Táto myšlienka k nám na univerzitu prišla ešte pred pár rokmi, myslím v roku 2018, od OĽaNO. Prišiel za nami na univerzitu pán Peter Kremský (dnes poslanec a predseda hospodárskeho výboru – pozn. red.) a požiadal nás, aby sme mu prepočítali, čo by sa stalo, keby do predčasného dôchodku mohli odchádzať už ľudia, ktorí odpracovali 40 rokov. A vyšlo nám, že by na tom utrpeli hlavne ženy s deťmi, lebo obdobie materskej sa im nepočíta do dôchodkového poistenia.
A teraz to zobral a dal do svojho zákona Krajniak?
No asi áno, asi sa mu to páčilo.
Ako by ste to nastavili vy?
Ja mám svoju predstavu o tom, ako by mal vyzerať dobrý a férový dôchodkový systém, ten však vychádza z môjho poznania dôchodkových systémov po svete. Mal som možnosť preskúmavať rôzne nastavenia priebežne financovaných aj sporivých a poistných schém, spôsoby zdieľania rizík a mieru solidarity medzi generáciami. Preto môj pohľad na dobrý dôchodkový systém nemusí byť v súlade s tým, ako funguje náš a kam smeruje. Pri nastavení dôchodkového veku v našom systéme by som povedal, že do predčasného alebo hoc aj normálneho dôchodku nech ide človek kedykoľvek, keď cíti, že má naakumulovaný dostatočný kapitál, odvedené dostatočné poistné, ktoré bude stačiť na dôstojný život na dôchodku. Veľa odborníkov, ekonómov, aj z ministerstva financií, aj z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tiež dlho navrhuje ideu, aby sa do priebežne financovaného piliera zaviedol takzvaný NDC systém, čo je vlastne systém individuálnych účtov, kde sa povinne odvedené poistné síce okamžite prerozdeľuje dôchodcom, ale tento nefinančný kapitál sa eviduje na vašom individuálnom dôchodkovom účte a virtuálne zvyšuje o vopred stanovený ukazovateľ. Vo väčšine prípadov je to kombinácia inflácie, rastu miezd a faktora dlhodobej finančnej udržateľnosti systému. Takýto systém je jednoduchý, každý mu rozumie a nikto sa nemôže sťažovať, že má málo alebo veľa, lebo systém stojí na individuálnom poistnom. Ten máte fakticky aj dnes, viete sa prihlásiť do Sociálnej poisťovne, ale nedokážete zistiť naakumulovaný kapitál (zaplatené poistné), a teda neviete ani rýchlo zistiť, aký dôchodok môžete očakávať.
Preto sme s výskumníkmi postavili portál Oranžová obálka. Oranžová obálka vám povie, koľko ste odviedli na poistnom a jednoducho vám odhadne dôchodok. Vidíte, koľko ešte asi odvediete na poistnom a aký dôchodok pri rôznych scenároch vývoja ekonomiky a nastavenia I. piliera dostanete. Teraz totiž nie je možné zistiť, aký budete mať dôchodok z prvého piliera. Aj Európska komisia odporúča, aby mali ľudia k dispozícii takéto platformy. Našu Oranžovú obálku použila ako vzor modernej a technologicky vyspelej služby sledovania dôchodkových nárokov naprieč celým dôchodkovým systémom. V tomto sme tak špička v Európe.
Keď sa na novelu pozrieme ako celok, ako ju hodnotíte?
Novela nás dostáva do systému, v zmäkčenej verzii, ktorý sme mali v roku 2017. Vtedy začal fungovať vekový automat, systém ktorý by zrovnoprávnil dôchodkový vek pre mužov aj ženy a menil by sa v závislosti od toho, koľko ľudia na dôchodku prežijú rokov. A preto treba transparentne povedať, že keď budete chcieť ísť do dôchodku príliš skoro, budete mať veľmi nízke dôchodky, preto radšej pracujte. Predčasný odchod do dôchodku by sa mal podľa návrhu menej pokutovať, čiže sa dá povedať, že ľudí viac motivuje ku skoršiemu odchodu do dôchodku. Novela, samozrejme, prináša aj ďalšie zmeny, ktoré nie sú obsiahnuté v pláne obnovy.
To sú aké zmeny?
Tie už nie sú až také finančne udržateľné. Skôr sa pohrávajú s myšlienkou, ako inak prerozdeliť dôchodky a platby medzi poberateľmi a prispievateľmi do systému.
Buďte trochu konkrétnejší.
Napríklad falošná bonifikácia pre matky.
Prečo falošná?
Znenie zákona hovorí, že ak matka vychová jedno dieťa, bude mať mínus šesť mesiacov do dôchodkového veku, ak dve deti, mínus dvanásť mesiacov, ak tri a viac, mínus osemnásť. Matky tak pošleme skôr do dôchodku. Výsledkom bude, že každý rok, o ktorý pôjdu skôr, im trvalo zrazí penziu aj o desať percent. My sme to z ústavy dali najskôr preč, a teraz prišiel tento nový zákon, ktorý to opäť prináša.
Prečo im zrazí výšku penzie o desať percent?
Pretože tak funguje výpočet starobného dôchodku. Berie do úvahy počet odpracovaných rokov. A tie sú nižšie, ak idete skôr do dôchodku. Zároveň keď požiadate o dôchodok skôr, ujde vám nárast aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Tá rastie o rast miezd v ekonomike. Ak teda stratíte 2 až 3 percentá na odpracovaných rokoch a 5 až 7 percent na raste aktuálnej dôchodkovej hodnoty, máte dôchodok nižší o 7 až 10 percent za jeden rok. Toto treba transparentne komunikovať, aby si vedeli ľudia plánovať odchod do dôchodku.
Aké ešte ďalšie zmeny sú v novele dôchodkovej reformy?
Napríklad je tam jedna dobrá vec, aj keď pri nej by môj profesor matematiky povedal, že je „nechytrá“. Je tam koeficient na výpočet budúceho dôchodku, závislého od jednej konštanty, hodnoty ADH (aktuálnej dôchodkovej hodnoty), ktorá sa každoročne zvyšuje podľa priemernej nominálnej mzdy. Ak minulý rok vzrástla o šesť percent, tak ADH navýšime o šesť percent. Po novom to bude rásť nie o 100, ale 95 percent tej zmeny. Čiže ak priemerná mzda narastie o šesť percent, ADH sa zvýši iba o 5,7 percenta.
Prečo sa vám to potom zdá nechytré?
Hoci to pomáha udržateľnosti dôchodkového systému, za cenu, že budúce dôchodky budú relatívne nižšie, čo je ekonomicky rozumné, je tam aj nechytrá časť. Aktuálna dôchodková hodnota bude o 20 rokov s takýmto výpočtom výrazne nižšia, ako by bola pri súčasnom systéme. Bude to vtedy ešte potrebné, ak berieme len faktor dlhodobej udržateľnosti? Tá nechytrá časť je, že nejde o automatický stabilizátor, ktorý by reagoval na to, ako veľmi to pomôže udržateľnosti. Tento faktor je fixne nastavený a nereaguje na vonkajšie podmienky. Ako keď v Česku zaviedli navyšovanie dôchodkového veku bez brzdy, donekonečna. Potom to je potrebné neustále nastavovať parametre a to vnáša do systému nestabilitu. Jednoducho takýmito nechytrými automatmi vnášate do systému nevyhnutnú potrebu politického zásahu.
V súčasnosti sa pre vysokú infláciu diskutuje aj o zmene výpočtu valorizácie. Reflektuje súčasné debaty aj návrh zákona?
Valorizácia dôchodkov zvyšuje penzie tým, ktorým sme ich už priznali, podľa dôchodcovskej inflácie. Funguje to tak, že vezmem priemernú ročnú infláciu od januára do júna. V júli to vieme, Sociálna poisťovňa dopočíta, koľko komu pridá, koľko to bude stáť z rozpočtu a rezort financií to vie spočítať, na jeseň dať na vládu rozpočet, potom to prejde cez parlament a od januára sa vyplácajú valorizované dôchodky. No keď inflácia vyletí počas roka, ako sa to udialo minulú jeseň, nestihne sa to zohľadniť. Preto valorizácia nezareaguje dostatočne rýchlo a je nutné počkať, kým to dobehne budúcoročná valorizácia.
Dôchodcovia sa sťažujú, že je vysoká inflácia a chcú viac peňazí hneď teraz, nie o rok.
Na to by som sa vás spýtal otázku. Vám zamestnávateľ automaticky zdvihol plat len preto, že je inflácia? Tu je základný rozdiel. Dôchodcovia nemusia kričať na uliciach, pretože majú istotu toho, že sa im vždy minimálne o infláciu dôchodky zdvihnú. My pracujúci sme ale ticho, a pritom takýto automatický valorizačný mechanizmus nemáme. Inflácia postihla všetkých rovnako. Aj dôchodcov, aj pracujúcich, aj nezamestnaných, aj rodičov, ktorí sa sami starajú o deti. Dôchodcovia majú istotu, že hoci dodatočne, štát im vždy zdvihne dôchodky minimálne o infláciu. Zamestnanci nemajú žiadny mechanizmus. Buď si to vydobyjete u šéfa, alebo nie. Preto je nutné hľadať solidaritu obojsmerne, najmä s tými, ktorí nemajú istotu dôchodku a ich príjem im nestačí na dôstojný život a napríklad aj starostlivosť o deti.
Ale dôchodcovia nemajú na výber. Sú zraniteľnejšia skupina ako ľudia, čo si vedia na seba zarobiť.
Pozor pri používaní termínu zraniteľná skupina a dôchodcovia. Čísla hovoria jasne. Ohrozené chudobou sú najmä mladé rodiny s dvomi a viac deťmi. Tiež sú to rodičia samoživitelia a jednočlenné domácnosti dôchodcov. Tiež vieme, že až 40 percent dôchodcov pracuje. Keď dáte ľuďom možnosť a vytvoríte im dobré podmienky, budú pracovať. Nemôže mi nikto tvrdiť, že iba vek určuje to, či človek môže, alebo nemôže pracovať, a len vek určuje, kto je a kto nie je zraniteľná skupina. Máme aj 30-ročných ľudí, ktorí nemôžu pracovať napríklad pre zdravotné postihnutie. Preto zdôrazňujem, že vek nie je jediný objektívny faktor na neschopnosť vykonávania práce a označkovanie zraniteľnou skupinou. Ale uznávam, že vek a hlavne zákony dávajú subjektívne právo povedať „ja už pracovať nebudem”. Dôchodkový vek je teda ten parameter, ktorý hovorí, že môžete povedať, že už nebudete pracovať a budete poberať dôchodok. Pri určovaní zraniteľných skupín by sme tak nemali hovoriť, že je to vek. Je to najmä zdravotný stav, ktorý má väčší vplyv na schopnosť vykonávať prácu. Tiež je to objektívna schopnosť venovať čas práci. Mamičky, ktoré by rady pracovali, ale nemajú kde dať svoje malé deti, by tiež mohli niečo o tom hovoriť. Množstvo ľudí objektívne by chcelo pracovať, ale nemôžu. A nemôžu si zároveň ani povedať, že už nebudú pracovať a budú poberať dôchodok. Jednoducho na to nemajú nárok.
A mení niečo vládou schválená reforma na výpočte valorizácie?
V novele zákona o sociálnom poistení, ktorá prešla cez vládu, sa o zmene valorizačného mechanizmu nič nehovorí. Ale asi sa o tom budeme musieť baviť, aby sme zvýšili citlivosť valorizačného mechanizmu na zmenu inflácie.
Ako by sa mohli valorizovať penzie lepšie?
Nemuseli by sme každoročne valorizovať od 1. januára, ale napríklad od 1. apríla. To umožní, aby sme do valorizácie zahrnuli rast cien za celý minulý rok, vo februári máme dáta za infláciu, pripravíme prepočet, v marci urobíme prepočty penzií a od apríla sa môžu vyplácať dôchodcom valorizované dôchodky. Toto by nebolo až také náročné zrealizovať. Stačí upraviť informačný systém. Na rozdiel od takého rodičovského bonusu, ktorý, aby bol spravený dobre, by chcel mimoriadne veľa práce a bude vyžadovať zásadné zmeny v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, keďže je tam viacero vstupov tak od poberateľov, ako aj prispievateľov do systému.