V pondelok prišli s pesimistickejším scenárom. Podľa neho ceny v tomto roku porastú až štyrikrát viac ako celkové hospodárstvo. V praxi to pre bežných ľudí znamená, že platy nebudú stíhať za rýchlo rastúcimi účtami za drahšie energie, potraviny a všetkými výdavkami.
Ťahúňom cien sú energie
Vojnový útok na Ukrajinu podľa analytikov vyvolal najprudšiu reakciu na finančných trhoch od vypuknutia koronakrízy na jar 2020. Narušil sa export do Ruska, Bieloruska a na Ukrajinu, rovnako negatívne na ekonomiku pôsobia aj sankcie. To brzdí dodávateľské reťazce, výrobu, zisky domácich firiem, a tak aj rozpočty domácností. Ekonomický rast Slovenska preto podľa IFP dosiahne v tomto roku len 2,1 percenta.
Problémom je, že ceny rastú omnoho rýchlejšie. Vo februári dosiahlo zdražovanie na Slovensku podľa Štatistického úradu na 9 percent. Najvýraznejšie ho ťahali ceny potravín, ktoré sú oproti vlaňajšku drahšie o 9,8 percenta. „Ceny budú počas celého roka 2022 s veľkou pravdepodobnosťou rásť naďalej rýchlo,” myslí si Branislav Karmažin z Národnej banky Slovenska (NBS).
Čítajte viac Prichádza uťahovanie opaskov. Pre vojnu sa ľuďom prvýkrát prepadnú platy
Ďalšou kritickou položkou sú energie. „Čo sa týka inflácie, absolútnou alfou a omegou sú ceny energií. Pokiaľ nie sme schopní, čo ani nie sme, korigovať svetové ceny komodít, ako sú ropa alebo plyn, inflácia tu bude a môžeme sa nanajvýš snažiť stlmiť dopady na rizikové časti obyvateľstva," vyhlásil riaditeľ IFP Juraj Valachy. Tvrdí, že nie je v rukách žiadnej vlády, aby vedela ceny energií ovplyvniť do takej miery, aby ich vôbec necítili obyvatelia ani firmy.
Ministerskí analytici z IFP aj preto v novej prognóze odhadli, že spotrebiteľské ceny v tomto roku porastú priemerne o 8,5 percenta. V budúcom roku by sa zdražovanie malo spomaliť na 6,5 percenta. Ak však vojna bude eskalovať, v hre je tento rok inflácia až 9,3 percenta a celý budúci rok dokonca 10 percent.
VIDEO: Kvôli vojne na Ukrajine porastie naša ekonomika z pôvodných 3 percent, iba o 2,1 percenta.
Čítajte viac Inflácia, deflácia, stagflácia. Aký je rozdiel medzi rastom, zdražovaním a kedy nastávajú problémy?
Prognózy o vývoji našej ekonomiky sú pritom mesiac čo mesiac kritickejšie. Ešte koncom minulého roka zástupcovia NBS očakávali, že v roku 2022 by mal rast slovenského hospodárstva v dôsledku oživenia po pandémii podľa ich prepočtov dosiahnuť 5,8 percenta. O necelé dva mesiace neskôr, tesne pred vypuknutím vojny, však už Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predpokladala na tento rok ekonomický rast len 3,5 percenta. Aj makroprognóza IFP z 10. februára hovorila ešte o raste o 3,5 percenta.
Mesiac po tom, čo Rusko začalo vojnu, sa odhady prepadli o 0,9 percenta nižšie.
Riziko stagflácie odvrátia eurofondy
Mnohí ekonómovia pre túto situáciu hovoria už aj o riziku stagflácie, teda zdražovania v čase veľmi nízkeho rastu. „Vyhrotenie násilia vo svetovej ekonomike zhorší stagflačný tlak,” upozorňujú v komentári Financial Times. Na to, aby u nás stagflácia prepukla, podľa Martina Hudcovského z Ekonomickej univerzity v Bratislave chýba už len tretí prvok: vysoká miera nezamestnanosti. „Aktuálne prognózy o vývoji slovenskej ekonomiky naozaj spĺňajú túto definíciu," hovorí ekonóm.
Analytici z IFP sú v tomto zatiaľ optimistickejší. „Hovoriť dnes, že nás najbližšie dva roky čaká nulový rast pri 10-percentnej inflácii, je ešte predčasné," tvrdí Valachy. Viac ráz však tiež zdôraznil, že robiť vážnejšie predikcie ohľadom vývoja európskej aj slovenskej ekonomiky je momentálne veľmi predčasné, keďže situácia sa mení zo dňa na deň.
Čítajte viac Zbohom plyn od Putina. Komisia ukázala, ako sa zbaviť závislosti od Kremľa
Na rozdiel od iných krajín únie Slovensko podľa Valachyho od stagflácie zachránia eurofondy. „Našou špecialitou je totiž dočerpávanie na konci obdobia a zhodou okolností nám vyšlo, že to je rok 2023, vtedy sa nám tak skumulujú do pozitívneho impulzu pre ekonomiku," tvrdí Valachy a dodáva: „Bez eurofondov by bol výhľad na rok 2023 určite pesimistickejší."
Klimek sa v tejto súvislosti vyjadril, že rezort financií registruje aj to, že Európska únia si uvedomuje drastické zvýšenie cien energií aj ich dopad na prerozdeľovanie bohatstva alebo pridanej hodnoty v sektoroch európskej ekonomiky, ako aj aktivity na strane Európskej komisie, kde sa snažia prísť s návrhmi, ktoré by optimalizovali situáciu.
O konkrétnych krokoch, ktoré podnikne rezort financií, však hovoriť nechcel. „Ešte je predčasné hovoriť, ako presne budú vyzerať finálne opatrenia. V každom prípade časť návrhov už dnes registrujeme,” dodal Klimek.
Čítajte viac Mikloš: Fico je užitočný idiot Kremľa a vlastizradca. Ukrajine treba pomôcť, ako sa dá
Komisia napríklad členským krajinám zavádza povinnosť do 1. novembra 2022 zabezpečiť minimálnu úroveň skladovania plynu na 80 percent kapacity zásobníkov, od roku 2023 to má byť 90 percent. Navyše pripravuje vytvorenie pracovnej skupiny pre spoločné nákupy plynu na úrovni EÚ.
Ďalším nástrojom je uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci pre firmy, podľa ktorej firmy v Európskej únii, ktoré zasiahli sankcie uvalené na Rusko, môžu získať štátnu podporu až do výšky 400-tisíc eur a kompenzáciu nákladov na energie do výšky 30 percent.