Zvrat po vyše dekáde
Reálna mzda je rozdiel medzi nominálnym platom a rastom cien. Ak zamestnancom v januári stúpla v priemere nominálna mzda o 8,8 percenta a inflácia bola na úrovni 7,7 percenta, tak sa zvýši ich reálny príjem o 1,1 percenta. Nebudú mať tak vyššie platy len na papieri, ale stúpa aj ich priemerná reálna mzda. Takáto situácia bola posledných vyše desať rokov na Slovensku bežná. V súčasnosti však nastáva zvrat. Tým, že sa očakáva ďalší rast inflácie, tak rast platov jej prestane stačiť.
Už pri miernejšom vojnovom scenári sa reálna mzda v tomto roku prepadne podľa NBS o 0,7 percenta. Pri eskalácii konfliktu dokonca hrozí pokles až o 1,1 percenta. V budúcom roku bude tento trend pokračovať a reálne mzdy pri miernom vojnovom scenári poklesnú o 0,5 percenta. Pri horšom scenári vojny hrozí prepad až o 2,8 percenta. Tento, ako aj budúci rok to teda pre ľudí bude znamenať, že si za svoj plat budú môcť dovoliť kúpiť menej. Dobrou správou je, že v roku 2024 by podľa prognózy mali mzdy opäť rásť rýchlejšie ako inflácia.
Infláciu potiahnu nahor drahé energie
Už v súčasnosti pociťujeme v peňaženkách rastúce ceny energií či pohonných hmôt. Ani rast cien poľnohospodárskych výrobkov sa nie a nie utíšiť, čo sa premieta do cien potravín. Na čele cenového rebríčka sa nachádzajú viaceré druhy zeleniny. Najvýraznejší medziročný rast zaznamenal petržlen či uhorky, ktoré zdraželi o zhruba 50 percent. Okrem zeleniny sa medzi potravinami s najvyšším cenovým rastom umiestnili rastlinné oleje, múka a pečivo a taktiež aj mliečne výrobky. Rastlinný olej bol vo februári medziročne drahší až o tretinu. „Za klasické biele rohlíky dnes zaplatíme o takmer 30 % viac ako vlani a pšeničná múka je drahšia o štvrtinu. Chlieb nás vychádza približne o 14 % viac ako pred rokom,“ vypočítala analytička Jana Glasová z 365. bank.
Ak hovoríme o potravinách, ten je spojený s nárastom cien energií cez ceny hnojív. Aj slovenský výrobca hnojív Duslo Šaľa už musel pre vysoké ceny plynu viackrát obmedziť výrobu. Aktéri vojny okrem toho patria medzi hlavných exportérov napríklad pšenice. To vytvára tlak na ceny základných komodít a neskôr aj na iné potraviny.
Inflácia by mala zostať podľa NBS v tomto roku tesne pod ôsmimi percentami. V ďalšom roku očakáva jej zrýchlenie v intervale približne 10 až 14 percent. Jej výška bude záležať tiež od intenzity prebiehajúceho konfliktu. Infláciu v budúcom roku budú tvoriť predovšetkým energetické komodity a potraviny, ktoré sú ovplyvnené vojenskou agresiou. Autori štúdie však zdôrazňujú, že vyššie globálne ceny energetických či poľnohospodárskych komodít sa nepriamo premietnu aj do ostatných cien v ekonomike. Preto očakávajú, že aj v rámci čistej inflácie a potravín budú ceny rásť pomerne dynamicky.
Nehovoriac o energetických komoditách, ktoré zažívajú na burzách spanilú jazdu. V priebehu jedného roka išla cena plynu dramaticky nahor. „Ak ceny plynu rýchlo neklesnú z mnohonásobne vyšších úrovní oproti začiatku minulého roka, budúci rok budú naše účty výrazne drahšie aj oproti tomuto roku,“ upozorňuje NBS vo svojej jarnej prognóze.
Na základe trhových cien plynu predpokladá, že pri absencii kompenzačných opatrení by sa mohli regulované ceny energií zvýšiť o 40 až 60 percent. O všetkom však ešte rozhodne regulátor. K spomaleniu by malo dôjsť podľa nej v roku 2024 a inflácia by sa mohla nachádzať v intervale dvoch až štyroch percent.