Skoro každý býva vo vlastnom
Otázkou je, či spomenuté ukazovatele poskytujú reálny obraz o stave Slovenska, alebo ide o skreslenú pravdu. Oslovení analytici sa totiž v názoroch rozchádzajú. Jedným z dôvodov rovnosti v rozdelení majetku na Slovensku je skutočnosť, že domácnosti v porovnaní so zahraničím vo väčšej miere bývajú vo vlastnom. „Vysoká miera vlastnenia svojho bývania a s ňou spojená relatívna rovnosť v rozdelení majetku je na jednej strane pozitívum v zmysle, že domácnosti majú istý vankúš a sú odolnejšie voči ekonomickým výkyvom,“ vysvetľuje pre Pravdu ekonóm Tomáš Hellebrandt, ktorý sa venoval výskumu príjmových nerovností vo vyspelých ekonomikách i vo svetovom meradle. Dnes pôsobí v Útvare hodnoty za peniaze.
Na druhej strane podľa Hellebrandta vysoká miera vlastníctva a s ním spojená nízka rozvinutosť nájomného bývania vplývajú negatívne na priestorovú mobilitu práce. To robí pracovný trh menej efektívnym. Inak povedané, ľudia s vlastným bývaním majú väčší problém sa sťahovať častokrát aj za lepšou prácou mimo svojej adresy bydliska.
Ekonóm Martin Hudcovský z Ekonomickej univerzity hovorí, že tým, že na Slovensku nie je dlhá tradícia investovania, ľudia radšej za peniaze kupovali strechu nad hlavou. Poukazuje na to, že celý náš región je poznačený krátkym časovým obdobím na investovanie, keď ešte 30 rokov dozadu boli jediným nástrojom investovania a zveľaďovania majetku vkladné knižky. „S tým súvisí aj nízka finančná a investičná gramotnosť obyvateľov, s ktorou súvisí aj averzia na riziko pri investovaní,“ tvrdí pre Pravdu.
Pretože to vnímajú, že nekupujú len „obyčajný papier“, ale reálny produkt, teda dom alebo byt. Táto stratégia podľa Hudcovského nie je zlá, ale historicky tempo rastu nehnuteľností neporážalo tempo rastu akcií na finančných trhoch. „Aj keď sa to v súčasnosti mení k lepšiemu, ešte donedávna domácnosti svoj majetok neinvestovali na finančných trhoch, ktoré majú potenciál v dlhodobom horizonte v priemere najlepšie zhodnocovať majetok," dodáva ekonóm.
Podľa socio-ekonomického analytika Jána Košča zo združenia Pracujúca chudoba Giniho koeficient neukazuje v prípade Slovenska pravdu. Jednak sú podľa neho z výpočtov vynechané marginalizované skupiny a najbohatší. Zároveň poukazuje tiež na to, že veľká časť príjmov je schovaná v sivej ekonomike. To znamená, že sa na Slovensku často vyplácajú platy na ruku, nepriznávajú vôbec, prípadne príjmy prebiehajú formou korupcie a trestnej činnosti. „Keď sa pozrieme na iné ukazovatele, ktorými sa meria nerovnosť, ako regionálna nerovnosť, rodová nerovnosť alebo problém energetickej chudoby, ktorý sme doteraz ignorovali, tak dostaneme celkom iný obraz, ako nám ukazujú oficiálne čísla Giniho koeficientu,“ vysvetľuje pre Pravdu.
Problémom je aj to, že je reálne ťažké zistiť, kto je na Slovensku milionárom. „Dalo by sa s tým niečo robiť, ale museli by sme na Slovensku znova zaviesť majetkové dane,“ vysvetľuje Košč s tým, že by zároveň odporúčal zaviesť aj povinné zverejňovanie daňových priznaní všetkých občanov, tak ako to majú v Škandinávii.