Analytik Drahovský: Nad obchodom spotrebiteľ nikdy nevyhrá. Ceny potravín sa neznížia, ani keď sa skončí vojna

Nákupy u severných alebo južných susedov Slovenska sa oplatia. Treba však vedieť, čo kde nakupovať, hovorí Ľubomír Drahovský, analytik trhu a obchodu.

06.04.2022 11:03
drahovsky Foto:
Ľubomír Drahovský
debata (13)

Evidujete nárast Slovákov cestujúcich do susedných krajín s cieľom nakúpiť si potraviny lacnejšie?

Cezhraničné nákupy sú už tradíciou. Najmä pre Slovákov žijúcich v blízkosti pomerne dlhých hraníc s Poľskom a Maďarskom. Neovplyvní to ani rozdiel v DPH, rozdiel v kurzoch mien, ktoré z času na čas podporujú respektíve utlmujú nakupovanie. Príkladom je tankovanie v Poľsku. Trochu to utlmilo cezhraničné nákupy do Poľska. To isté aj ťažký nákup pohonných látok v Maďarsku. Čo znamenalo, že ľudia, ktorí cestovali na cezhraničné nákupy, to kombinovali s plnou nádržou plus s plnými bandaskami vo svojom aute a získavali výhodu nákupu.

Na druhej strane treba povedať, že vzhľadom na to, že cezhraničné nákupy už dlho trvajú, si ľudia zvykli na ich sortiment. Najmä južná časť Slovenska, ktorá je zvyknutá na maďarskú produkciu prevažne potravín a rada chodí nakupovať, nie en na trhy, ale aj do potravinárskych sietí. V Poľsku je to iným spôsobom. U nich dominujú na cezhraničných nákupoch najmä trhy, ktoré sú v blízkosti do 30 kilometrov od hraníc. Ľudia nechodia so záujmom len o potraviny, ale aj kvôli nepotravinárskemu tovaru, od oblečenia, obuvi až po nábytok a podobne.

konstiakmin Čítajte viac Obchodník Konštiak: Za olej nám ponúkli neuveriteľnú cenu. Ak Slovák vidí niečo lacnejšie, tak si to kúpi

Kurz, ktorý sa pohybuje vo výške jedného eura približne za 380 forintov, len podnecuje záujem ľudí, aby chodili nakupovať. Pretože u nás je deväťpercentná inflácia, ktorá je historicky najvyššia za posledných 17 rokov, a to deformuje záujem ľudí, aby nakupovali sortiment na Slovensku. Snažia sa v týchto situáciách vyťažiť z domáceho rozpočtu maximum.

Pomáha nákup potravín v susedných krajinách Slovenska aj cestovnému ruchu?

Prakticky tu nejde o cestovný ruch. Cezhraničné nákupy sú jeden až dvojdňová záležitosť. Teda prísť nakúpiť a vrátiť sa nazad na územie Slovenska. Čiže nedá sa hovoriť ani o víkendovom cestovnom ruchu, pretože štruktúra ľudí, ktorí chodia realizovať cezhraničné nakupovanie, nechodí do Maďarska a Poľska za účelom rekreačného pobytu. Ak, tak chodia v kombinácii dennej, dvojdennej turistiky najmä v Poľsku. Aj v Maďarsku je to denná až dvojdenná turistika, kde využívajú Slováci termálne bazény a s tým spájajú nákupy.

Čiže Slovákom sa opláca chodiť nakupovať za hranice.

Do Poľska sa oplatí viac chodiť za potravinami, ale aj kvôli mnohému nepotravinárskemu tovaru, ktorý sa ponúka na trhoch, pretože sa tam dá zjednávať cena. V Maďarsku sa oplatí chodiť kupovať tým ľuďom, ktorí sú zvyknutí na produkciu mäsa, mäsových výrobkov ako sú salámy, klobásy. Na trhoch sú zvyknutí na sušené hríby, med a podobne.

Vyrovnajú sa poľské výrobky kvalitou slovenským?

Záleží na tom, ktorý sortiment. Povedzme pri mliekarenských výrobkoch si dovolím povedať, že v Poľsku a v Maďarsku sú kvalitnejšie ako u nás.

A čo také poľské mäso?

Neviem posúdiť, ale zato majú väčšiu ponuku a širší sortiment. V Maďarsku používajú na mäso iné spracovanie. Dávajú papriku do klobás a sú zaúdené. Mnoho ľudí je však zvyknutých na slovenský sortiment, tak ako sa vyrába na Slovensku.

potraviny Čítajte viac Hitparáda zdražovania. Aké potraviny išli za rok najviac hore a koľko na ne treba odpracovať? (+ tabuľka)

A čo také Rakúsko? Z Bratislavy často chodievali na nákupy práve do Rakúska. Prečo?

Ľudia v okolí Bratislavy chodia nakupovať do Rakúska z jednoduchého argumentu. Potravinárske tovary sú vo veľkom percentuálnom obsadení kvalitnejšie ako slovenské. V tomto prípade sú ochotní aj priplatiť si v cenách, pretože sú zvyknutí na daný kvalitnejší sortiment.

Čo hovoríte na zníženie marže DPH vybraným 13 potravinám?

Treba to brať ako populistické riešenie od ministerstva, pretože, keď si uvedomím, že sa dala fixná cena na 13 druhov sortimentu potravín a v každých väčších potravinách, ale aj v maloobchode je desaťtisíc položiek, tak to nerobí žiadnu rozhodujúcu vec.

Myslíte si, že je to dobrý nápad zastropovanie marže?

Svojím spôsobom je to reklama, že štát robí niečo pre obyvateľstvo. Keď si však uvedomíme, že je to promile sortimentu, ktorý sa v potravinách ponúka, tak to vôbec nie je žiadne riešenie. Alebo minimálne riešenie. Podstatné iné by bolo pohnúť s DPH prirážkou globálne v celom sortimente potravín. Čo znamená znížiť DPH jednotne pre všetky druhy potravín, napríklad na úrovni desať percent.

Vy by ste znížili DPH na potraviny?

Celkom určite. Ak štát dokáže dotovať rôzne akcie a rôzne prémie či lotérie, tak v tomto by štát mohol riešiť aj túto vec a pomohol by obyvateľom. Hlavne v tejto situácii, keď nízkopríjmové domácností zo svojho rozpočtu musia vynakladať podstatne viacej na prevádzku domácností.

Pomohlo by, keby v tejto bitke najväčší hráči, ktorými sú potravinové reťazce, šli s cenou dole?

Reťazce sa v konkurenčnom boji vždy snažia upútať spotrebiteľa, že hrá s cenovou politikou. Každý sa snaží mať jeden týždeň v ponuke salámu alebo šunku, maslo alebo veto vo výhodnejšej cene, ako má jeho konkurencia. Po týždni sa však skončí. Tieto hry sú správne a sú súčasťou marketingu a chcú upútať na svoju ponuku sortimentu.

Môže sa očakávať, že sa ceny po vojne na Ukrajine vrátia nazad do pôvodného stavu?

Ceny potravín nemajú šancu klesnúť. Celý potravinársky reťazec je kolos od prvovýroby cez spracovateľa až po maloobchod, a to sa nedá ovplyvniť len na jednej stránke. To by museli byť celé dotácie len do potravinárstva, poľnohospodárskej prvovýroby, spracovateľský priemysel až potom by mohol prísť obchod. Jedna bez druhej nemôže existovať.

Existujú nejaké potraviny, ktorým klesli ceny? Hovorí sa o pive a o živých rybách.

To je znova marketing. Obchod sa snaží ukázať a chce niečo spraviť pre spotrebiteľa. Takto sa na určitý limitovaný čas zníži nejaký sortiment, potom sa zas vráti. Na druhej strane je vždy ponuka a dopyt. To je základom trhového prostredia. Dopyt vzniká vtedy, keď je výhodná ponuka. Nikto ale nemôže robiť, najmä nie obchod v podnikaní, sám zo seba charitatívnu organizáciu. Nad obchodom spotrebiteľ nikdy nevyhrá. Dobrý pocit však, že som dobre a lacno nakúpil, je pre mnoho ľudí veľmi príjemný.

Ktoré druhy potravín najviac zdražejú počas vojny?

Všetko, čo je zo segmentu obilia, to bude prvé. Pretože tá situácia, ktorá je na Ukrajine a v Rusku, silne ovplyvní ich export na trhy, a to bude vážna vec.

O koľko podľa vás zdražejú?

Nedovolím si odhadnúť.

Ľubomír Drahovský

Analytik trhu a obchodu. Počas svojho života sa zaoberal analýzami obchodu, spoločného stravovania a cestovného ruchu.V roku 1990 začal pôsobiť ako riaditeľ Výskumného a vývojového ústavu obchodu Terno. Zaoberá sa už viac ako dve desaťročia hodnoteniami vývoja maloobchodu a veľkoobchodu na Slovensku.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #Maďarsko #Česko #Slovensko #DPH #poľko
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy