Ako sa ľudia vyrovnávajú s pandémiou? Mnoho ľudí predsa len prišlo o prácu či o príjmy.
Veľa odborníkov zastáva názor, že ľudia akoby prežili traumu, ktorú prirovnávajú k traume z vojny alebo k tomu, čo zažívajú vojaci napríklad po návrate z Afganistanu. Ľudia prešli podobnými traumami v rámci pandémie. Kladú si rôzne otázky, či chcú ostať v zamestnaní a čo je zmyslom ich života. V podstate sa často nechcú vrátiť do rovnakého kolobehu.
Ľudia prešli podobnými traumami v rámci pandémie. Kladú si rôzne otázky, či chcú ostať v zamestnaní a čo je zmyslom ich života. V podstate sa často nechcú vrátiť do rovnakého kolobehu.
Veľa ľudí dáva zbohom svojej práci. Myslíte si, že pandémia pomohla k tomu, aby prehodnotili svoj život?
Určite áno. Prirovnávam to k technickej revolúcii. Žijeme v revolučnom období, kde sa všetko mení. V minulosti by sme si nevedeli ani predstaviť, že by sme pracovali 24 hodín denne sedem dní v týždni na home officee, a dnes je to už štandard. Mnoho firiem sa ani neplánuje vrátiť do bývalého režimu. Myslím si, že žijeme v revolučnom čase a niektoré veci sa musia zmeniť. Ľudia si uvedomujú, že každá kríza prináša aj nové hodnoty.
Žijeme v revolučnom období, kde sa všetko mení. V minulosti by sme si nevedeli ani predstaviť, že by sme pracovali 24 hodín denne sedem dní v týždni na home officee, a dnes je to už štandard.
Možno aj preto firmy cítia nedostatok pracovníkov. Aký veľký je nedostatok pracovnej sily?
V roku 2020 sa prepúšťalo, tak mnoho ľudí odišlo do predčasného dôchodku. Chýbajú však aj mladí ľudia a vnímame výpadok jednej generácie. Hovorí sa o výpadku až 400-tisíc ľudí do roku 2044. Čiže títo ľudia budú chýbať a chýbajú na tom trhu práce. Mnoho mladých ľudí odchádza do zahraničia študovať a zostávajú tam v práci. Je to kombinácia. Do jedného bodu príde demografická kríza, obyvateľstvo starne. Ďalšia vec je aj tá, že tým, že sa pracuje z domu, je jedno, či budú pracovať pre slovenskú firmu, alebo budú pracovať pre zahraničnú, a to za iné podmienky. Stáva sa to aj napríklad v Bratislave, tým že sú drahé nájmy a ceny bývania, si mladí ľudia nevedia nájsť ubytovanie. Preto sa radšej vracajú do pôvodného bydliska a pracujú odtiaľ.
Pandémia teda akcelerovala všetky trendy na pracovnom trhu. O čom to svedčí, že musela prísť až takáto pandémia, aby si ľudia uvedomili, že potrebujú zmeniť svoj pracovný život?
Ľudia nemajú radi zmeny. Celkovo ľudia idú v zotrvačnosti. Až keď ich takáto veľká udalosť nejakým spôsobom vykoľají z bežného života, vtedy im príde, čo je vlastne dôležité. Zoberme si, že mnoho ľudí stratilo svojich blízkych. Či už starších, mladších, alebo v blízkom okolí nejakých priateľov. Či chceme, či nechceme, pandémia v každej rodine v podstate asi zobrala niekoho blízkeho.
Ľudia nemajú radi zmeny. Celkovo ľudia idú v zotrvačnosti. Až keď ich takáto veľká udalosť nejakým spôsobom vykoľají z bežného života, vtedy im príde, čo je vlastne dôležité.
Predtým sme sa vôbec nerozprávali o smrti a táto téma bola nejakým spôsobom tabuizovaná. Práve sa otvorila aj táto rovina a začali sme sa o tom viac rozprávať. To pre ľudí znamená, že si začali uvedomovať niektoré veci v živote.
Stretli ste sa v praxi s tým, že aj firmy začali trošku ináč premýšľať? Napríklad či už tak netlačia na výkon a skôr si uvedomujú potrebu toho, aby sa zamestnanci mali dobre a mali dobrú psychickú pohodu. Začali to viac reflektovať?
Záleží na firme. Sú také, ktoré si to, samozrejme, neuvedomujú, a tie budú zamestnancov strácať. Môžu urobiť čokoľvek, ale to, že sa nesprávajú férovo, dostatočne alebo empaticky k zamestnancom, tak sa im to dostane do mena, čo znamená, že im tam nikto nebude chcieť prísť pracovať a budú odtiaľ ľudia odchádzať.
Čítajte viac Milióny na vyššie platy v tomto roku. Reťazce na Slovensku bojujú o zamestnancov
Víťazi teda budú tie spoločnosti, ktoré robia na pracoviskách zmeny a budú sa správať k zamestnancom viac ako k ľudskej bytosti a nie ako k anonymnej pracovnej jednotke?
Robili sme aj mnoho prieskumov v rámci HR a spýtali sme sa aj ľudí. Čo sa neobjavovalo v našich odpovediach, bolo duševné zdravie. Teraz v podstate 47 percent mladých ľudí sa začalo zaoberať počas pandémie svojím duševným zdravím.
Čo si pod tým máme predstaviť?
Je to o tom, ako zostať v pohode, ako pracovať so stresom. Začalo sa oveľa viac hovoriť o meditáciách, o tom, aké je dôležité v podstate pracovať so svojou mysľou. Začali sa objavovať otázky, ako sa rozprávať napríklad o smrti. Ako to zvládať, čo to znamená. Vo východných kultúrach to bolo absolútne normálne, ale na Západe tieto témy boli viac tabuizované.
Ako zareagovali firmy na tieto nové požiadavky zamestnancov?
Niektoré firmy v Bratislave začali mať vlastných psychológov pre mladých ľudí. Ľudom zostali deti doma, manžel s manželkou začali byť 24 hodín sedem dní v týždni spolu. Narušilo im to nejakým spôsobom to fungovanie. Buď ich to zblížilo, alebo ich to rozdelilo. Ak mal niekto doma dve, tri deti a všetky boli na on-line výučbe, tak aj firma musela mať pochopenie, že mamičky a oteckovia budú mať o niečo menší výkon.