ANALÝZA: Čo sa stane, ak Putin zastaví plyn a ropu? Vypočítali, ktorú krajinu to zasiahne najviac

V prípade úplného embarga na dovoz ruských dodávok ropy či plynu do krajín Európskej únie by Slovensko patrilo medzi ekonomicky vôbec najviac zasiahnuté krajiny.

05.04.2022 10:51
Rusko, Ukrajina, Putin Foto: ,
debata (170)

Embargo na ruské energetické nosiče by slovenskú ekonomiku pripravilo o zhruba 2,5 percenta jej celkového ekonomického výkonu. Pre českú ekonomiku by to znamenalo pokles o zhruba jedno percento. „Kompletné odpojenie od ruských energií by každého dospelého Čecha stálo priemerne 7600 korún (312 eur, pozn red.),“ upozorňuje český ekonóm Lukáš Kovanda zo spoločnosti Trinity bank.

Najhoršie by na tom bola podľa analýzy Litva, ktorá by mohla stratiť až vyše päť percent výkonu ekonomiky. Vyplýva to zo záverov štúdie Rady pre ekonomické analýzy pri francúzskej vláde, ktorá bola zverejnená.

Pre EÚ ako celok je podľa analytikov štúdie vplyv embarga len mierny a možno ho absorbovať. Aj keď v jednotlivých krajinách existuje široká paleta ekonomických škôd. Preto je podľa nich potrebná solidarita.

Richard Sulík Čítajte viac Putin zastaví plyn do leta, tvrdí analytik Hirman. Ako je Slovensko pripravené? Tankery sú na ceste, tvrdí SPP

Vplyv na Francúzsko by bol mierny, s poklesom ekonomiky v rozsahu 0,15 až 0,3 percenta. V prípade Nemecka je negatívny vplyv na výkon ekonomiky na úrovni približne 0,3 percenta až tri percentá v najpesimistic­kejších scenároch. Celkovo je však podľa analytikov štúdie vplyv na nemeckú ekonomiku mierny a možno ho absorbovať. To isté platí pre EÚ ako celok, aj keď v jednotlivých krajinách existuje široká paleta ekonomických škôd. Pre niektoré krajiny EÚ sú dôsledky oveľa väčšie: Litva, Bulharsko, Slovensko, Fínsko alebo Česká republika môžu zaznamenať pokles ekonomiky o 1 až 5 percent.

Ako ďalej Kovanda vysvetľuje, tak relatívne zvládnuteľný vplyv embarga na jednotlivé európske ekonomiky vysvetľujú autori štúdie tým, že by podniky a firmy – a celá ekonomika – boli schopné dokonca už v pomerne krátkom období nahradiť existujúce zdroje energií inými. Dokázali by tiež náležite prispôsobiť svoju výrobu, či už medziproduktov alebo finálnu produkciu.

Autori vychádzajú z historických skúseností, ktoré sprevádzali veľmi silné ekonomické šoky. Spomínajú napríklad nehodu japonskej jadrovej elektrárne Fukušima alebo prvotné prepuknutie pandémie covidu pred dvoma rokmi v Číne. Firmy a celá ekonomika sú podľa autorov štúdie schopné sa pomerne rýchlo prispôsobiť a minimalizovať tak vplyv takéhoto ekonomického šoku.

Autori štúdie na záver dodávajú, že ak by sa aj EÚ rozhodla pre embargo na ruské energetické dodávky, tak bude potrebná európska solidarita s krajinami, ktoré by najviac utrpeli týmto rozhodnutím.

170 debata chyba
Viac na túto tému: #plyn #vojna na Ukrajine #dodávky