Lacné peniaze zachránili štáty v kríze
Európska centrálna banka zohrala dôležitú úlohu v tom, ako štáty dokázali zvládnuť ekonomické dôsledky pandémie. Hneď na začiatku krízy prijala razantné opatrenia. Zlacnila peniaze a začala nakupovať štátne dlhopisy krajín eurozóny. Vďaka tomu ostal po celú dobu stabilný finančný sektor a domácnosti či firmy sa dostali k lacným úverom. Záchranný program ECB zjednodušene znamenal napumpovanie nových peňazí do ekonomiky.
Dostali tiež možnosť odložiť si splátky, vďaka čomu sa mnohým toto náročné obdobie podarilo prežiť. „Takisto vďaka opatreniam centrálnych bánk si mohli požičať vlády a potom rozbehnúť cielenú pomoc postihnutým sektorom,“ opisuje vtedajšiu situáciu ekonóm Martin Šuster, ktorý pôsobí v tíme pre plán obnovy. Podľa neho je inflácia len dočasná a budúci rok sa vráti k inflačnému cieľu dve percentá, takže sprísnenie menovej politiky sa nezdá byť až také naliehavé. Poukazuje v tejto súvislosti na Česko, Maďarsko či Poľsko s vlastnou menou, kde v boji s infláciou tiež zdvihli úrokové sadzby. Tieto tri susedné krajiny nemajú euro, mali prísnejšiu menovú politiku a aj tak trpia vysokou infláciou. „To potvrdzuje, že väčšina inflačných tlakov prichádza zo zahraničia a ťažko sa proti tomu dá rýchlo brániť menovou politikou,“ dodáva.
Kľúčová otázka preto je, čo nastane teraz a akú stratégiu si centrálna banka vyberie pri sťahovaní peňazí z trhu. „Príliš rýchle stiahnutie spôsobí recesiu, príliš pomalé rozbehne infláciu do ešte vyšších hodnôt,“ uvádza možnosti Hudcovský. ECB na svojom stretnutí začiatkom februára potvrdila postupné znižovanie masívneho programu nákupu dlhopisov, ktorý využíva ako hlavný nástroj na boj proti kríze a ktorým podporuje ekonomický rast. Zároveň centrálna banka ponechala svoje úrokové sadzby na rekordných minimách. Podľa plánu ECB príde zvyšovanie sadzieb až po tom, čo sa uzatvorí program nákupu dlhopisov.
Ekonómovia sa teda zhodujú, že inflácia je na Slovensko „dovezená“ zo zahraničia. Navyše lacné peniaze mali aj pozitívne efekty počas pandémie. Peter Kažimír je pritom iba jedným členom z Generálnej rady ECB. Okrem neho v nej sedia aj zástupcovia ďalších 18 krajín eurozóny a ôsmich krajín nepatriacich do eurozóny.
Slovenská menová politika sa ovláda z Frankfurtu
Slovensko prijalo euro 1. januára 2009 po tom, čo Európska rada 8. júla 2008 schválila jeho vstup do eurozóny. Slovenskú korunu sme postupne vymenili za spoločnú menu a kompetencie v menovej oblasti sme prenechali Európskej centrálnej banke so sídlom v nemeckom Frankfurte, ktorá rozhoduje aj o tom, koľko peňazí pôjde do obehu. Pred rokmi napríklad Európska centrálna banka spustila záchranný program nakupovania dlhopisov, čím vlastne pumpovala nové peniaze do finančného systému.