Nepremyslená pomoc môže aj uškodiť
Zatiaľ čo slovenská koalícia predstavila pomoc iba minulý týždeň, vlády západných krajín peniaze rozdávajú už dávno. Napríklad v Česku zvýšili a rozšírili možnosť získať spomínaný príspevok na bývanie pre tých, ktorých výdavky na bývanie presahujú 30 percent z čistého príjmu. Znižili aj spotrebnú daň na naftu a benzín o 1,50 českej koruny na liter. Poľská vláda v snahe o spomalenie inflácie dočasne od 1. februára upravila daň z pridanej hodnoty na šesť mesiacov. Maďarsko z rovnakého dôvodu ceny palív zastropovalo už vlani 15. novembra, a to na hranici 480 forintov (približne 1,27 eura) za liter pre benzín i naftu.
Rakúsko koncom marca predstavilo balík v hodnote dvoch miliárd eur, ktorý obsahuje dotácie pre ľudí dochádzajúcich do práce, zľavy na verejnú dopravu, aj zníženie poplatkov za energie. Nemecko sa rozhodlo na zmiernenie inflačného šoku rozdať všetkým zamestnancom šek v hodnote 300 eur. Ďalších sto eur nemecká vláda nasmerovala pre tých, ktorí poberajú sociálnu pomoc.
Ekonómovia však upozorňujú, že ochrana spotrebiteľov energie v EÚ pred vysokými cenami sa môže v budúcnosti vypomstiť. „Dotácie a zníženie daní v hodnote 80 miliárd eur sa považujú za príšerné hospodárenie, ktoré nezníži spotrebu a nadmerne zadlžuje štátne rozpočty. Prirodzený cenový mechanizmus signalizuje, že tovar je vzácny, takže ľudia sa majú rozhodnúť zmeniť svoje správanie,” argumentoval pre Financial Times Rüdiger Bachmann, profesor ekonómie na francúzskej Univerzite Notre-Dame. „Navyše, je veľmi nešťastné takto zároveň dotovať používanie fosílnych palív,“ dodala Veronika Grimm, členka rady ekonomických expertov, ktorá radí nemeckej vláde, pre noviny Die Welt.
Zdroj: tasr, luc