho predaja potravín, tak by sa ich obyvateľom ľahšie žilo,“ dodáva starosta.
Vlčanov rezort chystá pomoc
Agrorezort si naliehavosť problému uvedomuje a vstúpil do riešenia problému so Združením miest a obcí Slovenska. „Cítime časť zodpovednosti za túto problematiku a máme za to, aby sa problém riešil,“ vyhlásil na stretnutí s novinármi Martin Katriak, ktorý je predseda Zboru poradcov agroministra Samuela Vlčana. Druhým dychom však dodáva, že samo ministerstvo nie je schopné problém vyriešiť a treba koordináciu až piatich rôznych ministerstiev.
Existujú rôzne formy pomoci, ako by sa dal problém potravinových púští riešiť. Napríklad cez pojazdné predajne, miesta doručenia, kde ľuďom príde objednaný tovar, alebo kamenné predajne. „Najlepšie riešenie sú kamenné predajne,“ povedal Katriak s tým, že vidí priestor pomoci vo forme úľavy na daňových odvodoch, úľavy z dane z nehnuteľnosti či úľavy z prenájmu. „Skôr vidíme priestor ísť týmto smerom než priame finančné dotácie,“ prezradil.
Na otázku denníka Pravda, či má rezort pôdohospodárstva stanovený harmonogram, kedy a ako by obce mohli pomoc získať, povedal, že takýto harmonogram ešte nie je, pretože sa najskôr musí urobiť koordinácia naprieč ministerstvami. Podľa Katriaka to zostalo na úrovni oslovenia, ale ďalej sa nedostali. „Ich odpoveď bola, že to berú na vedomie,“ vysvetľuje. Koordináciu ministerstiev by mohol mať na starosti práve agrorezort. Podľa Katriaka napríklad nie je v ich kompetenciách riešiť napríklad daňové úľavy, lebo to spadá pod rezort financií.
Ako vznikli potravinové púšte
František Križan z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý na Slovensku zaužíval pojem potravinové púšte, vysvetľuje, ako sme sa do tejto situácie dostali. Podľa neho po zmene režimu došlo v 90. rokoch k atomizácii, teda k roztrieštenosti maloobchodných predajní.
Malometrážne obchody do 50 štvorcových metrov boli v tomto období výrazne zastúpené. Potom však prišla internacionalizácia, teda príchod supermarketov a hypermarketov. To malo za následok proces koncentrácie maloobchodu. „Počet prevádzok sa znížil, ale nákupná plocha sa zväčšila,“ vysvetľuje F. Križan s tým, že to malo dosah na vidiecke obce.
V ich prípadovej štúdii sa im podarilo zistiť, že na Slovensku je celkovo 102 obcí, ktoré spadajú do definície potravinových púští. Z nich bolo 62 percent z kategórie obcí do 250 ľudí. Celkovo v týchto obciach žije podľa štúdie až 21-tisíc ľudí.
Podľa prezidentky Zväzu obchodu Nadeždy Machútovej bude takýchto obcí oveľa viacej. Neexistuje totiž žiadna štatistická databáza obcí, kde sa predajne potravín nachádzajú, respektíve nenachádzajú. „Táto doba nepraje otváraniu nových predajní. Naopak, pravdepodobne sa tento stav zhorší pod vplyvom rapídneho nárastu cien energií,“ vysvetľuje pre Pravdu.
Ako ďalej dodáva, tak obchodu či obciam musí pomôcť štát, pretože dostupnosť maloobchodných predajní na vidieku musí byť vnímaná ako služba vo verejnom záujme. Oceňuje, že zo strany agrorezortu je ochota zaoberať sa týmto problémom. „Konečne po dlhých rokoch nastal určitý posun,“ uzatvára.