Na Facebooku ho sleduje vyše stotisíc ľudí. Profesor Hričovský oslavuje 90 rokov, je viac než ovocinárska legenda

Jeden z najznámejších Slovákov profesor Ivan Hričovský, vynikajúci ovocinár, propagátor krásnej záhrady a zdravého spôsobu života oslávil deväťdesiatku. Ak politici majú vyhranený tábor fanúšikov a ľudí spravidla rozdeľujú, Ivan Hričovský slovenskú spoločnosť už niekoľko desaťročí spája.

, 23.01.2022 22:30
jablkove hodovanie, jablko, dobre jablka, sad Foto:
Jeden z najznámejších slovenských ovocinárov Ivan Hričovský.
debata (12)

V kvitnúcej a rodiacej záhrade ochutnávajúc plody vlastnej práce sa všetci cítime dobre. To rád zdôrazňuje Hričovský, muž, zásluhou ktorého priľnuli státisíce obyvateľov krajiny k ušľachtilému zveľaďovaniu pôdy – okolo domu, v záhradkárskych osadách, ale aj v sadoch – kedysi najmä družstiev a dnes generácie zapálených farmárov-ovocinárov. Preto sa Ivan Hričovský za života stal legendou.

Bezmála jedno storočie, ktoré Hričovský nie prosto prežil, ale významne ho svojou prácou ovplyvnil, je kapitolou dejín, ktorú sme všetci nejakým spôsobom na vlastnej koži skúsili. Pred 90 rokmi, keď sa Hričovský narodil v dedinke Horný Hričov neďaleko Žiliny, bola väčšina národa naozaj zemitá a hlboko vrastená do pôdy. Práve s touto našou národnou črtou, ktorá v nás v nejakej miere stále prežíva, dokázal Hričovský skvele pracovať.

predseda SAMO martin krajcovic Čítajte viac Zástupca reťazcov Krajčovič: Okolité štáty pomáhajú viac producentom potravín, preto žiadajú dvihnúť ceny

Pochádzal z päťdetnej rodiny, hlava ktorej milovala záhradu a usilovne v nej pracovala spolu s dorastajúcimi deťmi. Tak sa rodila a rodí láska k zemi, ktorá pomáhala uživiť rodinu a dnes navodzovať zodpovedný vzťah k pôde. Neuvedomujeme si, ako rýchle nám ubúda. Vari všetci sme mali podobných prarodičov ako bol Hričovského otec.

Nebola náhoda, že po maturite si gymnazista Ivan vybral štúdium na brnianskej Vysokej škole poľnohospodárskej, dnes Mendelovej univerzite. Mimochodom slávnemu absolventovi udelila titul Doktor honoris causa. V tom ocenení je obsiahnutý obrovský vplyv Hričovského na rozumné, srdečné, empatické správanie spoločnosti ku krajine.

Muž s bystrým úsudkom

V čase, keď víťazí konzumný spôsob života, Hričovský nabáda ľudí, aby (sme) nemrhali čas brázdením po obchodných centrách, ale pobudli viac v záhradách. Práca v nej ozdravuje – fyzicky aj duševne. Zveľaďujeme seba aj priestor a možno inšpirujeme susedov, aby nás napodobnili.

Jaroslav Karahutapng Čítajte viac Predseda agro výboru Karahuta: Štát nemôže byť pasívny pozorovateľ zdražovania, predložíme zníženú DPH na potraviny

Od Ivana Hričovského som o generáciu mladší, ale stretal som sa s ním od detstva. On aj môj otec budovali povojnové slovenské šľachtenie. Jeho meno sa často doma spomínalo. Netrpezlivo som čakal na chvíľu, keď ho po prvý raz uvidím. Zbadal som prísneho muža s kaderou hustých čiernych vlasov a ostro rezanou tvárou. Vyžarovala z nej rozhodnosť, prísnosť, cieľavedomosť, zaujal bystrosťou a úsudkom.

Tie vlastnosti sú ozdobou každého manažéra, práve tak ako schopnosť prakticky riešiť problémy firmy či vedeckej ustanovizne. Než sa stal Hričovský na 12 rokov riaditeľom Výskumného ústavu ovocných a okrasných drevín v Bojniciach, dobre sa osvedčil v praxi.

V Okoličnom, ktoré je dnes súčasťou Liptovského Mikuláša, viedol plantáž drobného ovocia. Na 50 hektároch tu pestovali jahody, maliny, egreše, ríbezle, slivky, trochu jablone. Bolo to pred vyše 60 rokmi. Nielen táto, ale aj mnohé iné ovocné plantáže, ktoré boli súčasťou v čase socializmu budovaných ovocinárskych štátnych majetkov, sa stratili v divokom transformačnom ča­se.

Žiaľ, nevedeli sme tieto oázy ovocia rozumným spôsobom adaptovať, prispôsobiť novým časom. Dnes Slovensku ich ovocie chýba a len veľmi pomaly sa obnovuje a v bolestiach a často aj neplodných diskusiách rodí produktívne ovocinárstvo.

Hričovský sa usiluje premeniť Slovensko na veľkú rodiacu záhradu po celý život. Nemusel byť vždy správne pochopený, ale aj keď bol donútený ustúpiť, znovu sa vracal k hlavnej myšlienke ako postaviť ovocinárstvo na nohy.

Zasaď strom a dobre ho orež

V roku veľkých spoločenských zmien prichádza na nitriansku VŠP – dnes Slovenskú poľnohospodársku univerzitu a spolu s rovesníkmi Húskom a Vreštiakom kladie základy modernej Fakulty krajinného inžinierstva a záhradníctva. Naostatok na Slovensku vzniká náprotivok legendárnej moravskej Lednice, slovenské centrum výchovy nadanej mládeže, ktorá vníma krajinu nielen v hospodárskych, ale aj estetických súradniciach.

To už sa lámu dve storočia aj tisícročia. Z množstva mladých inžinierov, čo prešli Hričovského školou, v ktorej teória sa vždy merala praktickými schopnosťami, najmä zručnosťou narábať nožnicami a nožom, sa objavuje niekoľko výnimočných talentov. Patrí medzi nich Jozef Vozár z Dunajskej Lužnej, ktorý ukázal, ako vyzerá ovocinársky podnik akceptujúci na jednej strane supertechnológie, a na strane druhej zmeny, ktorými prešla spoločnosť.

Vozár založil v Dunajskej Lužnej na začiatku oberačiek jabĺk pozoruhodný festival. Úspešný Hričovského žiak až do prerušenia festivalu pandémiou korony naň vždy pozýval svojho profesora. Pred stovkami divákov, napospol šlo o rodičov s deťmi, či starých rodičov s vnukmi, rečnil čulý sivovlasý muž. Obracal sa k ním spomienkou na ovocinára z čias antického Ríma Columelu. Riman aj jeho nasledovník Hričovský pripomínali súčasníkom, jednu z podmienok ľudskej existencie: Kto zasadí strom, prosí ho, aby rodil, kto ho polieva, pomáha mu, ale kto ho správne reže, prikazuje mu, aby rodil.

Hričovský utkvel v pamäti nepochybne aj zásluhou rôznych televíznych programov ako majster rezu. Roky predtým, než sa stal tvárou slovenského záhradkárskeho receptára, napísal množstvo kníh, kde vysvetľoval ako stromy pestovať, teda správne rezať. Lenže lepšie jeden raz uvidieť, ako sto razy počuť či čítať. Niet nad praktickú ukážku. Hričovský ich urobil nie že stovky, ale tisícky na rôznych podujatiach. Stál pri zrode celoslovenských súťaží v reze viniča a ovocných drevín, ako i súťaže O najkrajšie jablko na Slovensku aj pri založení Ovocinárskej únie SR v roku 1991.

Nerozdeľuje, ale zjednocuje

Po celý život bol rozkročený nad malo- aj veľkovýrobným ovocinárstvom, v tom je tento muž jedinečný a príkladom pre slovenskú agrárnu politiku, ktorá stále nevie nájsť spôsob ako budovať mosty spolupráce medzi dvoma celkom prirodzenými spôsobmi rozvoja poľnohospodárstva na Slovensku. Hričovského rešpektujú malí aj veľkí ovocinári. Pre drobnopestovateľov bol a zostal autoritou ako dlhoročný, dnes čestný predseda Slovenského zväzu záhradkárov, ale najmä ako univerzálny poradca. Keď si ľudia nevedia rady, listujú v Hričovského kalendári ovocinára, kde nájdu presný postup čo v ktorom týždni v záhrade robiť. Na záhradkárske hlavolamy odpovedal aj čitateľom Pravdy.

Záhradkárske Slovensko spoznalo Hričovského tvár a hlas prostredníctvom rozhlasu, televíznych relácii. Tento muž kráča napriek úctyhodnému veku s dobou, je aktívny na sociálnych sieťach. Vyše 123 tisíc ľudí „lajklo“ jeho fanúšikovskú stránku a ďalších vyše 131 tisíc ľudí ho sleduje.

Čo nám odkazuje Ivan Hričovský? Priatelia, využite každú piaď pôdy na to, aby vám – nám priniesla úrodu a potešenie. Hričovského universum spočíva v tom, že nabáda ľudí k tomu, aby v záhrade, v ktorej dnes začína prevládať relaxačný oddychový aspekt, pamätali aj na praktický úžitok. Malý Ivan mal šesť rokov, keď sa začal starať v otcovej záhrade o prvý úľ včiel.

Naše deti majú až príliš bezstarostné detstvo, vysedávajú pred obrazovkami počítačov, sedia vedľa seba a posielajú si odkazy mobilnými telefónmi. Často sa nudia. Práca v záhrade, nielen rodinnej, ale aj obnovenej školskej, je príležitosťou ako ich viesť k disciplinovanému, usporiadanému životu, ako vlastnými rukami formovať malý kúsok krajiny. Z tisícok záhradných kamienkov sa skladá naša krajina. Hričovský do nej nezabudnuteľne vstúpil.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #ovocinár #Ivan Hričovský
Flowers