Pokračovanie článku: Dostanú, hocikoľko si vypýtajú. Bytov je málo, o cene sa vyjednáva aj na mieste

Výpomoc od rodičov a známych

Ľudia hľadajúci nové bývanie to majú sťažené nielen vinou vysokých cien. V súčasnosti nedostanú už ani hypotéku do výšky 100-percentnej hodnoty nehnuteľnosti. Tým pádom musia mať viac nasporené. Alebo niekoho požiadať, aby bol ich spoludlžníkom. Presne takéto prípady v súčasnosti evidujú aj slovenské banky. „Môžeme potvrdiť, že sa s takýmito prípadmi v kontexte rýchleho rastu cien nehnuteľností stretávame častejšie a naším odporúčaním je určite nejsť pri financovaní bývania na hranicu svojich finančných možností,“ tvrdí hovorkyňa ČSOB banky Anna Jamborová.

Objem úverov však nepoľavuje, práve naopak, narastá. V Tatra banke výpomoc v podobe založenia rodičovskej nehnuteľnosti vidia len vo výnimočných prípadoch. „Mladí ľudia volia skôr cestu financovania a zakladania nehnuteľnosti, ktorú kupujú,“ hovorí Simona Miklošovičová z Tatra banky. V Unicredit Bank sledujú, ako si ľudia namiesto trojročných fixácií volia desaťročné. „Kým v krátkodobej minulosti ľudia žiadali predovšetkým trojročnú fixáciu, dnes to je 10-ročná fixácia. Z dlhodobého hľadiska to znamená istotu nemennosti splátok,“ vysvetľuje jej hovorkyňa Zuzana Ďuďáková.

Ďuďáková hovorí, že mladí ľudia v nehnuteľnostiach vidia hmatateľnú investíciu, túžia po vlastnom bývaní a na tento cieľ sú z veľkej väčšiny pripravení využiť výpomoc od rodiny v podobe založenia nehnuteľnosti alebo využitia rodinných finančných prostriedkov. „Sotva sa zastabilizujú v prvom zamestnaní a príjem im to dovoľuje, chcú si zabezpečiť prvé bývanie cez hypotekárny úver. Pri dofinancovaní kúpy bytu sa mladí spoliehajú aj na výpomoc rodinných príslušníkov,“ dodáva hovorkyňa.

Z mesta na vidiek

Žiaľ, súčasná situácia mnohých mladých ľudí a tých, ktorí žiadajú o úver ako jednotlivci, vyháňa hľadať nové bývania mimo krajských miest. Platí to tiež o záujemcoch, ktorí nemajú našetrené alebo im nemá kto z príbuzných a rodiny požičať. Jednoducho musia zľaviť zo svojich požiadaviek.

„Riešením je aj byt či menší dom mimo mesta v satelitných dedinách so železničným napojením. Prípadne stojí za to zvážiť presťahovanie do oblasti, kde je cenová úroveň výrazne nižšia ako v mestách či v ich bezprostrednom okolí,“ dodáva Búlik. Vybrať si bývanie na vidieku či v tzv. satelite pri väčšom krajskom meste pomohla aj pandémia.

„Sme svedkami toho, ako covidová situácia umocnila záujem ľudí o život na vidieku,“ hovorí ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák. Veľa firiem bolo nútených poslať počas pandémie svojich zamestnancov pracovať z domu. Následne si aj ich šéfovia uvedomili, že pracovať z domu môže byť výhodné. Ak môže mladý človek pracovať z domu, často je preňho potom výhodnejšie kúpiť si väčší dom so záhradou za cenu dvojizbového bytu v meste.

Ešte pred desiatimi rokmi mala Dunajská Lužná pri Bratislave necelých 4 500 obyvateľov. Dnes ich má vyše 7 400, čo je nárast o približne 66 percent. Susedná Rovinka za poslednú dekádu narástla z približne 2 200 obyvateľov na takmer 5-tisíc. Bernolákovo vystúpalo z 5,5 na vyše 8,6-tisíca obyvateľov.

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Viac na túto tému: #bývanie #byty #ceny bytov