Pociťujete zvýšený dopyt po zamestnaní zo strany Ukrajincov?
Po pomaly utíchajúcej pandémii mali ľudia očakávania, že trh začne rásť a situácia sa upokojí. Prichádzajúca vojna spôsobila ďalšiu ranu a aj neistotu. Firmy museli opätovne prehodnocovať svoje plány, ktoré si zadefinovali v úvode roka, a museli flexibilne reagovať na to, čo sa práve deje. Mnohí mali nadviazané spolupráce s krajinami, ako sú napríklad aj Ukrajina a Rusko, a práve vojna im spôsobila nemalé problémy.
Ako ste na novú situáciu zareagovali?
V prvom rade sme sa zamýšľali nad tým, ako pomôcť efektívne a adresne. Ak chce človek pomôcť, mal by pomáhať v tom, v čom je dobrý. My prepájame ľudí, ktorí si hľadajú prácu, a zamestnávateľov. Naším prvým krokom bolo nájsť riešenie, ako by sme ľuďom prichádzajúcim na Slovensko uľahčili možnosť nájsť si prácu, keďže sme počítali s tým, že mnohí budú zápasiť práve s jazykovou bariérou. Po doslova niekoľkých dňoch sme vytvorili podstránku Pomoc Ukrajine, kde pribúdali pracovné ponuky s označením „vhodné aj pre ľudí z Ukrajiny“, kde mohli uchádzači nájsť pracovné ponuky, ktoré boli v ich jazyku. Tiež sme sa snažili vyjsť v ústrety zamestnávateľom a ponuky v ukrajinčine môžu zadávať úplne zadarmo. Ďalší krok z našej strany bol ten, že sme celý portál Kariéra.sk preložili do ukrajinského jazyka.
Zvýšil sa po uskutočnení týchto krokov počet návštev na portáli?
Podľa našich dát výrazne stúpol počet návštev z Ukrajiny. Ľudia prichádzajúci spoza východných hraníc si na Slovensku hľadajú prácu. Chcú nájsť spôsob, ako zabezpečiť svoju rodinu.
Zaznamenali ste na portáli aj nové firmy?
Veľmi rýchlo zareagovali ľudia z gastra a hotelierstva. Dokonca aj známe hotely, ktoré sa potešili, že prichádza pracovná sila, ktorú už dlho hľadali. Pretože, ako vieme, gastro počas pandémie utrpelo výraznú ranu a množstvo ľudí prišlo o prácu. Zavládla tu veľká neistota zo strany zamestnancov v sektore HORECA. Gastro aj naďalej potrebuje ľudí do hotelov a reštaurácií, ale zamestnanci, ktorí predtým prišli o prácu, už nechcú opäť zažívať neistotu, aká nastala počas koronakrízy. Aj na základe spätnej väzby z Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska môžeme povedať, že záujem Slovákov o prácu v gastrosektore výrazne klesol až na minimum a radšej si hľadajú prácu v inom odvetví. Ľudia z Ukrajiny, ktorí sa rozhodli tu začať žiť a zastabilizovať sa na Slovensku, sú teda alternatívnym riešením, ktoré môže pomôcť trhu práce.
Foto: Ivan Majerský
Takže sa to môže vnímať ako čiastočná pomoc gastru?
Áno, určite. Hotely, ktoré potrebujú zabezpečiť bežný chod činností, ponúkajú rôzne pomocné práce v kuchyni alebo prácu pre chyžné, kde by sa mohli uplatniť aj ľudia z Ukrajiny s jazykovou bariérou.
Pri takomto druhu práce netreba až tak ovládať jazyky.
Ide o typ pozícií, ktoré je možné vykonávať aj bez znalosti jazyka. Samozrejme, netreba hovoriť len o tom, že Ukrajinci majú na Slovensku vykonávať iba nekvalifikované práce. Mnoho ľudí, ktorí prichádzajú, predtým pracovalo napríklad v marketingu, manažmente alebo administratíve. Dlhodobo tu pracovali aj zdravotníci, ktorí žili na Slovensku už pred inváziou a pracovali na kvalifikovaných odborných pozíciách.
Ukrajincom sa ťažko dokazuje kvalifikácia na určité zamestnania. Počítame s tým, že keď utekali, nestihli si so sebou zobrať všetky certifikáty a diplomy. Ak chcú ísť na vyššie pozície, ako preukážu, že sú schopní túto prácu vykonávať a majú konkrétne vzdelanie?
Pokiaľ ide, dajme tomu, o IT špecialistu alebo o niekoho z marketingu, tak väčšinu predchádzajúcich skúseností alebo certifikátov si vedia dohľadať aj on-line. Horšie to je už pri odborných a kvalifikovaných ľuďoch, ako sú zdravotníci, pretože tu je potrebné deklarovať potrebné vzdelanie.
O aké miesta je najčastejší záujem zo strany Ukrajincov?
Rozdelila by som to na dve časti. Na Slovensko prichádzajú ľudia, ktorí majú kvalifikáciu a jazykové znalosti. Oni si bez problémov vedia nájsť prácu aj v rôznych nadnárodných spoločnostiach alebo centrách zdieľaných služieb, kde je úplné bežné komunikovať v angličtine. Otázkou je skôr to, či takí ľudia budú chcieť ostať na Slovensku, keďže mnohokrát sa spomína, že sme hlavne tranzitnou krajinou. Kvalifikovaní ľudia, nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia cez Slovensko iba prechádzajú a hľadajú si prácu v regiónoch Západu. Práve tam majú vyššie platy, lepšiu životnú úroveň a aj životný štandard je na úplne inej úrovni ako u nás.
Potom sú tu ľudia, ktorí ostávajú pracovať aj na menej kvalifikovaných pozíciách. To sú spomínané pomocné práce. Tiež sa zaujímajú o práce v skladoch, v logistike, v špedícií, v stavebníctve. Ďalšia skupina ľudí si hľadala prácu aj vo výrobe. Výrobné závody či automobilový priemysel museli doteraz siahať po pracovnej sile mimo Slovenska, keďže firmám v tomto segmente sa dlhodobo nedarilo obsadiť pozície lokálnou pracovnou silou.
Väčšinou prichádzajú matky s deťmi. Nie je práca vo výrobe alebo v stavebníctva predsa len vhodná skôr pre mužov?
Aj Slovenky pracujú na rôznych pozíciách a nie je výnimkou, že mnohé pracujú aj v oblasti výroby alebo v skladoch. Ženy majú stále príležitosť sa zamestnať aj v spomínanom gastrosektore a hotelierstve, prípadne ako pomocná sila v skladoch alebo e-shopoch. Pokiaľ sa starajú o deti, tak môžu využiť práve tieto pozície, kde nepotrebujú jazyk a môžu začať pracovať doslova ihneď.
Majú pri výbere práce nejaké preferencie? Napríklad či si vyberajú podľa toho, čo ich baví, podľa mzdy, alebo zoberú hneď prvú možnosť?
Je zložité presne zadefinovať, na základe akých kritérií si vyberajú prácu. Zásadnou otázkou je to, či sa po skončení konfliktu plánujú vrátiť späť na Ukrajinu, alebo chcú ostať žiť na Slovensku, prípadne či sa budú presúvať za prácou do iných krajín a cez naše územie iba prechádzajú. Je prirodzené, že každý človek, ktorý sa ocitne v neznámom svete, sa potrebuje najprv spamätať z toho, čo počas posledných týždňov zažil. Mnoho žien sa muselo rozlúčiť so svojím životným partnerom, opustili svoje domovy a prišli do krajiny, kde nikoho nepoznajú a ostali samy s deťmi. Myslím si, že v takejto náročnej životnej situácii sa snaží človek postarať o rodinu a nerieši svoje ambície a sny, ale berie to, čo je k dispozícii. Až potom, keď sa zastabilizujú, deti budú v školských zariadeniach, budú mať viac času porozmýšľať nad tým, akú prácu by chceli robiť. Netreba však hovoriť len o menej kvalifikovaných prácach. Stále platí to, že jazyky otvárajú dvere do sveta.
Môžu Ukrajinci znížiť nezamestnanosť?
Ak sa pozrieme na demografickú krivku Slovenska, ktorá klesá a naša populácia starne, tak je pochopiteľné, že aj pracovný trh bude potrebovať nájsť riešenie na problém chýbajúcej pracovnej sily. Populácia potrebuje aj šikovných mladých ľudí. Firmy však už pár rokov dozadu boli nútené siahnuť aj po pracovnej sile zo zahraničia.
Slovák sa teda nemusí obávať, že by mu Ukrajinec zobral jeho pracovné miesto?
Sledujeme, že téma Ukrajincov, ktorí prichádzajú na pracovný trh, sa na Slovensku stáva pomaly kontroverznou, pretože ľudia majú obavy z toho, aby ich nevytlačili z miest. Je to pochopiteľné, pretože počas koronakrízy prišlo množstvo ľudí na Slovensku o prácu a obávajú sa, že teraz budú mať komplikovanejšiu situáciu. Ak sa však pozrieme na trh práce, zo strany firiem prichádzajú tisíce ponúk na pozície, ktoré potrebujú obsadiť. Práce je dostatok pre Slovákov aj ľudí z Ukrajiny. Podľa predikcie zo strany zamestnávateľov by práve Ukrajinci mali byť pracovnou silou, ktorá pomôže na pozíciách, o ktoré Slováci nejavia záujem.
Množstvo ponúk sa nachádza v rozvinutejších oblastiach väčších slovenských miest, kde môžu nájsť uchádzači o prácu viac pracovných príležitostí. Je prirodzené, že ľudia žijúci v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou a malým dopytom zo strany firiem cítia, že nájsť prácu je mimoriadne náročné. Aj preto je často nutné vycestovať za prácou z regiónu, kde sa nevedia dlhodobo zamestnať.
Doprajú ľudia na Slovensku zamestnanie Ukrajincovi?
Náš portál Kariéra.sk urobil aj prieskum, do ktorého sa zapojilo viac ako tritisíc respondentov. Práve v ňom sme zisťovali, či Slováci doprajú ľuďom z Ukrajiny, aby si našli prácu na Slovensku. Zhruba 43 percent vyslovilo, že im to doprajú. Na druhej strane bolo okolo 20 percent ľudí, ktorí chápu situáciu, ktorú momentálne zažívajú ľudia z Ukrajiny, ale prácu by si mali hľadať niekde inde.
Dotkla sa vojna slovenských zamestnávateľov?
Ako som spomínala, na začiatku nastala situácia, ktorá zaskočila asi nás všetkých. Firmy počítali s tým, že pandémia sa končí a nastavili si ciele na budúci rok. Mnoho zamestnávateľov stoplo proces výberových konaní a prijímanie nových ľudí, ale na druhej strane v niektorých odvetviach uvítali prichádzajúcu pracovnú silu.
Sú tu aj firmy, ktoré pracujú vo výrobe a sú závislé od dodávok zo zahraničia. Keď chýba nejaký komponent vo výrobe, vzniká priam existenčný problém, čo sa týka celkového fungovania firmy. Niekde hrozilo, že budú musieť zastaviť výrobu aj na niekoľko týždňov. Toto sú negatíva a odvrátená stránka konfliktu. Ďalšia vec je aj mnoho narušených vopred dohodnutých spoluprác a netreba zabúdať ani na rapídne stúpajúce ceny, ktoré sa nedotkli iba firiem a podnikateľov, ale aj konzumentov.
Predstavme si situáciu, keď príde Ukrajinec na Slovensko. Aké sú jeho prvé kroky k tomu, aby si našiel zamestnanie? Čo všetko musí preto spraviť?
Niekoľko mesiacov dozadu bol proces zamestnávania cudzincov byrokraticky zaťažený a náročný. Teraz sa situácia zmenila a štát reagoval, aby sa proces urýchlil. Prichádzajúci Ukrajinci mohli priamo po prekročení hraníc požiadať o status odídenca, ktorý dovoľuje zamestnať sa na Slovensku. Neskôr prišiel Lex Ukrajina. Tieto kroky výrazným spôsobom zefektívnili prijímanie ľudí z Ukrajiny. Po príchode na Slovensko získajú materiály, kde nájdu všetky potrebné informácie o tom, kam by mali smerovať ich prvé kroky po prekročení hraníc. My sami sme sa hneď na začiatku konfliktu spojili s organizáciami, ako Človek v ohrození, Mareena a ďalšími, na základe ktorých sme na ich weby a informačné kanály pridávali informácie týkajúce sa požiadania o humanitárnu pomoc či pomoc pri hľadaní si práce.
Keďže cez hranice prechádzajú väčšinou ženy, tie sa potrebujú najprv zastabilizovať, nájsť si útočisko, kde budú môcť fungovať. Musia nájsť miesto, kde sa postarajú o ich deti, kým budú v práci, pretože stav našich škôl a škôlok je dlhodobo pod veľkým tlakom, čo sa týka voľných kapacít.
Kde si najviac hľadajú prácu Ukrajinci?
Na základe našich dát môžeme povedať, že najviac sa pri hľadaní práce zaujímajú o ponuky zo západného Slovenska. Týka sa to najmä regiónu hlavného mesta, Galanty a veľký záujem sme zaznamenali aj na východnom Slovensku v oblasti Košíc. Práve v Košiciach organizujeme 8. júna veľký pracovný veľtrh Kariéra EXPO, kde budú môcť nájsť ľudia z oblasti východného Slovenska ponuky práce priamo v regióne.
Na Slovensku je stále historicky najviac voľných pracovných miest. Môžu si záujemcovia o práce vyberať formu zamestnania?
Pracovných príležitostí je naozaj oveľa viac, ako to bolo pred koronakrízou. Sú tu segmenty, kde je veľmi veľa reakcií zo strany uchádzačov, ale na druhej strane Slovensku chýbajú kvalifikovaní ľudia, ktorí často odchádzajú za prácou do zahraničia. Firmy majú veľký problém prilákať týchto zamestnancov. Keď sa pozrieme na štatistiky a dáta, práve tie poukazujú na to, že aj mladí ľudia viac inklinujú k netechnickým odborom. Zaujímajú sa skôr o humanitné odbory alebo filozofické fakulty. Vzniká tu nepomer medzi tým, čo potrebujú zamestnávatelia, a akí absolventi vstupujú na pracovný trh. Slovensku chýbajú absolventi technických odborov, IT, matematiky, fyziky, informatiky – tu nájdu uchádzači vysoké platy a dlhodobú perspektívu.
Čo by mali firmy spraviť, aby prilákali aj mladých ľudí?
V prvom rade by mali zvoliť správnu stratégiu, akou oslovia aj mladšie ročníky a mileniálov. Je potrebné začať rozvíjať employer branding, a snažiť sa dlhodobo budovať si dobrú povesť. Stratégia by mala zahŕňať aj adekvátne platové ohodnotenie a kvalitne zostavený benefitný systém. Už to nie je o tom, že vám zamestnávateľ ako benefit ponúkne mobil a počítač. Vyspelé firmy sa fokusujú na prepracovaný systém benefitného odmeňovania, poskytujú 13. a 14. platy, kvartálne odmeny alebo odmeny na základe kľúčových ukazovateľov výkonu zamestnanca. Ako doplnkové benefity tu nájdete aj sick days, narodeninové voľno alebo príspevok pri narodení dieťaťa.
Čo zamestnanci napríklad v gastre? Nechýba aj tam kvalifikovaná sila? Mnoho ľudí vyštuduje odbor kuchár/čašník alebo hotelovú akadémiu a nezamestná sa v ňom.
Áno. Aj naše prieskumy ukazujú, že to, čo sme vyštudovali, nakoniec nerobíme. Potvrdzujú to aj dáta. Slováci vyštudujú vysokú školu v odbore humanitných vied alebo politológie a pri vstupe na pracovný trh si hľadajú prvú prácu v administratíve. S vysokou školou je dnes bežné stretnúť ľudí pracujúcich na pozíciách, kde to pre výkon práce nie je vôbec potrebné.
Prečo je to tak?
Rolu tu zohráva niekoľko faktorov a jedným z nich môže byť aj to, že vyštudovaný odbor nereflektuje ponuku práce, ktorá sa nachádza na trhu. Absolventi tak nevedia nájsť zaujímavé pracovné ponuky vo vyštudovanom odbore, tak sa zamestnajú tam, kde ponuky nájdu.
Nemali by sa teda mladí ľudia báť opustiť svoje rodné domy a presťahovať sa napríklad do Bratislavy?
Nedá sa to úplne takto paušalizovať. Je to o celkovom vnútornom nastavení človeka a jeho motivácii. Sú tu mladí ľudia, ktorí sú aktívni, počas štúdia stihnú absolvovať stáže, majú skúsenosti s prácou v zahraničí a na trh vstupujú už s prvotnými pracovnými skúsenosťami. Takí absolventi sú zaujímaví aj pre zamestnávateľov a práve tieto skúsenosti ich odlíšia od ich konkurencie. Na druhej strane nie každý je ambiciózny a mnoho mladých ľudí využíva komfort domáceho prostredia aj po tridsiatke.
Boja sa zmeny?
Je to možné. Celkovo ľudia majú radi svoje rituály a režim, ktoré im dodávajú istotu. Práve vykročenie z komfortnej zóny je možnosťou získať nové skúsenosti a výzvy, ktoré môžu byť aj pre osobnosť človeka veľmi obohacujúce.
Nepomohla pandémia tomu, že ľudia začali meniť zamestnanie, v ktorom neboli spokojní?
Je tu časť ľudí, ktorí robili prácu, kde neboli spokojní. Situácia súvisiaca s koronakrízou ich prinútila, aby z tej komfortnej zóny vystúpili. Vtedy sa človek ocitne síce v neistote, ale môže mu to priniesť do života nové príležitosti. Môže sa opäť naučiť niečo nové, spoznať nových ľudí. Po tejto stránke áno. Ale ak sa pozrieme na mladších ľudí, študentov, im tento spôsob života, ktorý tu bol počas dvoch rokov, veľmi nepridal. Boli izolovaní a mladý človek potrebuje práve rôznorodé impulzy z vonkajšieho sveta. Potrebuje sa stretávať v skupinách a mať pocit, že niekam patrí. Študenti a žiaci sa zo dňa na deň museli prispôsobiť on-line výučbe. Preto je otázkou, aká generácia absolventov bude prichádzať na pracovný trh v priebehu ďalších rokov.
Zohrávajú známky výraznú rolu u zamestnávateľov?
Každá firma má filter a kritériá, na základe ktorých si vyberá zamestnancov do vlastných radov. Skôr si myslím, že vo všeobecnosti firmy uvítajú skôr proaktívnych ľudí, ktorí majú už prvotné skúsenosti, či už sa to týka dobrovoľníctva, alebo stáží. Je to priamy ukazovateľ toho, že je pravdepodobné, že taký človek bude mať záujem na sebe pracovať.
Pre zamestnávateľa je zaujímavejší uchádzač s viacerými skúsenosťami ako ten, čo nemá žiadne. Keď si však zoberieme príklad: niekto má extrémne veľa zamestnaní, ktoré mení približne každé tri mesiace, a niekto nemá žiadne. Koho zamestnávateľ uprednostní?
To je úplne iná situácia. Na pracovnom trhu sú aj takzvaní fluktuanti, ktorí veľmi často menia prácu. Práve v prípade ľudí, u ktorých bolo časté striedanie zamestnávateľov alebo dlhé pracovné pauzy v životopise, sú firmy opatrné.
Pribudli vám nejaké zaujímavé pracovné miesta?
Samozrejme, priebežne pribúdajú ponuky z rôznych oblastí. V médiách stále zaznieva otázka, či roboty vytlačia ľudí. Pracovná sila bude však potrebná aj v súvislosti s automatizáciou spoločnosti, keďže budú potrební zamestnanci, ktorí budú tieto zariadenia vedieť naprogramovať či opraviť. Technológie zažívajú prudký nárast a aj niekoľko mesiacov dozadu v Česku doručili zákazníkovi internetovú zásielku dronom. Bude zaujímavé sledovať prichádzajúce trendy a aj ich ovplyvnenie pracovného trhu.
Je dnes zamestnanec v dobrej pozícii rokovať o zvýšení platu?
Na jednej strane je tu zdražovanie a rastúca inflácia, ale na druhej strane je tu väčšia ponuka práce, ako tu bola pred vypuknutím pandémie. Preto je otázkou, ako sa k tejto situácii postavia samotní zamestnávatelia. Práve určité odvetvia zápasia s nedostatkom pracovnej sily, zvýšeniu platov sa teda nevyhli, keďže potrebovali prilákať aj novú pracovnú silu.
Keď si predstavíme čerstvého absolventa, ktorý akurát skončil vysokú školu a stojí pred prvým zamestnaním. Čo by mal spraviť, aby si našiel prácu snov?
Ak by sme sa na to pozreli komplexne, najlepšie by bolo, keby sa nad svojou budúcnosťou začali študenti zamýšľať už pred výberom školy a boli proaktívni aj počas štúdia. Informácie o trhu práce im určite pomôžu pri hľadaní prvých pracovných skúseností. Ak si predstavím ideálneho čerstvého absolventa, mal by to byť človek, ktorý vie deklarovať svoje aktivity už počas štúdia, či už sa týkajú brigád, stáží, dobrovoľníckych aktivít alebo zahraničných skúseností. Ľudia prichádzajúci na portál Kariéra.sk sa môžu u nás zaregistrovať, vytvoriť si svoj životopis alebo priamo reagovať na pracovnú ponuku, ktorá ich oslovila.
Mojou radou pre ľudí, ktorí si hľadajú prácu, je vytvárať si životopis čo najviac adresne k pozícii, o ktorú sa uchádzač zaujíma. Životopis by mal byť zároveň stručný a výstižný. Najlepšie je vyjadrovať sa v bodoch a byť konkrétny, aby sa nestal literárnym dielom. Najlepšie je rozsahom sa zmestiť do dvoch normostrán. Netreba zabúdať na uvedenie skúseností, vzdelanie, dodatočné aktivity ako školenia, kurzy, znalosť jazykov.
Ako by mal vystupovať uchádzač na pohovore a, naopak, ako by nemal?
Pohovoru sa netreba báť, ale treba sa naň dôkladne pripraviť. Práve príprava môže byť alfou a omegou celého úspechu. Pred pohovorom by si mal uchádzač pripraviť všetky dokumenty, ako sú: životopis, motivačný list, dokumenty o vzdelaní, osvedčenia, portfólio alebo iné náležitosti. Tiež by si mal naštudovať všetko o pracovnej ponuke. Často pomôže aj spätná väzba alebo hodnotenie od bývalého zamestnávateľa. Firmy v niektorých prípadoch oslovia predchádzajúceho zamestnávateľa, aby zistili dôveryhodnosť, a to, či s ním bol predchádzajúci zamestnávateľ spokojný. Treba sa vedieť „predať,“ odprezentovať sa v čo najlepšom svetle. Uchádzač by mal zvýrazniť svoje pozitívne stránky a zdôvodniť, prečo je vhodným kandidátom.
Na čo by si mal dať pozor?
Aby nepôsobil ustráchaným, nervóznym dojmom. Odporučila by som vyjadrovať sa rozvitými vetami, nie jednoslovnými odpoveďami. Často sa ľudia práve na pohovore podceňujú. Nielen v skúsenostiach, ale aj v platových očakávaniach. Z dát vyplýva, že väčšinou ženy podhodnocujú očakávaný plat, ak to porovnáme s mužmi na tej istej pracovnej pozícii.
Aké slabé stránky by mal prezradiť uchádzač, aby zaujal?
Odporúčam venovať sa viac silným stránkam ako tým slabým, aj keď každý zamestnávateľ počíta s tým, že uchádzač má aj svoje slabiny. Najhoršou odpoveďou je to, ak uchádzač povie, že žiadne negatívne stránky nemá. Ak však viete svoju slabšiu stránku premeniť na silnú, máte vyhraté. Napríklad „často sa až príliš vložím do práce.“
Ak sa personalista spýta na plat, akú odpoveď by mu mal dať uchádzač? Má si pýtať viac alebo menej? Nemal by sa báť ohodnotiť sumou, akú by chcel?
Otázka očakávaného platu závisí od množstva faktorov. Výrazným spôsobom na plat vplývajú aj skúsenosti a kvalifikácia kandidáta. Čím kvalitnejší človek, tým väčšia pravdepodobnosť toho, že aj jeho platové ohodnotenie bude vyššie. Ak si však uchádzač nevie rady, ako sa ohodnotiť, a zároveň sa obáva toho, že plat bude nadhodnotený a personalista ho z výberového procesu vylúči, v takomto prípade môže použiť finančné rozmedzie, v akom by si vedel predstaviť svoje ohodnotenie.
Prečo sa ľudia platovo podhodnocujú?
Môže to byť spôsobené malým sebavedomím alebo strachom, že práve vysoký plat vás na pohovore diskvalifikuje a zamestnávateľ si vyberie lacnejšiu pracovnú silu. Napríklad ženy, ktoré sa vracajú späť do pracovného života po materskej či rodičovskej dovolenke, cítia, že boli mimo pracovného tempa, kolektívu, a k tomu všetkému majú malé dieťa. Aj materská dovolenka je výraznou životnou skúsenosťou a žena sa musí prispôsobiť novej situácii. Práve materská je veľmi dobrá škola, povedala by som, že je to životný tréning. Mamička musí byť dokonale časovo zorganizovaná, musí sa prispôsobovať požiadavkám malého šéfa, ktorý jej riadi deň. Je to o tom, ako sa odprezentujete.
Na čo by sa nikdy nemal zamestnávateľ pýtať na pohovore uchádzača?
Nemal by sa klásť veľmi osobné a diskriminujúce otázky. Otázky typu kedy v dohľadnej dobe plánujete otehotnieť, aký je váš zdravotný stav či vierovyznanie. Keď sa ma iks rokov dozadu na pohovore opýtali, aké som znamenie, vedela som, že som na nesprávnom mieste a ponuku práce som odmietla.