Pandémia zvýšila podiel výdavkov na poskytované sociálne transfery na hrubom domácom produkte (HDP) zo zhruba 12 % na 15 % v roku 2020. Po vlaňajšku zrejme dôjde k návratu celkovej úrovne na tie pôvodné spred pandémie nového koronavírusu, k čomu dopomôže aj prognóza prudkého nárastu HDP. Karty však zamieša starnutie obyvateľstva, ktoré výdavky v pomere k HDP v ďalšom období môže zvýšiť aj o polovicu. Najvýznamnejší rast príde v horizonte najbližších 30 rokov. Predpovedajú to odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
So zvyšovaním výdavkov v súvislosti so starnutím môže Slovensko počítať najmä v oblasti dôchodkových dávok, kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) a v sociálnych službách poskytujúcich dlhodobú starostlivosť.
Čítajte viac Rozkrúti sa na Slovensku mzdovo-inflačná špirála? Platy rastú u nás z iných dôvodov, tvrdia experti
Z analýzy RRZ vyplynulo, že štruktúra výdavkov sociálneho systému podľa smerovania pomoci sa v čase mení, pričom najviac ide na pomoc v starobe. „V porovnaní s rokom 1996 smeruje v súčasnosti väčší podiel výdavkov na pomoc v starobe, poklesol podiel výdavkov na pomoc rodinám a deťom,“ porovnali odborníci. So starnutím populácie bude pritom podiel výdavkov smerujúcich na túto pomoc rásť, podľa odhadu až na úroveň 63 % zo všetkých sociálnych transferov v roku 2100. Naopak, pomoc rodinám a deťom klesne do roku 2100 na úroveň necelých deviatich percent.
Rada teda upozorňuje, že starnutie populácie nie je len javom budúcnosti, ale už aj súčasnej doby. V základnom scenári počítajú analytici s nárastom výdavkov na sociálne transfery v dlhodobom horizonte až na úroveň 20 % HDP.
Na základe analýzy RRZ zhrnula, že pre dlhodobo udržateľné hospodárenie Slovenska je dôležité hľadať odpovede na otázky o tom, aké sú trendy v poskytovaní úrovne sociálneho štandardu, či existujú strednodobé riziká skokových zásahov do úrovne dávok, alebo či sa mení štruktúra sociálneho štandardu a miera podpory jednotlivých skupín domácností. Takisto je podľa odborníkov potrebné dbať na to, či je fiškálna udržateľnosť dosahovaná na úkor výrazných zmien v poskytovaných službách sociálneho štátu a ako vplýva veľkosť a štruktúra sociálneho štandardu na ekonomický rast.