Vláda nemá čarovný prútik
Predseda OZ KOVO Emil Machyna v pondelok pripomenul, že problém nemajú len dôchodcovia. Podľa jeho slov je kategorickým problémom, že kvalita života na Slovensku v porovnaní so zvyškom únie sa prepadá a ľudia si môžu dovoliť čoraz menej, hoci pracujú a zarábajú. „Človek, ktorý chodí na osem a viac hodín denne do práce, by nemal byť chudobný," vyhlásil. Vláda by podľa neho mala tento trend zvrátiť a rázne pristúpiť k sociálnejšej redistribúcii bohatstva. „Nech si ministri skúsia žiť jeden mesiac zo 450 eur mesačne. Túto sumu mnohí vedia minúť za jeden večer v reštaurácii,” nešetril kritikou Machyna.
Analytik Martin Vlachynský z INESS pripomína, že vláda nemá čarovný prútik, ktorým vyčaruje viac elektriny, ropy alebo čohokoľvek iného. „Do aktuálnej situácie zároveň vstupuje s obrovským deficitom v čase, keď finančné trhy môžu byť veľmi nervózne v požičiavaní európskym štátom, obzvlášť tým štátom, kam to majú ruské rakety ‚na skok‘,” hovorí. Vlachynský zdôrazňuje, že akékoľvek opatrenia musia byť účelné a cielené len na najviac zasiahnuté skupiny obyvateľstva.
Daňový bonus sa nepozdáva sociálno-ekonomickému analytikovi a zakladateľovi občianskeho združenia Pracujúca chudoba Jánovi Koščovi. „Toto je úplne mimo. Najväčšie problémy s výdavkami v oblastí bývania a pri platbách za energie majú jednorodičovské domácnosti. A rodičia z týchto domácnosti buď nepracujú vôbec, práve z dôvodu starostlivosti o deti, alebo, ak pracujú, tak na skrátené úväzky a za také nízke mzdy, že neplatia žiadne dane,” tvrdí Košč. Zavedenie takéhoto daňového bonusu by podľa neho pomohlo úplným rodinám s nízkymi príjmami, ale zásadne by odignorovalo veľké množstvo rodín, ktoré sú v hmotnej núdzi, alebo majú také nízke príjmy, že neplatia dane.
Martin Hudcovský z Ekonomickej univerzity v Bratislave si myslí, že takáto výplata jednorazovej dávky pre nízkopríjmové domácnosti zaťaží štátny rozpočet. „Nevnímal by som to však negatívne. Štát by sa mal snažiť pomôcť v takýchto výnimočných udalostiach zachovať životnú úroveň svojho obyvateľstva. Aj ekonómia nám hovorí, že v časoch recesie či nepredvídateľných okolností je akceptovateľné podporovať ekonomiku aj za cenu dosahovania deficitu,” vysvetľuje ekonóm.
Čo však môže podľa neho zamrzieť je, že v časoch, keď sa ekonomike darilo, sa nielenže nevytvárali prebytky rozpočtu, ale neboli sme schopní ani dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Dnes si teda na takéto opatrenie musíme ako štát požičať.