Tretia zmena súvisiaca s plánom obnovy sa týka reformy druhého piliera. Tá má byť predstavená formou samostatnej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Cieľom je, aby sme ľuďom pomohli so sporením. Ak sa nerozhodnú inak sami, prednastavíme im sporivú stratégiu. To bude aj pre novovstupujúcich, aj pre existujúcich sporiteľov. Postupne by sme tak mali presunúť majetok aj novým, aj existujúcim sporiteľom v súlade s prednastavenou stratégiou.
Aká najväčšia zmena čaká sporiteľov?
Všetci sme najviac zvedaví na predstavenie práve tejto stratégie. A, samozrejme, tiež otázku automatického vstupu, keďže prvý a druhý pilier sú spoločne v ústave označené ako základný systém dôchodkového zabezpečenia. Samotnú stratégiu, s ktorou ministerstvo práce príde, nepoznám, no viem približne usúdiť, čo by to asi malo byť, keďže nie je veľa výskumov v tejto oblasti, ktoré by sa názorovo zásadne odlišovali. Teda za predpokladu, že sa do toho nezačne opätovne vnášať politika postavená na predpoklade, že existuje čarovná guľa, ktorá vie trh predpovedať lepšie.
Čo teda odporúčajú výskumy, ako teda bude vyzerať reforma druhého piliera?
Dlhodobé sporenie v dlhopisových fondoch je možné podľa metodiky EIOPA označiť za nie bezpečný produkt. Takže dnes si na Slovensku 60 percent ľudí už deväť rokov sporí v nebezpečných produktoch. A my im hovoríme, že sú garantované. No garantované sú iba v tom, že budú mať nízku nasporenú sumu. Prednastavená stratégia bude musieť byť preto zameraná na využívanie bezpečnejších investícií, ktorými sú akciové a indexové fondy, ktoré investujú skôr pasívne. Skúseností s vhodnosťou pasívne spravovaných fondov máme tak na Slovensku, ako aj v zahraničí, kde stále viac dôchodkových správcov využíva práve pasívne spravované fondy. Stratégia by mala zabezpečiť, že podstatnú časť ekonomicky aktívneho života si sporíte v tých najviac výnosných, no i rizikových fondoch a potom príde postupné presúvanie, teda stabilizácia úspor od obdobia určitého počtu rokov pred dovŕšením dôchodkového veku, povedzme desať alebo 15. Ale nie celý majetok. Dnes zákon hovorí, že presun má byť lineárny, každý rok desať percent. Výskumy naznačujú, že viac sa oplatí nelineárne presúvanie úspor do menej kolísavých fondov, teda najskôr menšia časť majetku a postupne zvyšovať podiel, aký presúvate. A na konci sporiacej fázy budete mať v akciách okolo 30 až 50 percent úspor. Zmeniť sa teda bude musieť asi aj výplatná fáza. Dnes si však za svoje úspory musíte kúpiť doživotnú poistku, ale poisťovne nie sú motivované investovať do akcií a preferujú dlhopisy. Preto pred koncom sporiacej fázy odpredávate všetky akcie a držíte len dlhopisy. Pred vami je však stále relatívne dlhé obdobie dôchodku, ktoré je možné využiť na lepšie zhodnotenie úspor. Do úvahy tak pripadá posilnenie programového výberu. Prednastavená sporivá stratégia by sa predĺžila aj do výplatnej fázy, kde sa výber rozpočíta na dlhšie obdobie. Získate tak viacero výhod. Ste stále vlastníkom úspor, zvýšite si potenciál na lepšie zhodnotenie a máte možnosť sa rozhodnúť, kedy a za akých podmienok si kúpite doživotný dôchodok v podobe poistky.
Takže noví pracujúci dostanú automaticky stratégiu a tak ďalej. Ako bude asi vyzerať presun tých, ktorí už sporia v II. pilieri a dnes majú 40 či 50 rokov?
Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) dosiahli značný posun pri nastavovaní sporenia pre mladších sporiteľov. Tí však nie sú až taký problém. Ale správcovské spoločnosti sa z vlastnej iniciatívy, kým im to nekáže zákon, nesmú dotknúť úspor svojich klientov. Nemajú oprávnenie vám presúvať majetok do iného fondu bez vášho povolenia. Ak teda chceme identifikovať tých, ktorým máme pomôcť, vieme, že sú to práve tí sporitelia, ktorí od zákonného presunu úspor do dlhopisových fondov neurobili žiaden prestup. Nesmieme sa dotknúť úspor ľudí, ktorí si aktívne riadia úspory. Ale tí, ktorým máme pomôcť, sú sporitelia, ktorí po presune majetku k 1. máju 2013 neurobili nič. A tých je asi 600-tisíc. Pre túto skupinu neaktívnych sporiteľov, ktorí zostali sporiť v nebezpečných produktoch, môže ministerstvo napísať do zákona niečo v tomto duchu: „Splnomocňujeme správcov, že ak im klient nič iné nepovie, ich zákonnou povinnosťou bude presunúť majetok do vhodnejších fondov podľa nasledovného kľúča, až kým ich majetok nebude zosúladený s touto stratégiou“. Presun bude musieť, samozrejme, prebiehať postupne, nie naraz.
Ako postupne?
Najskôr by som presúval nové príspevky, napríklad od účinnosti toho zákona. Hneď do najrizikovejších fondov, ktoré sú na dlhodobé sporenie vhodné a znižujú riziko nízkeho dôchodku. Môžeme tak využiť behaviorálnu ekonómiu a sporiteľa nevystrašíme. Pár mesiacov ani nebude vedieť, že časť jeho úspor je v akciách, potom dostane výpis, uvidí, že časť úspor má v akciách a pritom mohol pokojne spávať a úspory vynášajú. A následne sa postupne začnú presúvať aj tie úspory, ktoré mal v dlhopisoch. Sporiteľa tak pripravíte na zmenu, ktorú už vlastne zažil na vlastnej koži.
Ilustrujme si to na príklade človeka, ktorý má 45 rokov a jeho úspory chceme presunúť z garantovaných (dlhopisových) do negarantovaných (akciových a indexových) fondov.
Predpokladajme, že nastavíme trojročný horizont presunu, tak sa pozrieme, koľko by mal mať úspor v akciách o tri roky. Ak to je 100 percent, rozdelím nasporenú sumu na 12 častí a po dvanástinách ju postupne presúvam z dlhopisov do akcií. Nové príspevky by automaticky tiekli do akciovo ladených fondov.
Minister Krajniak bol v našom rozhovore začiatkom roka k druhému pilieru pomerne kritický, tvrdí, že nesplnil sľuby, že pomôže verejným financiám, že z dlhodobého hľadiska neznižuje deficit. Súhlasíte?
Skúsim prechod dôchodkového systému z jednopilierového na dvojpilierový vysvetliť na príklade. Predstavte si, že máte obec, ktorú spája most. Prišla vojna, most odstrelili. Na jednej aj na druhej strane chcú žiť ľudia, preto začnete most stavať odznova. A keď už je most postavený do polovice, zrazu niekto príde a vyhlási: veď cez ten most sa nedá prejsť, on vôbec nepomáha! Preto pri hodnotení systému sa pozerám na jeho efekty, ktoré má mať, keď je dostavaný. Prechodná fáza generuje náklady, podobne ako je to pri stavbe mosta. Úžitky nie sú, ale náklady už vznikli. Ak by som teda posudzoval úžitok z rozostavaného mosta, tiež by som bol kritický. Ale to nie je ten správny uhol pohľadu, však.
A kedy má byť predstavená reforma II. piliera?
Podľa avizovaných informácií zo strany ministerstva by v apríli by mala ísť novela do medzirezortného pripomienkového konania.
Zmeny mali prísť aj v treťom pilieri. Čo bude s ním?
Že vraj už nič. Najskôr pritom mala ísť reforma tretieho, potom druhého, potom prvého piliera. Teraz sa to celé prehodilo, začína sa prvým a reforma dobrovoľného sporenia, aj keď bola veľmi dobre rozbehnutá, skončila obrazne povedané v koši.
A to je podľa vás v poriadku?
Nie. Reforma dôchodkového systému sa robí preto, aby ste mali slušný dôchodok. Nedávno sa robil prieskum, kde sa dôchodcov pýtali, ako si predstavujú slušný dôchodok. Povedali, že 900 eur. Keď si to prirovnáme k priemernej hrubej mzde, čo je v okolo 1¤200 eur, máme asi 75 percent. Takáto miera náhrady je top zlatý cieľ dôchodkového systému. Dnes majú dôchodcovia priemer 45 percent. Naša generácia bude mať nanajvýš 40. A reformy, ktoré nás majú dostať na tú 75 percentnú úroveň miery náhrady, sú v koši. Preto stále hovorím. Zoberme si pracujúceho človeka, postavme ho do dôchodku a pozrime sa, koľko dostane zo svojej poslednej mzdy vo forme dôchodku zo všetkých zdrojov. Ak je to 75 percent, super, máme kvalitný dôchodkový systém, môžeme riešiť iné priority. Ak to ale nemáme, musíme robiť reformy.
Ako s tým súvisí tretí pilier?
Tretí pilier alebo skôr dobrovoľné sporenie potrebujeme ako soľ. Vieme, že ho musíme podporovať všetkými možnými spôsobmi. Vieme to tak veľmi, že sme to dali aj do ústavy. Ale na Slovensku je absolútne zanedbávaný. Máme preň podporu 1,5 percenta. Iné krajiny majú 10, 15, pobaltské krajiny aj 30 percent. Až toľko si môžete odpočítať z daňového základu, keď si odvediete peniaze do sporenia na dobrovoľný tretí pilier. Na Slovensku však neviete, aký vysoký dôchodok budete mať zo základného systému. Keby ste vedeli, koľko dostanete, nemuseli by sme vás my ekonómovia strašiť. Aby sme vás nemuseli strašiť a vy ste dokázali už počas pracovnej kariéry zistiť očakávanú výšku dôchodku, stavajú sa po svete systémy na sledovanie dôchodkových nárokov známe ako oranžová obálka. Na Slovensku ju už máme a využíva ju čoraz viac ľudí. Vidíte v nej, aký dôchodok môžete očakávať. A to vám pomôže riešiť si dodatočné formy sporenia.
A čo sa stalo so zmenami tretieho piliera?
Ministerstvo práce navrhlo štátnu prémiu na sporenie podľa vzoru Česka. Na výške podpory sa vraj nedohodlo ministerstvo práce s rezortom financií. Novela dobrovoľného sporenia, ktorá mala priniesť osobný dôchodkový produkt, bola na stole, celkom dobre napísaná, a chcelo to len dotiahnuť pár detailov na ochranu spotrebiteľa. A zamrzli sme sa štátnej prémii. Pritom nikto zo správcov nikdy nežiadal štátnu prémiu. Jediné, čo žiadali, aby ľudia, ktorí sporia, dostali rovnakú daňovú úľavu aj v iných produktoch, ktorých cieľom je zabezpečiť príjem v starobe. Inšpiráciu sme pritom brali z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu, ktorý čoskoro príde aj na slovenský trh.
Pri súčasnom nastavení tretieho piliera bez reformy sa oplatí ľuďom v ňom sporiť?
Áno. Ale iba za podmienky, keď vám tam prispieva zamestnávateľ. Pokiaľ nie, nie je to pre vás ekonomicky výhodné. Tretí pilier má ale výhodu, že vás ochráni pred sebou samým. To znamená, že si tie peniaze nevyberiete pred dosiahnutím dôchodkového veku. No z hľadiska efektívnosti a výkonnosti je možné tretí pilier zlepšovať. Inšpiráciou nám môžu byť aj iné moderné formy dlhodobého investovania.
Prešli sme teda celú reformu. Pochádzate z akademického prostredia, ako by ste prácu ministra Krajniaka oznámkovali?
Skúsim vašu otázku zobrať z nadhľadu. Možno mi to vaši čitatelia aj minister odpustia. Známkovanie je vždy tá najťažšia úloha učiteľa. Pretože vrhá zlé svetlo nie na toho, koho známkujete, ale na vás, pretože ste zle učili. V prípade politikov je to o to ťažšie, pretože ich hodnotenie vykonávajú najmä voliči, ktorí majú rôzne preferencie. Za tretí pilier je ťažké niečo hodnotiť, keďže reforma nebola realizovaná. Jediná vec, ktorú sme aj tak museli urobiť, bolo definovať podmienky na sporenie a výplatnú fázu pri celoeurópskych osobných dôchodkových produktoch, ktoré môžu od konca marca vstupovať na náš trh. Druhý pilier ešte nemôžem hodnotiť, pretože novela ešte nebola predstavená verejnosti. A čo sa týka prvého, tam je to taký priemer. Ale ani nie preto, že by návrh zákona bol zlý. Skôr z dôvodu, že nevidím skutočnú reformnú ambíciu, aby sa dôchodkový systém výraznejšie posunul vpred smerom k vyššej transparentnosti a finančnej stabilite. Mali sme ambíciu prijať ústavný zákon o dôchodkoch, ktorý bol veľmi rozumný. Mohli sme sa tiež posunúť bližšie k vyššej transparentnosti prvého piliera zavedením NDC systému, teda systému individuálnych účtov, o ktorom sme sa bavili už skôr. Dostali by sme tak do systému veľmi férový a transparentný prvok, ktorý by hovoril, že dôchodok sa vypočíta podľa toho, koľko si kto odviedol poistného a nasporil. Toto by som videl ako silnú snahu o reformu.
Ako podľa vás vyzerá budúcnosť dôchodkových systémov? O čom hovoria ekonómovia?
Myšlienkou, ktorá sa dosť skúma a pre ďalšie generácie môže vyzerať dosť perspektívne, sú takzvané rodinné účty. Ja by som sa rád dožil toho, keby sa s tým stretli aspoň naše deti. Dnes máme systém postavený na jednotlivcovi. V systéme rodinných účtov je základom tvorby sociálnej aj dôchodkovej politiky rodina. A rodina ako ekonomická jednotka bude mať spoločný účet, kde si povinne odvádzajú odvody. Musíte si na svoj rodinný účet povinne prispievať, ale nesmiete z neho vyberať kedykoľvek. Štát definuje, tak ako je to dnes, situácie, kedy si môžete vyberať z účtu. Napríklad ak ste práceneschopný, ak ste na materskej alebo rodičovskej dovolenke a podobne. Ale štát vám nepovie, koľko si máte vyberať, stanoví len mesačný strop. Keďže je to váš rodinný účet, viete, koľko zdrojov môžete celkovo minúť. Viete, že stav účtu si kontrolujete ako rodina. To znižuje morálny hazard, čo znamená, že rodina kontroluje, aby neminula všetky zdroje. Vie totiž, že keď ho neminie, na dôchodku im ostane viac peňazí. Tak si aj počas nezamestnanosti radšej rozmyslíte, koľko si z vlastného rodinného účtu vyberiete. Je to váš vlastný bankomat. To možno príde o 30 rokov, ale tam tá akademická debata smeruje.
Vy ste prešli z akadémie do plánu obnovy. Máte aj ambíciu ísť do politiky?
V tíme plánu obnovy som dostal šancu prispieť k implementácii reforiem v oblasti dôchodkov a riadenia verejných financií. Učím to a robím výskum v tejto oblasti už dvadsať rokov. A našiel som tu tím šikovných a neskutočne inteligentných a chytrých ľudí. Tešíme sa každému schváleniu reformy, ktorá je v pláne obnovy, pretože ten plán je naozaj dobrý. Ak by sa nám podarilo zrealizovať všetko tak, ako je to napísané, táto krajina by sa rapídne posunula vpred. Viem, že samotný dokument má viac ako osemsto strán, ale je to inšpirujúce čítanie. A keď dostanete možnosť prispieť k jeho napĺňaniu, nemôžete odmietnuť.
Pri politike si musíte vybrať stranu a buď skončíte v opozícii, alebo v koalícii. Ja skôr preferujem koncept pomáhať komukoľvek, kto je vo vláde, k takým rozhodnutiam, ktoré budú najlepšie pre spoločnosť a ľudí. Už dlho pracujem pre vlády a viem, že nie všetky vaše nápady sú prijaté s pochopením. Snažím sa však vždy poukazovať na riešenia, ich prínosy aj riziká. Keď vidím pozitíva, ocením ich, keď vidím riziká, upozorním na ne. Do politiky ma už veľakrát volali, no zatiaľ úspešne odolávam práve z týchto dôvodov.
Ján Šebo
je odborník na investície a dôchodky, ktorý viedol viacero domácich aj zahraničných výskumných tímov v oblasti dôchodkovej politiky, wealth manažmentu a tvorby investičných stratégií. Je spoluzakladateľom platformy Oranžová obálka a okrem iného je aj docentom a spolugarantom študijného programu na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Aktuálne zastáva pozíciu projektového manažéra a ekonóma pre komponent Zdravé, udržateľné a konkurencieschopné verejné financie v Pláne obnovy a odolnosti na Úrade vlády SR.