Expert na rodovú rovnosť: Ženy majú aj 6 rokov po pôrode o polovicu nižšie platy

Príjmy matiek z práce po narodení prvého dieťaťa klesajú takmer na nulu a o šesť rokov neskôr sú nižšie o 55 % v porovnaní s úrovňou, ktorú by dosiahli, ak by sa rozhodli deti nemať, hovorí Andrej Kuruc, analytik a výskumník pre oblasť rodovej rovnosti z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

, 07.03.2022 15:54
Andrej Kuruc Foto:
Andrej Kuruc
debata (2)

Ako sa vyvíja nerovné odmeňovanie žien a mužov na Slovensku, je to dnes lepšie, ako pred 20 rokmi?

Rodový mzdový rozdiel sa po rapídnom poklese v 1970 a 1980-tych rokoch, začal vyrovnávať len mierne v 1990– tych rokoch a zostal stabilný od roku 2000. Týka sa to aj Slovenska, kde za posledných 10 rokov sa rodový mzdový rozdiel veľmi nezmenil a osciluje medzi 18 a 21%. Je to výsledkom najmä pretrvávajúcich rodových stereotypov v našej spoločnosti ako napríklad, že ženy sa majú starať o domácnosť a deti, sú emocionálne a nemajú technické zručnosti a muži sú nezávislí a silní, racionálni a logicky mysliaci. Tieto presvedčenia vplývajú na posudzovanie žien a mužov na pracovisku alebo v iných oblastiach a poškodzujú ich v prípade, že ich nespĺňajú. Práve kvôli rodovej socializácii bývajú obvykle ženy na Slovensku tie, ktoré majú na pleciach hlavnú starostlivosť o deti a rodinu.

Akú úlohu v platových nerovnostiach zohráva tzv. neplatená práca v domácnosti?

Väčšina príjmových skupín odráža sankciu pre ženy, ktoré žijú s blízkymi závislými osobami, ktoré potrebujú starostlivosť. K rozdielom teda výrazne prispievajú nerovnosti v zodpovednosti za chod domácnosti a rodinu. Čo sa týka efektu neplatenej práce na mzdy, sú tiež zistenia, že neplatená práca v domácnosti má negatívny dopad na mzdy žien aj vďaka redukcii naakumulovaných zručností pre trh práce. Nie je to len kvôli počtu hodín, ktoré ženy strávia neplatenou prácou v domácnosti, pričom táto obmedzuje čas, ktorý by mohli ženy využiť na platenú prácu, ale tiež kvôli časovému rozvrhu a neflexibilite počas dňa.

Ako je na tom Slovensko v porovnaní so zvyškom Európy?

Priemer EÚ v roku 2019 bol 14,1 %, pričom Slovensko bolo šieste od konca medzi krajinami EÚ vrátane Švajčiarska. Horšie na tom je Estónsko (21,7%), ktoré je na chvoste rebríčka, pred ním sa umiestnili krajiny ako Litva (21,2), Rakúsko (19,9%), Nemecko (19,2%) a Česká republika (18,9%).

Rozdiely v platoch vo V4
Rozdiely v platoch
+1Rozdiely v platoch
žena, robotníčka, práca, podnikanie, notebook Čítajte viac Slovenské ženy zarábajú o štvrtinu menej ako muži

Ktoré sektory ekonomiky pociťujú najväčšie rozdiely a ktoré najmenšie?

Najvyšší rodový mzdový rozdiel bol v odvetví finančných a poisťovacích služieb (31,4%) a informácií a komunikácií (27,7%), pričom ide o sektory, kde stereotypne dominujú muži a zároveň sú na manažérskych pozíciách veľké rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami. Vysoké rozdiely nájdeme tiež v sektore priemyslu 25,4%, kde ten rozdiel v zastúpení mužov a žien nie je až tak veľký, ale muži viac pracujú v lepšie platených odboroch ako automobilový priemysel, a ženy v menej platených odboroch ako napríklad textilný priemysel.

Z hľadiska tried zamestnaní sú najväčšie rozdiely v hrubých mesačných mzdách medzi zákonodarcami/ky­ňami a riadiacimi pracovníkmi/čkami, a to až 24,6%, čo je spôsobené už vyššie spomenutým vyšším zastúpením mužov na riadiacich pozíciách a vyšším oceňovaním ich manažérskych zručností. Najmenšie rozdiely sú v sektore verejnej a štátnej správy a na administratívnych pozíciách, kde sa väčšinou postupuje podľa tabuľkových platov, ktoré sa nelíšia na základe pohlavia/rodu.

Sú na tom inak odvetvia, kde dominujú ženy?

Prekvapivý je aj vysoký rodový mzdový rozdiel v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, a to až 26,4%. To znamená, že aj v sektore, kde dominujú ženy, a ktorý bol počas pandémie COVID-19 v prvej línii, zarábajú ženy v porovnaní s mužmi menej. Akoby aj tu bola práca mužov viac cenená a od žien, stereotypne zodpovedných za starostlivosť a opatrovanie, sa viac menej očakáva, že ju budú robiť aj za nižšie mzdy. Zamestnanosť žien je teda koncentrovaná do určitých odvetví a profesií, pričom tieto odvetvia sú nižšie odmeňované ako napr. učiteľské profesie (zastúpenie 80%), pomáhajúce profesie v sociálnej práci, v zdravotníctve (zastúpenie 85%), nižšie administratívne pomocné práce. Slovenský trh práce patrí k najsegregova­nejším v rámci EÚ.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #platy #diskriminácia #MDŽ #Medzinárodný deň žien
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy