Pandémia je už zrejme na ústupe. V akom štádiu sa dnes nachádza trh práce?
Omikron aj podľa rôznych špecialistov môže byť poslednou vlnou v tejto pandémii. Mnohé krajiny už uvoľňujú všetky opatrenia, aby sme sa vrátili do normálu. V Profesii sme minulý týždeň napríklad vyhlasovali anketu Najatraktívnejší zamestnávateľ. Boli sme v hybridnom pracovnom móde a už sme sa chceli stretnúť osobne s klientmi. Chceme sa vrátiť do normálu a myslím si, že sa s tým potrebujeme naučiť aj žiť bez toho, aby sme mali strach.
V roku 2019 nám niektoré sektory klesli. Keď si porovnáme rok 2018, tak bol historicky najlepší v počte pracovných ponúk. Rok 2019 bol takzvaný stagnačný. Keď sa pozrieme na automobilový priemysel alebo strojárstvo, tie začali klesať nielen o pár percent, ale klesali cez 30 percent. My sme už tušili, že nejaká kríza príde, ale vôbec sme netušili, že príde práve “malý” vírus. Začalo sa to marcom 2020, keď počet pracovných pozícií začal rapídne klesať. Klesal až do mája či júna. Potom sa začal mierne spamätávať a počty pracovných pozícií začali počas leta rásť.
Pandémia zasiahla trh práce, nezamestnanosť vzrástla, no v roku 2021 firmy zverejnili rekordný počet pracovných ponúk. Prečo?
Potom prišla druhá kríza, ktorú poznamenali mnohé opatrenia. Už to však nebolo také rapídne, že by sa zatvárali mnohé fabriky. Videli sme, že začína rásť hlavne automobilový priemysel a výroba. Tam už nepadali všetky sektory, ale videli sme, že niektoré odvetvia, naopak, začali rásť. Neskôr, samozrejme, ustúpili mnohé opatrenia a prišiel veľký boom, pretože firmy potrebovali ľudí do celého segmentu. Celá ekonomika začala ožívať. V roku 2021 sme mali o 100-tisíc pracovných pozícií viac ako to bolo v roku 2020.
Teraz máme začiatok februára a za január sme mali historicky najviac pracovných pozícií v rámci jedného mesiaca, kde sme prekročili hranicu 30-tisíc pracovných pozícií za mesiac. Čo je najväčšie číslo za posledných 25 rokov.
Je cítiť už aj nárast nových žiadostí o zamestnanie?
V januári nám výrazne narástol počet žiadostí v porovnaní s koncom minulého roka. Čo je pochopiteľné, že ľudia nechcú riešiť veci minulý rok a nechávajú si všetko na budúci. Dávajú si akoby nové plány, ciele. Január je dokonca všeobecne mesiacom, keď mávame viac uchádzačov. Je to spojené aj s tým, že si ľudia dávajú novoročné predsavzatia, ktoré sa často viažu aj na zmenu práce.
Čítajte viac Platové pomery na Slovensku: Koľko zarába vrchná desatina a ako je to s ostatnými?
Prečo tak rekordne narástli ponuky na voľné pracovné miesta? Naučili sme sa žiť už aj v minulom roku s pandémiou?
Určite na to mala vplyv pandémia. Výroba sa načas zastavila, prestalo sa cestovať, spotreba v mnohých veciach klesla. Ľudia nemíňali na výlety, dovolenky, pretože necestovali. Nemíňali na oblečenie, prestali sa obliekať a začali sa stravovať doma. Čím sa im tiež znížili náklady. Čiže tá spotreba veľmi klesla a zrazu aj celá ekonomika. Napríklad zaznamenala aj nedostatok čipov. Následne firmy začali ináč uvažovať a prispôsobili sa podmienkam. Rok 2020 bol rokom, keď sme sa učili žiť s pandémiou. Tým pádom sa trh začal tvoriť inak a veci sa museli zmeniť.
Ako sú na tom záujemcovia o prácu, ktorí sú starší, teda majú 50 a viac rokov? Aký dosah mala na nich pandémia?
Paušalizovať sa to nedá. Osamelosť pociťujú skôr mladí ľudia do 24 rokov. Európska únia robila v roku 2020 prieskum, ako sa cítia ľudia. Chýba im socializácia, nemajú možnosť stretávať sa na diskotékach, na koncertoch. Mnohé veci sa im zavreli. Vysokoškoláci prišli do školy a nepoznajú svojich spolužiakov. Stredoškoláci sú viac-menej dva roky na on-line. Majú pocit, že sa nič nenaučili, že sa nerozvíjajú. Sú len na sociálnych sieťach alebo hrajú nejaké hry. To im len prehlbuje pocit osamelosti.
Skôr ten starší človek po päťdesiatke je oveľa zrelší a vie pracovať aj s osamelosťou. Väčšinou má aj svoju rodinu. Je už stabilizovaný, vie čo ho baví, vie pracovať so svojím stresom. Nepotrebuje možno chodiť na diskotéky, ale preferuje prechádzky a podobne. Nemá pocit, že stráca život a preteká mu pomedzi prsty.
Keď mladí sú dva roky na on-line, stratia aj rôzne návyky. Ráno v pyžame sedia na prednáške, vyučovaní. Čo je oveľa nebezpečnejšie z hľadiska budúcnosti a z hľadiska trhu práce ako čokoľvek iné.
Akceleruje pandémia prísun zahraničných pracovníkov? Už teraz je to problém a zamestnávateľské zväzy kričia, že legislatívu treba zjednodušiť.
Či chceme, či nechceme, na niektoré miesta nevieme nájsť ľudí na Slovensku. Ak má ekonomika napredovať, potrebujeme zahraničnú pracovnú výpomoc. Či už aj kvôli demografickej krivke. Ďalšia veľmi dôležitá vec je urobiť na Slovensku také prostredie, kde sa budú chcieť mladí ľudia vrátiť napríklad zo zahraničného štúdia naspäť domov. Táto otázka tu bola, je aj bude a pandémia s ňou nijako nepohne. Otázkou je skôr ako dnešní vládni predstavitelia zvládnu pandémiu a či sa tu oplatí pracovať alebo nepracovať. Máme jedno z najvyšších odvodových zaťažení v rámci V4. Pomaly 50 percent zo svojho platu dávame štátu. Takže aj keď zarobím nejaké peniaze, polovičku nám štát zoberie. To všetko sú veci, ktoré ovplyvňujú aj to, či sem vôbec budú chcieť prísť tí zahraniční pracovníci. Nie sme až takí atraktívni z pohľadu trhu práce.