V súčasnosti prežívame obrovské zdražovanie. Národná banka Slovenska (NBS) predpovedá, že v budúcom roku dosiahne rast cien 10 až 14 percent. Ľudia to už pociťujú aj na svojich peňaženkách. Aké kroky chystá vláda, aby ľuďom pomohla zmierniť tento stav?
Pred mesiacom sme prišli s unikátnym riešením. Podarilo sa nám zmraziť ceny elektriny až do decembra 2024. Závidia nám to domácnosti po celej Európe. To je vybavené. Ideme tiež posunúť 13. dôchodky, náš návrh je, že budú vyplatené všetkým, 1,4 miliónu dôchodcov, už pred letom, nie až na Vianoce. Okrem toho ale prídeme aj s pomocou pre tých najzraniteľnejších, teda rodiny s deťmi.
V čom bude toto opatrenie spočívať?
Keby som to prezradil, koaliční kolegovia mi povedia, že to sa nepatrí. Budem držať „bobríka mlčanlivosti“. Ale poviem to jednoducho: nenecháme v štichu ľudí, ktorí si nevedia pomôcť sami a ktorí sú najviac vystavení riziku chudoby. Ideme podľa európskych štatistík, čo vychádza najmä na rodiny s deťmi.
Koľko ich bude? NBS hovorí, že na Slovensku je rizikom chudoby ohrozených približne 615-tisíc osôb.
Keď sme zmrazili cenu elektriny, bola to pomoc pre všetky rodiny v hodnote jednej miliardy eur. Tým cielime na všetky domácnosti, keďže si nemyslím, že na Slovensku je veľa takých, ktoré nemajú doma elektrinu. Potom sme pomohli dôchodcom posunutím 13. dôchodku o pol roka skôr. Tým cielime na všetkých dôchodcov, ktorých je skoro 1,5 milióna. A teraz sa ideme sústrediť na ďalšie dve podskupiny. Jednou sú ľudia v hmotnej núdzi, nízko zarábajúci ľudia, druhou je veľká skupina rodín s deťmi, ktoré sú v Európe najviac ohrozené chudobou. Čím viac detí v rodine, tým menej rodičia zarábajú a tým viac ich ohrozuje chudoba. Na nich cielime pomocou aj návrhom daňovej revolúcie. Touto cestou pôjdeme.
Ekonómovia sa málokedy na niečom zhodnú, no panuje celkom výrazná zhoda na tom, že pomáhať treba najslabším. Často sa navrhuje forma špeciálnych šekov. Pôjdete touto cestou?
Vy chcete zisťovať podrobnosti, však?
Presne tak. Dali by ste im napríklad 200, 300 eur na ruku?
Toto mi je sympatické, je to vašou úlohou. Mojou úlohou je ale udržiavať mier a pokoj v rámci koalície. Kým nebudú dohodnuté parametre pomoci a kým nebude vyjasnené, odkiaľ to zaplatíme, dovtedy viac neprezradím.
Koľko to bude stáť? Bude to drahé?
Určite to nebude menej ako 100 miliónov eur.
To je dosť málo, nie?
Tým, že tie peniaze patria všetkým ľuďom na Slovensku, akákoľvek suma pôjde na pomoc, ja ako minister financií sa nebudem tváriť, že sme to niekde v pivnici vytlačili, ale sú to peniaze, ktoré ľudia potom zaplatia na daniach, odvodoch, pokutách, poplatkoch. Alebo si zoberieme pôžičku a naše deti a vnúčatá to budú splácať. Preto sme opatrní, obozretní, otáčame každé jedno euro aj štyrikrát. Na druhej strane, pri takejto neočakávanej kríze, cenovej, inflačnej, musíme podať pomoc tým, ktorí si sami pomôcť nemôžu, nedokážu.
Čítajte viac Prídu dva roky, aké si Slovensko nepamätá. Ostal už len zlý a ešte horší scenár, predpovedá Kažimír
Kritizujú vás za to, že viac ste míňali na lotériu, plošné testovanie, očkovacie bonusy pre dôchodcov.
Závidíte mzdy zdravotníkom, ktorí sa obetovali a dôchodcom, že sme im prispeli peniazmi?
Nie, len upozorňujeme, že to bolo dovedna viac peňazí.
Na testovanie to bolo tak 35 miliónov, zaočkovaným dôchodcom sme dali 250 miliónov. To je zle? Stále nás kritizujete, či dáme peniaze, alebo nedáme.
A ste spokojný s hodnotou za tie peniaze? Motivovali ste tým dosť ľudí očkovať sa?
Štyristotisíc dôchodcov sa očkovalo navyše, oproti odhadu agentúry Focus v októbri. Keby sa vďaka tej prémii neočkovali, mali by sme tu plné kolabujúce nemocnice a neužívali by sme si takú slobodu, ako máme. Zároveň sme takto seniorom, ako jednej z najzraniteľnejších skupín, finančne pomohli aj v súvislosti s rastúcou infláciou.
A kedy sa verejnosť dozvie detaily o novej pomoci?
V prvej polovici apríla.
Čiže do dvoch týždňov bude veľká tlačovka?
Tak nejako. Možno skôr, možno neskôr.
Stíhate to pred Veľkou nocou?
Neviem, kedy je Veľká noc.
O dva týždne, 14. až 18. apríla.
To už? Nestíham sledovať. Ja že aj o tom dátume rozhodujem.
Nedáte to hádam cez sviatok v nedeľu, ako keď ste oznamovali prvú tlačovku s prvou časťou daňovo-odvodovej reformy v prvej polovici novembra.
Ale veď to bola veľká udalosť, to si zaslúžilo špeciálny dátum. A bolo „narváno“.
Foto: Robert Huttner
Vráťme sa k téme. Zastropovali ste ceny elektriny pre domácnosti na dva nasledujúce roky. Extrémne však zdražel aj zemný plyn, domácnosti možno čaká 50– až 60-percentný nárast ceny od januára. S tým nič nespravíte?
Čo sa týka zemného plynu, ako aj tepla, cenový šok bude na budúci rok obrovský. Regulátor Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanovuje cenu domácnostiam na budúci rok zo súčasných burzových cien, ktoré sú výrazne, výrazne vyššie, ako platíme dnes. Preto áno, chystáme sa na ten silný nápor na peňaženky domácností a plánujeme riešenia, aby sme im pomohli a nenechali ich v štichu.
Čítajte viac Expert na dôchodky Šebo: Reforma penzií je na stole, prichádzajú zásadné zmeny, aké sú to?
Ako to chcete riešiť? Komunikujete so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP) či s dodávateľmi energií? Bude to podobná dohoda ako so Slovenskými elektrárňami?
To nemáme ako urobiť. Bohužiaľ, plyn si na Slovensku neťažíme, na rozdiel od elektriny, ktorú si vyrobíme v našej „atómke“. Naša cena plynu závisí od toho, ako sa vyspí Putin a na koho zas zaútočí. Pri plyne nevieme garantovať nízke ceny na tri roky, nižšie ako trhové. Trh určí cenu, no my ju budeme určite kompenzovať domácnostiam, aby také vysoké ceny samy neplatili.
Nepovedali ste ako.
Nepovedal. ÚRSO určí cenu podľa trhu. Oni nemôžu zregulovať cenu pre domácnosti podľa ľubovôle, že bude výhodnejšia ako na trhu. Plynárom z SPP tiež nemôžem zakázať zisk. Tým pádom to budú musieť byť nejaké subvencie, teda pomoc tým, ktorí plynom kúria, aby sa s tým dokázali vyrovnať. Slovenské domácnosti ešte v tomto roku šok nezažijú a do budúceho, keď ten nárast bude extrémny, je dosť času, aby sme sa ako vláda pripravili pomôcť.
Debatujete, hľadáte riešenia, ale ešte neviete, ako konkrétne pomôžete s účtami za plyn?
Určite vieme, že pomáhať budeme musieť. Elektrinu máme vybavenú, plyn ešte nie. Ale určite to nenecháme tak, aby komplet celý nárast cien padol na domácnosti a museli to ťahať zo svojich rozpočtov. Vedel by som povedať aj viac, ale času je dosť a musia byť najskôr dohody v koalícii a v tom, odkiaľ to zaplatíme.
Šéf hospodárskeho výboru a poslanec Peter Kremský (OĽaNO) sa viackrát verejne sťažoval, že treba energie riešiť akútnejšie. Je to váš spolustraník, ako na to reagujete?
Petra beriem ako šéfa hospodárskeho výboru, ktorý funguje ako svedomie ministerstva hospodárstva. Keď ten rezort zaspáva, nerieši svoju agendu, tak on sa ozýva, zvoláva mimoriadne výbory a podobne. Tak ako teraz. My by sme za tejto situácie mali každý druhý deň vidieť ministra hospodárstva na návšteve v krajine, ktorá ťaží plyn, ropu a dohaduje nové kontrakty. Aj ostatní európski ministri hospodárstva dennodenne zjednávajú kontrakty pre svoju krajinu, snažia sa pripraviť na najhoršie. Verím, že aj ministerstvo hospodárstva niečo robí.
Čiže Sulík má ísť podľa vás do Kataru, Dubaja a povedať, dovezte nám tankery skvapalneného plynu?
O tom je ministerstvo hospodárstva. Má chodiť do týchto krajín, ktoré sú producentmi ropy a plynu, keď vieme, že reálne hrozí, že Putin nám zavrie kohútiky. Potrebujeme plán, aj plán B, zásobu ropy máme na 108 dní, plyn na trochu dlhšie, no nemôžeme byť v riziku, že nás vypnú, v rámci Európy sme na tých palivách z Ruska závislí najviac. A nehľadať to až vtedy, keď budú kohútiky zatvorené.
Na výbore sa sťažujú aj ambulancie či samosprávy zo Združenia miest a obcí. Tvrdia, že potrebujú akútne pomoc so zdražovaním, no všetko sa zastavuje pri rezorte financií. Čo na to hovoríte?
Ja to vidím takto. Máme uznesenie, o ktorom som už hovoril. Ak minister chce peniaze navyše, musí aj navrhnúť, kde ich zohnať. Oni si ale čítajú len prvú časť.
A samosprávy?
My sme sa ich pýtali: Ako ohodnocujú vyššie náklady na energie? Vyčíslili to na 50 až 60 miliónov na tento rok. A podľa poslednej daňovej prognózy ich príjem bude tento rok vyšší o 180 miliónov. Nevidím tak, kde je problém. Veď sú v pluse 120 miliónov.
Čiže nemajú nárok pýtať si viac peňazí?
Všetky dane všetkých zamestnancov a živnostníkov končia v samosprávach ako ich unikátny príjem. A rastú im tak extrémne, že za posledných desať rokov to bolo vyše 100 percent. Hoci ľuďom narástli platy len o 57 percent. Je to disproporcia, lebo dane ľudí rastú rýchlejšie ako ich mzdy.
Zrejme neprejde deň, keď by vašu vládu niekto nekritizoval za to, že slabo bojuje proti zdražovaniu energií a potravín. Raz je to opozícia na čele s Pellegrinim a Ficom alebo dôchodcovia, či dokonca odborári, ktorí chystajú generálny štrajk.
Nesledujem televíziu.
Hovoria o tom, že pomoci je málo, dlho to trvá. Keď konečne s niečím prídete, budete to vedieť ľuďom predať?
Skorumpovaným zlodejom, ako je Fico a Pellegrini, ktorí za 12 rokov rozkradli 30 miliárd eur, sa ľahko kritizuje, že my by sme ľuďom mali rozdávať peniaze. Oni zodpovednosť nemajú. My sme v šiestej kríze. My máme reálnu zodpovednosť za štát a za kopcami na východe blázon zabíja ľudí. Musíme byť preto veľmi zodpovední a obozretní a pripravení, aby sme ako štát neskrachovali a prežili aj vtedy, ak bude ešte horšie. A zároveň pomôžeme, keď bude nevyhnutné. Zodpovednosť káže počkať. Nikto nevie, čo sa stane, či nebudeme potrebovať dve miliardy na pohotovostný dovoz ropy a plynu. Najhoršia smrť je z oplašenia v kritickej situácii. Rozumní ľudia vedia, že ich v štichu nenecháme.
Proti zdražovaniu potravín už nepredstavíte ďalšie opatrenia okrem zastropovania marží obchodníkov pri 13 potravinách?
Príklad z Poľska nám ukázal, že nejaký sociálny inžiniering s nulovou daňou nefunguje, netreba to robiť. Oni znížili DPH, de facto ju na vybrané potraviny zrušili a v obchodoch to vidieť nebolo, ceny ostali rovnaké, ľudia neušetrili, obchody zarobili a štát prišiel o dane. Druhá vec je, že čím viac znížite DPH aj na potraviny, bohatší ľudia, ktorí viac míňajú, by ušetrili viac, chudobnejší, ktorí kupujú lacno, by ušetrili menej. A keď si medzičlánok, obchodník, povie, že ceny nechá rovnaké, akurát tak sa on priživí a necíti to nikto.
Čiže s potravinami už nič nespravíte.
Regulovať ceny potravín? Môžem. Vydajme sa cestou Severnej Kórey či Venezuely, ale potom budeme mať prázdne regály. Máme spojený európsky trh, ak by sme začali regulovať ceny, okamžite to odíde mimo Slovenska, čierny trh, to nie je riešenie. Nemáte čo zásadné vyriešiť, len sa spoliehať na to, že inflácia klesne a bude po probléme. Môže sa stať ale aj to, že cena pšenice vystrelí na trojnásobok a bude ešte väčší, ozajstný problém.
A potom by ste čo robili?
To už by sme museli mať, dúfam, spoločné európske riešenia. Nemôžeme len na Slovensku zaviesť reguláciu, to by nefungovalo, budeme sa musieť dohodnúť na spoločných riešeniach v rámci Európy.