V Belgicku má takmer milión ľudí problémy s platením účtov za energiu, ceny cestovín v Taliansku vzrástli o desiatky percent a závratný nárast nákladov na energiu ohrozuje celé spektrum firiem od výrobcov hliníka po cukrovinky.
„Inflácia, prudký nárast cien energií a životné náklady sú pre európskych lídrov prvoradé – majú totiž priamy vplyv na vrecká voličov. V dôsledku toho ide o veľmi závažný politický problém, ktorý lídri musia vyriešiť, alebo sa len musia tváriť, že ho riešia,“ povedal pre spravodajský portál Politico analytik Mujtaba Rahman zo spoločnosti Eurasia Group.
Na Slovensku si minister financií Igor Matovič (OĽaNO) so šéfom rezortu hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) kompenzácie pre firmy či ľudí za drahé energie prehadzujú ako horúci zemiak a tvária sa, akoby sa ich to ani len netýkalo. Na druhej strane množstvo členských krajín už začalo znižovať DPH z energií, rozdávať peňažné šeky či inak kompenzovať enormné ceny za energie či potraviny.
Čítajte viac Vyplatia ľuďom niečo kvôli drahým energiám? Sulík s Matovičom si prehadzujú zodpovednosť
Cenové stropy skôr uškodia
Okolité krajiny už stihli na rastúce ceny zareagovať. Maďarsko bude napríklad už od februára regulovať ceny vybraných šiestich potravín. Ceny cukru, múky, oleja, bravčového stehna, kuracích pŕs a mlieka budú nastavené na úroveň, na ktorej boli v polovici októbra. Náš južný sused tiež stanovil cenový strop pre pohonné hmoty. Horná hranica ceny benzínu a nafty bude 480 forintov (1,33 eura) za liter.
Čítajte viac Firmy už začali zamestnancom prepisovať výplatné pásky. Ktoré zvyšujú mzdy a o koľko?
Cenové stropy sú podľa analytika Mateja Horňaka zo Slovenskej sporiteľne problematické. „Sme toho názoru, že liberalizácia cien vydobytá v 90. rokoch má svoje opodstatnenie, a preto by sme k plošným zásahom do cenotvorby nepristupovali,“ tvrdí pre denník Pravda. Podľa neho má vláda v súčasnosti také nástroje, ktorými môže podať pomocnú ruku tým, ktorí sú dosahom tohto vývoja najviac vystavení – napríklad prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi či iných sociálnych dávok.
Čítajte viac Cenové stropy na zdražujúce potraviny? Následky budú horšie, ako inflácia, tvrdia analytici
Proti tvrdým cenovým reguláciám štátu je aj analytička 365.bank Jana Glasová. Podľa nej tak stanovovanie cenových stropov pre niektoré výrobky či potraviny nie je správnym riešením súčasnej situácie. „Ceny potravín v našich obchodoch totiž rastú v dôsledku rastúcich cien agrokomodít, ropy a energií vo svete,“ vysvetľuje pre denník Pravda.
Čítajte viac Viceguvernér NBS Ódor: Dôchodkový systém? Ide o miliardy eur, pre mňa je to katastrofa
Dodáva, že sa to nezastaví tým, že vláda stanoví nejaké cenové stropy pre potraviny. Glasová by sa vybrala cestou znižovania DPH zo základných potravín, z energií či benzínu. „Zníženie DPH by mohlo byť len dočasného charakteru, ako to zavádzajú napríklad v Poľsku, a po zmiernení inflácie by sa DPH mohla opäť zvýšiť na pôvodnú úroveň,“ dodáva.
Poľsko sa snaží zmierniť dosahy na spotrebiteľov znížením daní alebo finančnými príspevkami. Od februára tam bude pre základné potraviny platiť nulová DPH, hoci len dočasne. Okrem toho poľská vláda počíta aj so znížením sadzieb daní z pohonných hmôt z 23 na 8 percent, čo by malo zlacniť ceny motorových palív v prepočte o 15 centov na liter. Pre rastúce ceny energií skresali DPH z plynu z 23 na 8 percent a z elektriny z 23 na 5 percent. Domácnosti dostanú tiež finančnú podporu vo forme platieb, ktoré budú závisieť od príjmu.